Zelený komunizmus v Nemecku?

Paweł Chmielewski
3. júla 2019
  Politika  

Ak sa spoločenská nálada dovtedy nezmení, za dva roky môže v Nemecku začať veľká neo-komunistická revolúcia. Po moci siahajú Zelení, ktoré za pomoci postkomunistov a sociálnych demokratov chcú Nemecko úplne prebudovať. Okrem nastolenia civilizácie smrti a totálnej cenzúry plánujú tiež atentát na súkromné vlastníctvo.

Foto: Claudia Roth

Pod Leninovou zástavou

Ak by sa voľby do Bundestagu konali v júni, Zelení by ich s najväčšou pravdepodobnosťou vyhrali. Prieskumy verejnej mienky im dávajú 26 až 27 percentnú podporu – rovnakú alebo o niečo vyššiu má kresťansko-demokratická únia (CDU). To znamená, že v Nemecku by mohla vzniknúť vláda krajnej ľavice: Zelení, sociálno-demokratická SPD a postkomunistická ľavica. Program týchto skupín vo veciach života, rodiny a slobody prejavu je dobre známy: budovanie civilizácie smrti, zničenie manželstva a totálna cenzúra. K tomu ešte široké otvorenie hraníc islamským prisťahovalcom, ktorí sú vítanou pomocou pri vytláčaní kresťanskej viery z verejného priestoru v mene tolerancie a multikulturalizmu. Nemecká ľavica však chce viac. Jej program je aj atentátom na súkromný majetok. Podobne ako ich komunistickí predchodcovia, aj dnešní ľavičiari, najmä Zelení, nemajú v úmysle rešpektovať posvätné právo vlastníctva. Už dnes sa usilujú vyvlastniť nehnuteľnosti patriace spoločnostiam v Berlíne a zbaviť Nemcov práva používať svoje automobily.

Problém rastúceho nájomného

Začiatkom tohto roka sa za Odrou začala veľká debata o … vyvlastnení najbohatších Nemcov. Tento nápad má svoj zdroj v probléme zvyšovania nájomného v nemeckých metropolách, najmä v samotnom hlavnom meste. Ceny sa už niekoľko rokov zvyšujú. Iba v roku 2017 vzrástli o 10 percent. „Útek“ obyvateľstva z provincií do veľkých miest je bežným javom aj v Nemecku. Každý rok do Berlína prichádza až 50 000 ľudí – a nových bytov sa stavia málo. Na voľné byty stoja neraz dlhé rady. Dopyt je vysoký, ponuka malá, takže ceny rastú. Napriek tejto situácii bolo nájomné v Berlíne mnoho rokov umelo udržiavané na nízkej úrovni  a obyvatelia – čo je samozrejmé – si na to zvykli.

V Nemecku sa byty iba zriedka kupujú – až 57 percent domácnosti býva v prenajatých bytoch. Prenajímaním sa zaoberajú samosprávy aj súkromní vlastníci. Čo je zaujímavé, ceny v Nemecku smiešne nízke – dokonca aj po posledných zvýšeniach. V Berlíne v súčasnosti stojí meter štvorcový približne 11 EUR u súkromného podnikateľa a o niečo menej v komunálnych družstvách; 60-metrový byt stojí nájomcu v priemere 660 eur mesačne. V porovnaní s rokom 2010 je to veľa – vtedy bolo nájomné nižšie zhruba o 200 eur. Napriek tomu Berlínčania vôbec nemajú dôvod sa sťažovať. Najnižšia mzda v Nemecku je 1500 EUR pri pracovnom pomere na plný úväzok.  V Berlíne jedinou skutočne ohrozenou skupinou môžu byť osamelí dôchodcovia. Niektorí z nich poberajú dôchodok ledva 800 eur; tak sa stáva, že si nemôžu dovoliť prenájom a musia odísť z mesta. Bežní Berlínčania si nejako poradia, ale … protestujú, pretože si zvykli na čosi iné.

