Revolúcia a kontrarevolúcia

Realita, v ktorej sa nachádzame Rok 1968 a s ním späté hnutie neomarxistickej kultúrnej revolúcie predstavuje poslednú hranicu na ceste k zavŕšeniu  šialenstva v západnej civilizácii. Od tohto roku sa medzi znepriatelenými ideovými tábormi, konzervatívnym a pokrokovým, prestali viesť spory o detaily a jemné odchýlky. Konflikt sa zúžil na podstatu, na tvrdenie o duševnej abnormalite vzájomných oponentov. Protikresťanské sily prešli do útoku, ktorý už nemá polemizovať s ekonomickou alebo politickou doktrínou, ale vyhlásiť nové normy duševného zdravia ako takého. Jednoducho povedané: po roku 1968 sa protikresťanské sily snažia dokázať, že: to čo bolo považované doteraz za normálne a prirodzené

Maďarská kontrarevolúcia 1956 – Žiť v nevoli alebo v slobode? Maďarské udalosti v roku 1956 mnohí označujú za začiatok konca komunizmu.  Komunizmu, ktorý bol vnútený národom strednej a východnej Európy.   V Maďarsku v prvých slobodných voľbách po skončení druhej svetovej vojny,  v novembri 1945, komunisti dostali 17% hlasov. Napriek tomuto pomerne skromnému výsledku získali (vďaka nátlaku sovietskeho vojenského velenia) štyri ministerské kreslá, medzi nimi ministerstvo vnútra. Akonáhle komunisti získali tento kľúčový rezort, dôsledky nenechali na seba dlho čakať. Nasledovalo zatýkanie a rozsudky smrti nad vodcami  nekomunistických strán, potom v auguste 1947 nové voľby, v ktorých komunisti

1847 -Karl Marx sa pripojuje k radikálnej ľavicovej organizácii Zväz spravodlivých a premenúva ju na Zväz komunistov – Friedrich Engels s Karlom Marxom sú poverení vypracovať jej manifest a tak vzniká Komunistický manifest 1852   – Zväz komunistov ukončuje činnosť 1864   – založenie Prvej internacionály v Londýne 1871  – Parížska komúna 1870  – narodenie V. I. Lenina 1876  – zánik Prvej internacionály 1883  – umiera Karl Marx 1889  –  vznik tzv. Druhej internacionály (Robotníckej) alebo aj Sociálno-demokratickej 1903 –  Lenin sa stáva vodcom boľševickej (komunistickej) frakcie Soc.-dem. strany 1905  –  neúspešná revolúcia

Aby sme mali predstavu o tom, čo je to neomarxizmus,  najprv si pripomeňme, čo je klasický marxizmus. Klasický marxizmus – vypracovaný najmä Karlom Marxom, Friedrichom Engelsom a neskôr Leninom, Rosou Luxemburgovou a Jozefom Stalinom, je ideológia, ktorá popiera existenciu akejkoľvek nemateriálnej skutočnosti. Ideológia, ktorej cieľom bolo vytvoriť beztriednu spoločnosť, podobnú primitívnym prvotnopospolným spoločnostiam, existujúcim pred vznikom civilizácie, spoločnosť rovnostársku, v ktorej ľudia žijú v úplnej slobode, bez majetku, rodiny a náboženstva. Spomeňme si na komunistický manifest, čiže pieseň Johna Lennona –  Imagine. Tento manifest opisuje ciele marxizmu, a to aj klasického,

Najväčšia materiálna aj duchovná katastrofa, ktorá postihla v minulom storočí ľudstvo, bol komunizmus. V dobe, keď ešte nebol zakorenený v mysliach obyvateľstva a neuzurpoval si absolútnu moc, povstal voči nemu militantný odpor, o ktorom Vás oboznámime v troch článkoch pojednávajúcich o ruskej, španielskej a maďarskej kontrarevolúcii. Ruský odpor voči komunizmu Po prevrate boľševikov v Rusku sa sformovalo kontrarevolučné hnutie, ktorého meno si história zapamätá ako „Biele hnutie“. Názov sa vytvoril ako protiklad k červenej armáde, vojenské oddiely sa nazývali biela armáda, resp. bielogvardejci. Toto hnutie sa sformovalo ako reakčný odpor voči

