Sv. Artemius

Plinio de Oliveira
20. októbra 2019
  Svätec týždňa  

Životopisné dáta: 

Artemius bol veliteľom v Konštantínovej armáde. Julián Odpadlík, ktorý bol cisárom od 361 do 363 – ho dal v roku 363 sťať. Julián Apostata rozpútal obrovské prenasledovanie verných katolíkov. Mnoho nechal umučiť a medzi nimi odsúdil aj kňazov Eugena a Makária. Keď ich mučili, úradník, ktorý sedel neďaleko cisára sa spýtal: „Prečo tých svätých mužov tak kruto týraš? Nezabúdaj, že si tiež len človek a že si cisárom len preto, že to Boh dovolil. Buď opatrný, lebo Satan, ktorý žiadal povolenie skúšať Jóba, možno dostal povolenie použiť teba proti nám, aby zasial kúkoľ do Kristovej pšenice. Ale jeho zámery sú márne, lebo už viac nemá moc, akú mal kedysi. Odkedy bol Kristus vyvýšený na Kríži, Satanova pýcha a moc padli. Nenamýšľaj si, ó cisár, že môžeš z lásky k diablovi prenasledovať Bohom ochraňovaných kresťanov. Kristova moc je nepremožiteľná.“ Juliána tieto slová rozzúrili a pýtal sa, kto je ten opovážlivý červ, ktorý sa odvážil niečo také vysloviť. Povedali mu, že je to Artemius z Alexandrie, guvernér Egypta a Sýrie, ktorý práve pricestoval s vojskom na výpravu proti Perzii. Cisár ho rozkázal zatknúť. Potom ho mnoho mučili, aby ho prinútili zaprieť, ale neúspešne a tak ho Julián nariadil popraviť. Pred popravou si vyžiadal chvíľu na modlitbu. Hovoril: „Božský Ježišu Kriste, zmiluj sa nad svojou Cirkvou. Tvoje oltáre znesvätia a Krvou tvojej zmluvy budú pohŕdať, kvôli bludom, ktoré na Teba vyzvracal Arius. Oddelil Teba, jednorodeného Božieho Syna a Svätého Ducha od podstaty Otca a hlásal, že Otec má inú podstatu ako Ty, pôvodca všetkého stvoreného. Podrobil Ťa času, Teba, ktorý si pred všetkými vekmi.“

Potom tri krát pokľakol smerom k východu a modlil sa: „Boh z Boha, kráľ kráľov, Ty, ktorý sedíš na nebesiach po pravici Otca, ktorý Ťa splodil, Ty, ktorý si korunou tých, ktorí bojujú pre zbožnosť, láskavo vypočuj tohoto nehodného sluhu a prijmi jeho dušu v pokoji.“

Z neba sa ozval hlas, ktorý potvrdil, že tá modlitba je vyslyšaná, cisár, ktorý zomrie v Perzii bude nahradený kresťanom a modlárstvo bude trvalo zničené. Po týchto slovách Artemius pokojne nastavil krk katovi.

Komentár prof. Plinia: 

Pri rozjímaní nad veľkoleposťou sv. Artemia prepadne človeka smútok, že žije v 20. storočí, kedy sú guvernéri a prezidenti bezvýznamní a smiešni. Pomôže nám, ak si túto scénu pekne zrekapitulujeme. Predstavte si rímsky amfiteáter, s cisárskou tribúnou, so stĺpmi a baldachýnom, všetko pokryté drahými látkami a cisára, na majestátnom tróne, v spoločnosti dôležitých hodnostárov. Otroci ho ovievajú vejármi s pávích pier, aby ochladili vzduch a zahnali hmyz. Ľudia zaplnili všetky miesta na štadióne a prizerajú sa. Blízko cisára sedí významný úradník. Má oblečenú dôstojnícku zbroj s typickou helmou. Je to vysoký dôstojník. Legenda hovorí, že spravoval dve dôležité provincie a že prišiel s kontingentom čerstvých vojakov pre vojnu s Perziou. Bol to čestný hosť. V istom momente, keď boli mučeniu podrobení dvaja katolícki kňazi a ľudia sa pásli na tom divadle ako hyeny, vstal a príkro oslovil cisára. Počas jeho dlhej reči zostal cisár mlčky sedieť. Je to parádny príbeh. Ukazuje, že bojovný katolícky muž, nemusí byť len v defenzíve, ale môže prevziať iniciatívu a zaútočiť.