Ľavica sa rozhodla využiť hnev mnohých obyvateľov hlavného mesta – a navrhla nútené vyvlastnenie najväčších vlastníkov nehnuteľností. V apríli sa rozbehol zber podpisov, ktorý môže skončiť buď vydaním príslušného zákona zo strany berlínskeho senátu, alebo referendom. Prakticky ide o nútené vyvlastnenie firiem, ktorým patrí viac ako 3 000 priestorov, čo najviac postihne spoločnosť “Deutsche Wohnen”. Podľa iniciátorov vyvlastnenia by prevzatie približne 20 000 bytov mestom umožnilo zastaviť ďalší nárast nájomného. To má napokon oporu aj v nemeckej ústave, ktorá nezakazuje „zospoločenštenie“ nehnuteľností či celých priemyselných odvetví, pokiaľ to vyžaduje všeobecné dobro.

Iniciatíva vyvlastnenia je však z praktického hľadiska úplne absurdná. Po prvé, Berlín by musel zaplatiť vyvlastneným spoločnostiam viac ako miliardovú kompenzáciu za nadobudnuté nehnuteľnosti. Po druhé, takto by nepribudli nijaké nové byty, pričom ceny rastú práve preto, že ponuka je nízka; po tretie, mesto by zablokovalo svoje vlastné rozvojové možnosti, vrátane možnosti výstavby obecných bytov, pretože by muselo vynaložiť obrovské prostriedky na už existujúce priestory. Po štvrté, v neposlednom rade: neistá situácia by odstrašila potenciálnych investorov, čo by z dlhodobého hľadiska viedlo k skutočnej paralýze bývania a len prehĺbilo ťažkosti. Stručne povedané, vec nedáva zmysel, ale … získala podporu zo strany vplyvných politikov všetkých troch strán, ktoré vládnu v hlavnom meste.

Zeleno-červeno-červená koalícia bude „za“

Zelení vyvlastnenie prirodzene podporujú. Predseda strany zelených, Robert Habeck, vyjadril podporu tomuto kroku. „Za” je aj postkomunistická ľavica. Rozdelenie možno vidieť v strane SPD, do ktorej patrí starosta Berlína Michael Müller. Politik žiadal zrušiť vyvlastnenie. Müller je však minulosťou. SPD stráca v prieskumoch z mesiaca na mesiac a zažíva vnútorné zemetrasenie. Strana nedávno prišla o svojho šéfa, Andrea Nahlesa; súčasný šéf sociálnych demokratov, Kevin Kühnert, je teraz jedným z kandidátov na prevzatie moci. Je to radikál, ktorému sú bližší Zelení a vyvlastnenie, samozrejme, podporil. Ak by sa dnes v Berlíne konali voľby, Zelení a postkomunisti by diktovali podmienky – SPD by bola iba treťou silou. Odpor “umiernených” ľavičiarov k vyvlastneniu nebude mať veľkú váhu. Väčšina aj tak urobí, čo chce – tým skôr, že vyvlastnenie bytov najväčším spoločnostiam podporuje podľa aprílového prieskumu až 55 percent Berlínčanov.

Nasledujúcej otázke sa nedá vyhnúť: ak myšlienka vyvlastnenia nemá praktický zmysel a nerieši problém berlínskeho nájomného, prečo ho politické strany vlastne podporujú? Vari sa len stotožňujú s “hnevom ľudu”?  Zdá sa, že skutočné dôvody sú oveľa hlbšie.

Po prvé, ľavičiari nikdy nehľadajú najlepšie spôsoby ako riešiť problémy, pretože si nekladú otázku, aká je realita, ale skôr aká tá realita má byť v súlade s marxistickými predpokladmi – a potom za tým idú hlava-nehlava bez ohľadu na následky. Živým príkladom toho sú milióny obetí komunizmu.

Po druhé, ide o útok na hodnoty. Prvoradým cieľom socialistov je zvrhnúť tradičný poriadok a právo vlastniť majetok je základom našej civilizácie. V „novom svete“ nemôže mať miesto!

