Revolúcia a kontrarevolúcia

1847 -Karl Marx sa pripojuje k radikálnej ľavicovej organizácii Zväz spravodlivých a premenúva ju na Zväz komunistov – Friedrich Engels s Karlom Marxom sú poverení vypracovať jej manifest a tak vzniká Komunistický manifest 1852   – Zväz komunistov ukončuje činnosť 1864   – založenie Prvej internacionály v Londýne 1871  – Parížska komúna 1870  – narodenie V. I. Lenina 1876  – zánik Prvej internacionály 1883  – umiera Karl Marx 1889  –  vznik tzv. Druhej internacionály (Robotníckej) alebo aj Sociálno-demokratickej 1903 –  Lenin sa stáva vodcom boľševickej (komunistickej) frakcie Soc.-dem. strany 1905  –  neúspešná revolúcia v Rusku

Aby sme mali predstavu o tom, čo je to neomarxizmus,  najprv si pripomeňme, čo je klasický marxizmus. Klasický marxizmus – vypracovaný najmä Karlom Marxom, Friedrichom Engelsom a neskôr Leninom, Rosou Luxemburgovou a Jozefom Stalinom, je ideológia, ktorá popiera existenciu akejkoľvek nemateriálnej skutočnosti. Ideológia, ktorej cieľom bolo vytvoriť beztriednu spoločnosť, podobnú primitívnym prvotnopospolným spoločnostiam, existujúcim pred vznikom civilizácie, spoločnosť rovnostársku, v ktorej ľudia žijú v úplnej slobode, bez majetku, rodiny a náboženstva. Spomeňme si na komunistický manifest, čiže pieseň Johna Lennona –  Imagine. Tento manifest opisuje ciele marxizmu, a to aj klasického, aj

Najväčšia materiálna aj duchovná katastrofa, ktorá postihla v minulom storočí ľudstvo, bol komunizmus. V dobe, keď ešte nebol zakorenený v mysliach obyvateľstva a neuzurpoval si absolútnu moc, povstal voči nemu militantný odpor, o ktorom Vás oboznámime v troch článkoch pojednávajúcich o ruskej, španielskej a maďarskej kontrarevolúcii. Ruský odpor voči komunizmu Po prevrate boľševikov v Rusku sa sformovalo kontrarevolučné hnutie, ktorého meno si história zapamätá ako „Biele hnutie“. Názov sa vytvoril ako protiklad k červenej armáde, vojenské oddiely sa nazývali biela armáda, resp. bielogvardejci. Toto hnutie sa sformovalo ako reakčný odpor voči boľševickej

3.4. Odstránenie štátu. Dôvody na jeho odstránenie sú rovnaké ako pri súkromnom vlastníctve. Štát je pre komunistov zlo. Marx hovorí: „Štát nie je ničím iným, ako koncentrovaným a organizovaným násilím.“ Je to nástroj vládnucej triedy na utláčanie tried podrobených. Zatiaľ čo dôvody sú u komunistov jasné, metódy akými sa toto zrušenie uskutoční už tak celkom jasné nie sú. Kým doteraz opísané predpoklady komunizmu spadali do kategórie už realizovaných ako napr. vzbura proti Bohu, sekularizácia kresťanských myšlienok, viera v materializmus, alebo do kategórie potenciálne realizovateľných t.j. zrušenie súkromného vlastníctva, zavedenie rovnostárstva; dostávame

Dialektický materializmus, ako jeden z metafyzických predpokladov komunizmu, bol kombináciou evolucionizmu, materializmu a dialektiky. Pri vysvetľovaní užšej prírodovednej problematiky sa uchyľoval k darwinizmu, od ktorého prebral aj myšlienku evolučného pôvodu človeka, z nižších živočíšnych druhov. Transformácie ľudského vedomia z nižších foriem na vyššie, interpretoval ako dialektický odraz sociálnych a výrobných vzťahov. Podobnú metódu použil aj pri popise vzniku ľudstva. Keďže vo voľnej prírode sa dajú pozorovať organizované formy stádovitej existencie, bolo pre marxistov prirodzené sa domnievať, že za určitej konštalácie vzťahov v stáde, sa menilo vedomie a schopnosti opoidných jedincov

