Sú masové protesty proti covidovým opatreniam symbolom rozkladu sociálnych štruktúr?

Matej Gavlák
25. marca 2021   Spoločnosť   Koronavírus

„Sú masové protesty proti lockdownu symbolom rozkladu sociálnych štruktúr na Západe?“ – pýta sa známy austrálsky moderátor Andrew Bolt vo svojej relácii. Bolt spomína, že spoločnosť viditeľne upadla do nového tribalizmu, kde každý má „svoju stranu“ a nepriaznivej situácii nepomáha ani masová imigrácia, rasizmus smerovaný proti bielym obyvateľom, či „smrť náboženstva“.

Miera a mohutnosť protestov, ktoré sa v západnom svete dejú je celkovo záležitosť, ktorá sa v slovenských médiách takmer vôbec nespomína. Šokujúce obrázky horiacich policajných áut z Bristolu v noci z 21. na 22. marca akoby boli len nejakou odtrhnutou udalosťou, nešťastnou náhodou, kedy sa pokojný protest zvrtol v rabovanie, podpaľovanie a ničenie. Opak je však pravdou – obdobné protesty, aj keď nie až takto deštrukčné – sa dejú po celej Európe, v Amerike, aj v Austrálii. Ľudia v uliciach doslova bojujú s policajtmi, prevracajú koše, rozbíjajú výklady. Všetko v mene protipandemických opatrení, ktoré súbežne vnímajú ako „prehnané“, či „neopodstatnené“.

Na našich obrazovkách je občas spomenutým príkladom násilných protestov Holandsko. Spokojná, bohatá, liberálna a v zákonoch laxná krajina sa premenila doslova na bojové pole. Tri noci po sebe horeli v januári ulice Haagu (a ďalších miest) a keď sa zdalo, že už sa situácia upokojila, protesty sa rozhoreli nanovo. V nedeľu 21. marca sa v uliciach mesta opäť objavilo niekoľko stoviek protestujúcich, na ktorých musela holandská polícia namieriť vodné delá a dokonca bol použitý ostrý varovný výstrel do vzduchu. Prečo sa tieto scény vlastne dejú, zhrnul jeden postarší protestujúci slovami: „Možno je nejaký vírus, ale úplne uzavretie spoločnosti nie je adekvátne riešenie.“¹

O čom sa však u nás už vôbec nehovorí sú protesty v ďalších krajinách, kde by sme to azda neočakávali: protilockdownove nepokoje zasiahli aj Nemecko, Rumunsko, Fínsko, Rakúsko či dokonca Švajčiarsko. (!) Francúzsko je vo víre protestov už od nástupu E. Macrona do úradu prezidenta (päť rokov!), no aj ono zažíva nový „druh“ protestov spojených práve s karanténami, zákazom vychádzania, rúškami a teraz už aj vakcinačnou politikou.²

Protesty

V nemeckom meste Kassel protestovalo v sobotu 20. marca proti koronavírusovým opatreniam 20-tisíc ľudí. Násilnosti nenechali na seba dlho čakať. Niektorí protestujúci sa pokúsili preraziť policajné kordóny a aj v tomto prípade boli napokon použité vodné delá. Prekvapivo pre nás môžu vyznieť protesty vo Fínsku, kde v Helsinkách protestovalo asi 3000 ľudí a ďalšie desiatky v iných mestách krajiny. Protestujúci niesli transparenty s nápismi ako „Nechajte prehovoriť ľudí“ a „Fakty a čísla nesedia“.³

V rumunskej Bukurešti sa v ten istý víkend konal tiež protest proti… vakcinácii. Agentúra AP: „Davy bez masiek viali vlajkami a vyspevovali správy typu „Prestaňte s vakcínami“ a „Slobodu!“ Na jednom transparente bol nápis: „Rodičia, chráňte svoje deti!“ A podobné to bolo aj vo Švajčiarsku. Opäť AP: „Väčšina (ľudí) nemala masky a niektorí držali v rukách transparenty s nápisom „Vakcíny zabíjajú.“⁴

Sociálny kontrakt

Najmä v Amerike, „prababičke“ demokratického zriadenia, vyslovujú ľudia čoraz častejšie názor, že „sociálny kontrakt“ medzi ľudom a jeho vládou je nalomený. Už podľa americkej ústavy platí, že „že ľudia majú právo zvrhnúť tyranskú vládu“⁵ a mnoho Američanov Bidenovu administratívu za takú považuje už od volieb, ktoré pokladajú za zmanipulované. K tomu sa pridávajú Bidenove šialené gender zákony, či obdobné proticovidové opatrenia ako v Európe. Z tohto pohľadu hrozí nielen v USA, ale v celom západnom svete natoľko silné odcudzenie sa vlastným vládam, až to môže ohrozovať samotný spoločenský poriadok v jednotlivých krajinách.

Podobný názor už v roku 2016 vyslovil aj uznávaný slovenský sociológ, Michal Vašečka v relácii Pod lampou. V nej sa vyjadril, že kedysi ľudí spájalo kresťanstvo – všetci si boli „bratmi a sestrami v Kristovi“. Dnes to už ale neplatí. Jediné, čo ľudí spája, je… biznis. Každý s každým obchoduje, čím sa produkuje bohatstvo. Vašečka sa pýta: „Čo sa však stane, keď dôjde k nejakému ekonomickému kolapsu? To nikto nevie.“ Samozrejme, netreba pripomínať, že celá tzv. Covid-19 kríza celkom určite vyústi v obrovskú ekonomickú krízu, ktorá by mohla viesť k ďalšiemu sociálnemu štiepeniu spoločnosti a možno dokonca až k revolúciám, sociálnym nepokojom a občianskym vojnám.

Takéto veci sa zvyčajne nedejú naraz, ale až po dlhšom časovom období poznačenom vojnou / hladom / utrpením, po ktorom v spoločnosti dochádza k akémusi nervovému zlomu a definitívnemu odcudzeniu sa vládnemu režimu. Ako príklad možno uviesť ruskú komunistickú revolúciu, ktorá bola odpoveďou na trojročné vojnové trpenie nedostatkom.

Ak teda vládne reštrikcie budú trvať ešte rok a pol, až dva roky, skutočne by aj v našom prípade mohlo začať dochádzať k podobnému efektu „nervového zlomu“ a z toho prameniacim hlbokým sociálnym nepokojom, nevídaným po 2. svetovej vojne.

A možno za tým treba hľadať predovšetkým duchovnú príčinu: spoločnosti, ktoré zatvárajú svoje kostoly, ktoré odmietajú Boha a otvárajú dvere Jeho nepriateľovi sa musia skôr či neskôr zosypať, veď Biblia je plná takých príkladov. Niečo podobné napokon tvrdil aj Alexander Solženicyn, slávny ruský spisovateľ: „Človek zabudol na Boha; preto sa toto všetko (revolúcie) stalo.“⁶

1 https://www.dw.com/en/dutch-police-clear-anti-lockdown-protest-on-eve-of-election/a-56871608

2 https://www.spectator.co.uk/article/is-macron-losing-control-of-france-

3 https://apnews.com/article/berlin-germany-coronavirus-pandemic-99b7100d7c223654a31c878a6f7375aa

4 Tamtiež.

5 https://www.learnliberty.org/blog/the-declaration-of-independence-says-we-have-the-right-to-overthrow-the-government/

6 https://isi.org/intercollegiate-review/aleksandr-solzhenitsyn-why-russian-revolution-happened/

PDF (formát pre tlač)