Svätý Lukáš Evanjelista

Plinio Corrêa de Oliveira
18. októbra 2020
  Svätec týždňa

Lukáš sa narodil v Antiochii pohanským gréckym rodičom. Svätý Pavol sa s ním stretol v Troade a pozval ho, aby ho sprevádzal do Macedónska, kde cestovali najskôr do Samothraky, Neapolu a nakoniec do Filíp. To sa stalo okolo roku 51. Neskôr sa stal stálym spoločníkom svätého Pavla a všade ho sprevádzal. Bol to on, kto zostal s Pavlom, keď bol asi v roku 61 uväznený v Ríme.

Po smrti svätého Pavla opustil svätý Lukáš Rím. Informácie o tom, kam šiel, sa rôznia. Niektorí hovoria, že kázal v Grécku, iní že v Galii. Svoje evanjelium napísal, aby pritiahol pohanov k dobrote a milosrdenstvu nášho Pána. O niečo neskôr napísal Skutky apoštolov.

Zomrel bez preliatia krvi, ale Cirkev ho poctila titulom mučeníka za dlhé trápenia a umŕtvovania, ktoré znášal pre vec evanjelia.

Komentár profesora Plinia:

Pozrime sa na zvláštne milosti, ktoré náš Pán dal svätému Lukášovi, prostredníctvom skutočností, ktoré vieme o jeho živote. Bol spoločníkom svätého Pavla, autorom jedného zo štyroch evanjelií, a tiež autorom Skutkov apoštolov.

Môžeme si predstaviť morálne vlastnosti človeka, ktorého si vybral svätý Pavol, aby mu bol spoločníkom na jeho cestách. Musel by to byť človek nesmierne schopný pomáhať apoštolským činnostiam svätého Pavla. Musel mať mimoriadnu apoštolskú horlivosť a zvláštny dar formovať a zaobchádzať s novými učeníkmi, ktorých svätý Pavol priťahoval ku katolíckej viere.

Dokázal pochopiť život nášho Pána Ježiša Krista tak hlboko, že si ho Duch Svätý vybral, aby zhromaždil údaje o jeho živote a spísal ich. Analogicky dokonale chápal život rodiacej sa Cirkvi a písal o nej v Skutkoch apoštolov, čo je prvá správa o dejinách Cirkvi.

Aby mohol robiť tieto tri veci, musel byť skutočnou nádobou Ducha Svätého.

Milosti, ktoré človek získa čítaním evanjelia svätého Lukáša a Skutkov apoštolov, k nám určite prichádzajú od Ducha Svätého. Ale odrážajú aj dušu svätého Lukáša, ktorý ich napísal. Svetlo Ducha Svätého k nám prichádza cez vitrážové okná jeho kníh. V nich sú ukryté jeho osobitné vlastnosti. Je tiež známe, že bol veľmi oddaný Panne Márii. Pripisuje sa mu prvý maľovaný obraz Panny Márie. Dnes je uctievaný v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Predpokladám, že Panna Mária pre neho nepózovala, ale myslím si, že ju mnohokrát videl a mal jej vzhľad v mysli vo forme, ktorú je možné reprodukovať v maľbe. Môžeme si ho teda predstaviť, ako ticho obdivuje tú či onú stránku jej fyziognómie, a potom ju reprodukuje na obraze, ktorý maľoval. Inokedy zasa na to pozrel možno z iného aspektu a opravil svoju maľbu. Aké úžasné dielo to bolo – s tým, že ho náš Pán požehnával z Neba a anjeli sa usmievali na jeho prácu – usilovať sa vo svojej maľbe dokonale vystihnúť tvár Kráľovnej neba a zeme.

To všetko je krásne a veľkolepé a nemôžem nájsť dostatočné slová chvály na jeho život. Nemôžem to opísať, len obdivovať. Verím, že obdivovaním duše svätého Lukáša môže aj do našich duší preniknúť niečo z jeho mimoriadnych vlastností a cností.