Po tretie, Berlín je mesto naozaj špecifické aj na nemecké pomery, ktoré sú výnimočne ľavicové, pretože v ňom bývajú prevažne “kozmopoliti” bez vlasti a koreňov, vždycky priaznivo naklonení voči prekračovaniu ďalších hraníc, ktorí sympatizujú s podvratnými a anarchistickými ideami. V minulosti, ani keď v Berlíne vládli kresťanskí demokrati, nemali odvahu rázne zakročiť proti ľavičiarskym teroristom, ktorí nelegálne okupovali budovy v blízkosti centra mesta a útočili na policajtov a úradníkov. Z toho hľadiska by odpor voči vyvlastňovaniu zo strany ľavicových strán bol jednoducho politicky nerozumný.

Zakázať automobily

Nejde tu však iba o byty a vlastníctvo veľkých spoločností. Ľavica chce tiež radových Nemcov zbaviť práva používať vlastné autá. V mnohých nemeckých mestách je to už realita: majitelia vozidiel s dieselovým motorom majú zakázané voľne jazdiť ulicami. Nikto im nič neberie, ale prakticky je to tiež forma vyvlastnenia – a to bez akejkoľvek náhrady! S dieselovým motorom už dnes nemožno pokojne jazdiť po Berlíne, Darmstadte, Essene, Gelsenkirchene, Hamburgu a Stuttgarte, v Aachene, Bonne, Frankfurte nad Mohanom, Kolíne ani v Mohuči. Je zaujímavé, že tieto obmedzenia postihli hlavne chudobnejších Nemcov. To oni jazdia starými dieselmi; bohatí si môžu dovoliť najnovšie BMW, ktoré spĺňajú aj tie najprísnejšie emisné normy.

Ale ani ich vozidlá nie sú bezpečné, pretože Zelení chcú … zakázať všetky autá okrem elektrických. Bývalý šéf tejto strany, Cem Özdermir, navrhol zákaz dieselových motorov v celej krajine. Toto je len prvý krok. Claudia Rothová, ktorá spolu s Özdemirom dlhé roky viedla Zelených, by po dieslových motoroch chcela úplne zakázať aj benzínové motory. Nedávno to objasnil Michael Kellner, vplyvný člen strany Zelených mladšej generácie.  – Bez ohľadu na to, či ide o skúter, motor, auto alebo kamión – fosílne palivá musia do roku 2025 zmiznúť z nemeckých ulíc. V srdci Európy nemôže byť priestor pre týchto klimatických vrahov – povedal a dodal, že tento zákaz sa má vzťahovať aj na cudzincov prichádzajúcich do Nemecka. Kellner dodal, že preto by jeho strana chcela … prinútiť celú Európu, aby sa zbavila všetkých automobilov okrem elektrických.

Iluzórne nádeje na normalizáciu

V tomto funkčnom období Spolkového snemu určite nedôjde k realizácii vyššie uvedených chorých snov nových komunistov. Okrem vojny proti naftovým motorom – ktorá už dnes beží. Nápad zbavovať ľudí ich majetku však federálna vláda môže prestať blokovať už v roku 2021. Ak sa trendy nezvrátia a CDU/CSU nebudú po nových voľbách schopné vytvoriť väčšinovú koalíciu, Nemecko môže neo-marxistická revolúcia dôkladne preorať.

Zatiaľ sa Zeleným podarilo strhnúť milióny Nemcov víziou nastolenia nového ekologického poriadku v Európe a vo svete a vybudovania úžasného rovnostárskeho sveta pod dohľadom Berlína. Vari za dva roky milióny voličov prestane veriť tejto fantázii? Mnohí komentátori počítajú s tým, že po prípadnom víťazstve Zelení odložia nabok svoju radikálnu rétoriku a posunú sa viac do stredu. História nemeckej demokracie však učí, že táto nádej môže byť iluzórna.