Hore uvedené teologické predpoklady sa fundamentálnym spôsobom podieľajú na tvorbe komunistických myšlienkových rezultátov. Bez nich nie je možný ďalší postup na ceste k anti-hierarchii a nivelizácii a aj keď samé o sebe nepostačujú k vytvoreniu komunistického svetonázoru zohrávajú podstatnú úlohu v tomto procese. Predstava presvedčeného komunistu veriaceho v osobného Boha a pridržiavajúceho sa pravovernej interpretácie Nového Zákona je absurdná. Avšak len samotné tieto dva teologické predpoklady nie sú dostačujúce. Zaiste je možné poukázať na množstvo liberálov alebo občianskych konzervatívcov, ktorí spĺňajú obidva teologické predpoklady ( t.j. sú deistami, panteistami, agnostikmi

Pod komunizmom sa väčšinou rozumie nejaký alternatívny stav spoločenského prebývania. Avšak komunizmus to je v prvom rade stav mysle, či lepšie povedané, vrcholné štádium určitého myšlienkového procesu ľudského vedomia. Chcel by som sa pokúsiť o popis substanciálneho určenia tohto procesu. Všetko prípadové, by preto malo ustúpiť do úzadia. Za jeho pravú podstatou totiž nepovažujem taký alebo onaký postoj k poznaniu, ten či onen spôsob organizovania či neorganizovania spoločnosti, alebo dokonca jeho morálnosť či amorálnosť. Jeho pravou podstatou je úplná nivelizácia a popieranie hierarchie bytia. Je to patologická nenávisť k bytiu takému, aké

Po vypuknutí Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1789 nenastala silná protiofenzíva a reakcia. „Ancien régime“ daná udalosť zaskočila a zastihla nepripravených. Po prvých zverstvách revolucionárov sa však sformovalo hnutie, ktoré dnes nazývame ako konzervatívne alebo kontrarevolučné. Prinášame Vám tri články – prvý je o vzbure proti revolúcii vo francúzskom departmente Vendée, zvyšné od dvoch mysliteľoch, ktorých si história zapamätá ako zakladateľov uceleného konzervatívneho a kontrarevolučného myslenia – Edmundovi Burkeovi a Josephovi de Maistrem. Vendée „pomník pomsty Slobody“ Pred dvesto dvadsiatimi rokmi, v decembri 1793, bolo kontrarevolučné povstanie vo Vendée konečne potlačené. Veľká Katolícka a kráľovská armáda, porazená v

1788 8. augusta – oznámenie o zvolaní Generálnych stavov 25. septembra – parížsky parlament odporúča rovnaké zloženie gen. stavov  ako v roku 1614 1789 5. mája – Generálne stavy sa schádzajú vo Versailles 17. júna – tretí stav sa premenováva na Národné zhromaždenie 19. júna – väčšina duchovných odhlasovala pripojenie sa k tretiemu stavu 27. júna – kráľ prikazuje duchovenstvu a šľachte, aby sa pridali k tretiemu stavu 11. júla – kráľ prepustil ministra baróna Neckera 12. – 17. júla – nepokoje v Paríži 14. júla – pád Bastily a

Strašná krvavá dráma Francúzskej revolúcie je pridobre známa, aby sme ju tu museli podrobne líčiť. Mnoho rokov už uplynulo odvtedy a hrozný, pekelnými mocnosťami vzbudený príboj, ešte sa nevyzúril, strieka svoju penu až po naše časy. Peklo bolo akoby odpútané, zlo slávilo triumfy, aké nevidelo od čias víťazstva Kríža.