V roku 2015 Slováci odmietli podporiť rodiny v referende. Teraz budú čeliť vzostupu „dúhového Slovenska“

Matej Gavlák
19. októbra 2022   Spoločnosť   Komentár

Rok 2015 nastavil kresťanom na Slovensku zrkadlo tak, ako sa nám to nikdy predtým nestalo. Dovtedy existoval akýsi „konsenzus“, že Slovensko je kresťanská krajina, že je to tak jednoducho dané odnepamäti a že to tak vždy aj bude. Neznamenalo to nutne, že Slováci sú úprimne veriaci, ale že existuje akési nepísané pravidlo: Slovák = kresťan. Samozrejme, kresťan predovšetkým v kultúrnom význame. Slávime Vianoce a Veľkú noc, ženíme/vydávame sa v kostoloch a pohreby tam tiež máme, takže asi sme tí „kresťania“.

Referendum o ochrane rodiny…

Nech už bolo naše kresťanstvo často neúprimné, strojené a pred svetom hrané, predsa bolo istou hrádzou voči cudzokrajným vplyvom, ktoré pohlcovali okolité národy. Bola to hrádza, ktorá chránila výnimočný status rodiny, ako aj našej vlastnej kultúry a svojbytnosti. Slovensko vďaka tomu dlho vzdorovalo masívnym tlakom zahraničnej homoloby podporovanej médiami, rôznymi finančnými skupinami či Európskou úniou.

Po roku 2010 sa však už tieto tlaky stali natoľko silnými, že sa občianske združenie Aliancia za rodinu, vedené právnikom Antonom Chromíkom, odhodlalo na referendum, ktorým chcelo rodiny a zvlášť deti aj právne chrániť pred nastupujúcim „módnym trendom“. Ako kresťania sme verili, že na „kresťanskom Slovensku“ bolo toto referendum potrebné vzhľadom na blížiace sa mraky na oblohe, ale že aj malo solídnu šancu na úspech. Pánovi Chromíkovi a jeho spolupracovníkom sa podarilo vyzbierať potrebných 400-tisíc podpisov a tak svoju požiadavku predniesli vtedajšiemu prezidentovi SR, Andrejovi Kiskovi, ktorý ju posunul Najvyššiemu súdu a ten povolil 3 zo 4 otázok. Výsledné tri napokon zneli:

1) Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?

2) Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?

3) Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?

… a jeho výsledky

Výsledky referenda dopadli – a buďme úprimní – katastrofálne. Slováci túto mimoriadne dôležitú udalosť masovo odignorovali. Celkovo bola účasť 24,41 % a ani sa len nepriblížila nutnej účasti na platnosť referenda, ktorá je 50 %. V takom Trnavskom a Nitrianskom kraji nepreskočila účasť 17 % a v Banskobystrickom kraji nedosiahla ani 16 %!¹ V Košiciach sa zúčastnilo referenda 17,40 %, v Bratislave 16,26 %, v Žiline 25 %, v Martine – meste slovenských národovcov – trápnych 15,60 % a v takom Komárne bola účasť 8 percent, viac mapka v odkaze pod článkom.²

Samotná Aliancia za rodinu sa vyjadrila, že „v kontexte silnej antikampane“ považuje výsledok za „úspech“. Martin Macko z Inakosti bol rozhodne spokojnejší: „Ja ho (A. Chromíka) ľudsky chápem. Je veľmi ťažké priznať si, že téma, ktorú on považuje za životne dôležitú, Slovensko nezaujíma.“

Nezaujímala…, no mala.

Smerom k dúhovému Slovensku

Naše malé Slovensko cez jednu mrazivú februárovú noc roku 2015 doslova zosivelo. Stala sa z nej krajina bez chuti, bez úprimnej radosti, bez čohokoľvek, za čo by bola ochotná bojovať, bez záujmu o vlastné dejiny, bez viery predkov. Taká – nijaká. Kresťania si uvedomili to, čo dlho ignorovali – že Slovensko už nie je kresťanskou krajinou. Ako by aj mohla byť, keď sa za základnú bunku spoločnosti v onen osudný deň postavilo 20 percent obyvateľov?

Po dvojnásobnej vražde na Zámockej je jasné, že obavy pána Chromíka boli doslova prorocké a že Slováci teraz budú za svoju nečinnosť spred siedmich rokov tvrdo pykať. Denník SME v texte s veľavravným titulkom „Na zhromaždení Za dúhové Slovensko si uctili pamiatku obetí útoku“, 13. októbra uviedol:

„Na zhromaždení prečítali výzvu, ktorou apelujú na vládu okamžite zabezpečiť potrebné proinkluzívne opatrenia v školstve, vzdelávanie a podporu pedagógov, ako aj vzdelávanie detí k ľudskosti a inkluzívnemu prístupu k životu.

…

Aktivisti pripomínajú, že inakosť a rôznorodosť ľudí nemajú deti v školách šancu zažiť, pretože máme stále segregované školstvo, „ktoré nezvláda ani násilnú integráciu, nieto inklúziu“. Učitelia podľa nich nemajú podporu a sami dezinformáciám a extrémizmu podliehajú.“³

Tak, drahí rodičia: Súhlasíte s tým, aby boli vaše deti v školách vedené k „inkluzívnemu prístupu k životu“? Ak nie, prečo ste sa teda neboli postaviť za rodiny, keď to bolo treba? Dnes sme toto mohli mať ošetrené zákonom na základe všeľudového hlasovania. Namiesto toho nám veje dúhová vlajka priamo pred prezidentským palácom…

Zjednotiť klany

Dnes už je zjavné, že sivé Slovensko dlho neprežije a že začal proces jeho náhrady dúhovým Slovenskom. Masívna zahraničná loby teraz napne všetky dostupné zdroje – finančné aj mediálne –, aby pretvorila našu krajinu na svoj obraz. A ako vidno, obzvlášť ju zaujímajú naše školy.

Rok 2015 bol rokom pravdy. Nepríjemnej pravdy. Mohli sme dosiahnuť viac, podstatne viac, aby sa nám teraz ľahšie dýchalo. Ale aspoň vieme na čom sme a môžeme na to reagovať. Po tomto roku sa kresťania prebudili zo svojho sladkého, no klamlivého sna a konečne sa pustili do toľko potrebnej práce. Postupne vznikol denník Postoj, následne Nadácia Slovakia Christiana so svojím portálom Christianitas.sk a dnes máme aj ďalšie konzervatívne médium Štandard, či reláciu Do kríža, ako aj množstvo ďalších aktívnych organizácií a jednotlivcov. V roku 2022 už skrátka nezapĺňajú verejný priestor len liberálne denníky.

A mali by sme v tomto trende pokračovať aj do budúcnosti. Zjednotiť klany, postaviť sa za naše hodnoty, postaviť sa za Kristovo učenie a kresťanské náboženstvo. Povedať rázne nie „inkluzívnosti na školách“, povedať rázne nie dúhovému Slovensku.

1https://domov.sme.sk/c/23033293/na-zhromazdeni-za-duhove-slovensko-si-uctili-pamiatku-obeti-utoku.html

2http://bl.ocks.org/michalskop/raw/ba56b4f6c4df364f9a47/

3https://domov.sme.sk/c/23033293/na-zhromazdeni-za-duhove-slovensko-si-uctili-pamiatku-obeti-utoku.html

PDF (formát pre tlač)