Cisár nemá radosť. Pýta sa, kto je ten drzý chlap a hneď ho vydá katom. Skúša ho donútiť k apostáze, ale keď sa to nedarí, káže ho sťať. Príhovor sv. Artemia si zaslúži dobrý rozbor. V prvej časti sa pýta cisára na dôvod mučenia tých svätých mužov. Vie, že cisár koná nesprávne a chce ho varovať, pretože môže byť diablovým nástrojom na prenasledovanie katolíckej Cirkvi. Potom vysvetľuje, že je to márne, lebo Diablova moc bola krížom Ježiša Krista, presnejšie Jeho ukrižovaním, zlomená. Každý pokus zastaviť šírenie kresťanstva preto zlyhá, lebo Satan už nemá svoju niekdajšiu moc.

Tu sa ukazuje veľmi hlboké chápanie toho, že hlavným zdrojom zla a bludu je Satanova moc. Toto je poznanie, ktoré opovrhuje naivitou, optimizmom a liberalizmom, ktoré veria, že kacíri môžu byť v jadre dobrí a zlo ich bludu je len okrajové a nedôležité. Sv. Artemius ide priamo na koreň problému a otvorene ho vyloží. Satan je hlavným motivátorom a podporovateľom bludu a všetko zlo pochádza z neho. Je to eminentne dôsledný protirevolučný postoj. V závere cisárovi pripomína, že koná nespravodlivo a zároveň zbytočne a nakoniec bude porazený. Julián Odpadlík v reakcii na toto odsúdenie nechá Artemia zatknúť. To je prvý skvelý obraz.

Druhý skvelý obraz si predstavme v inej rímskej aréne. Je to scéna umučenia sv. Artemia. Pred tým, ako ho zotnú, sa pomodlí a z Neba sa k nemu znesie odpoveď. Predstavte si to ticho. Ten statočný a mužný človek, ten nezlomný duch, stojí bez strachu uprostred arény a pýta si chvíľku na modlitbu. Modlí sa nahlas. Nahlas vyhlási, že prenasledovanie, ktoré znáša Cirkev z rúk Juliána Apostatu, je trest za ariánsky blud.

Prečo by mala byť Cirkev trestaná za blud, ktorý zavrhla? Lebo ho zavrhla až po dlhom období mlčania. Takmer všetci biskupi boli ariáni. Bol to sv. Hieronym, ak sa nemýlim, ktorý povedal, že jedného dňa sa svet prebudil a zistil že je ariánsky. Proti ariánstvu bolo treba zviesť krutý boj. Tých niekoľko svätých, ktorí bránili pravdu, bolo prenasledovaných a väčšina z nich preliala vlastnú krv. Svet sa po zavrhnutí ariánstva len tak ľahko neuzdravil, prišlo semiariánstvo, ktoré rovnaký blud predkladalo v subtílnejšej forme. Takže trest pre zvrhlú ríšu a dekadentnú Cirkev bol namieste. Sv. Artemius označil Juliána Odpadlíka za bič, ktorým Boh trestá svet.

Tento princíp platí aj na našu dobu. Tí, ktorí sú povolaní bojovať s bludom sú príliš zhovievaví a to volá k Bohu o potrestanie. Títo, takzvaní konzervatívci, ktorí vidia ako je katolícka náuka spochybňovaná a nereagujú, sú hromozvodom Božieho hnevu. Namiesto toho, aby pomáhali tým, ktorí bránia pravdu, ich zrádzajú.

Vráťme sa k scéne Artemiovej smrti. Počul hlas z neba, ktorý ho uistil, že jeho modlitba je vyslyšaná, cisár padne a modloslužba bude zničená. Potom Artemius požiadal Boha, tak ako prorok Simeon, aby prijal jeho dušu. Posledná modlitba sa dá pochopiť ako parafráza Simeonových slov. Artemius v podstate povedal: „A teraz Pane, prepustíš svojho služobníka v pokoji, lebo moje uši počuli správu o Tvojom víťazstve a porážke tyrana.“ Čo sv. Artemius nevidel a nevedel je, že aj o mnoho storočí neskôr, nás jeho umučenie a mužné správanie v okamihu smrti povzbudzuje, nás ľudí z kontinentu, o ktorom ani netušil. Jeho smrť je stimulom pre nás, aby sme mužne trpeli, keď príde čas trpieť, aby to čo vykonáme my, mohlo byť stimulom pre tých katolíkov, ktorí prídu v posledných časoch a budú prechádzať rovnakými ťažkosťami.