3.4. Odstránenie štátu. Dôvody na jeho odstránenie sú rovnaké ako pri súkromnom vlastníctve. Štát je pre komunistov zlo. Marx hovorí: „Štát nie je ničím iným, ako koncentrovaným a organizovaným násilím.“ Je to nástroj vládnucej triedy na utláčanie tried podrobených. Zatiaľ čo dôvody sú u komunistov jasné, metódy akými sa toto zrušenie uskutoční už tak celkom jasné nie sú. Kým doteraz opísané predpoklady komunizmu spadali do kategórie už realizovaných ako napr. vzbura proti Bohu, sekularizácia kresťanských myšlienok, viera v materializmus, alebo do kategórie potenciálne realizovateľných t.j. zrušenie súkromného vlastníctva, zavedenie rovnostárstva;

Dialektický materializmus, ako jeden z metafyzických predpokladov komunizmu, bol kombináciou evolucionizmu, materializmu a dialektiky. Pri vysvetľovaní užšej prírodovednej problematiky sa uchyľoval k darwinizmu, od ktorého prebral aj myšlienku evolučného pôvodu človeka, z nižších živočíšnych druhov. Transformácie ľudského vedomia z nižších foriem na vyššie, interpretoval ako dialektický odraz sociálnych a výrobných vzťahov. Podobnú metódu použil aj pri popise vzniku ľudstva. Keďže vo voľnej prírode sa dajú pozorovať organizované formy stádovitej existencie, bolo pre marxistov prirodzené sa domnievať, že za určitej konštalácie vzťahov v stáde, sa menilo vedomie a schopnosti opoidných

Hore uvedené teologické predpoklady sa fundamentálnym spôsobom podieľajú na tvorbe komunistických myšlienkových rezultátov. Bez nich nie je možný ďalší postup na ceste k anti-hierarchii a nivelizácii a aj keď samé o sebe nepostačujú k vytvoreniu komunistického svetonázoru zohrávajú podstatnú úlohu v tomto procese. Predstava presvedčeného komunistu veriaceho v osobného Boha a pridržiavajúceho sa pravovernej interpretácie Nového Zákona je absurdná. Avšak len samotné tieto dva teologické predpoklady nie sú dostačujúce. Zaiste je možné poukázať na množstvo liberálov alebo občianskych konzervatívcov, ktorí spĺňajú obidva teologické predpoklady ( t.j. sú deistami, panteistami,

Pod komunizmom sa väčšinou rozumie nejaký alternatívny stav spoločenského prebývania. Avšak komunizmus to je v prvom rade stav mysle, či lepšie povedané, vrcholné štádium určitého myšlienkového procesu ľudského vedomia. Chcel by som sa pokúsiť o popis substanciálneho určenia tohto procesu. Všetko prípadové, by preto malo ustúpiť do úzadia. Za jeho pravú podstatou totiž nepovažujem taký alebo onaký postoj k poznaniu, ten či onen spôsob organizovania či neorganizovania spoločnosti, alebo dokonca jeho morálnosť či amorálnosť. Jeho pravou podstatou je úplná nivelizácia a popieranie hierarchie bytia. Je to patologická nenávisť k bytiu takému,

Po vypuknutí Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1789 nenastala silná protiofenzíva a reakcia. „Ancien régime“ daná udalosť zaskočila a zastihla nepripravených. Po prvých zverstvách revolucionárov sa však sformovalo hnutie, ktoré dnes nazývame ako konzervatívne alebo kontrarevolučné. Prinášame Vám tri články – prvý je o vzbure proti revolúcii vo francúzskom departmente Vendée, zvyšné od dvoch mysliteľoch, ktorých si história zapamätá ako zakladateľov uceleného konzervatívneho a kontrarevolučného myslenia – Edmundovi Burkeovi a Josephovi de Maistrem. Vendée „pomník pomsty Slobody“ Pred dvesto dvadsiatimi rokmi, v decembri 1793, bolo kontrarevolučné povstanie vo Vendée konečne potlačené. Veľká Katolícka a kráľovská armáda, porazená