Katolícka cirkev v Nemecku ohlásila vstup do ďalšej
revolučnej fázy. Hlboké zmeny sa týkajú troch oblastí. Po prvé, najprv treba opustiť
katolícku sexuálnu morálku. Po druhé, zrušiť povinný celibát. Po tretie,
obmedziť moc biskupov. Kardinál Reinhard Marx vyhlásil, že Nemecko nebude čakať
na Rím. Pôjde samo - vlastnou "synodálnou cestou".

Odpoveď na škandál pohlavných zneužívaní

V septembri minulého roka, na plenárnom zasadnutí
Nemeckej biskupskej konferencie, predložili biskupi rozsiahlu správu o
sexuálnom zneužívaní, vypracovanú tímom nezávislých odborníkov, obsahujúcu popis
rozsahu problému pedofílie a ephebophilie za posledných viac ako 50 rokov.

Autori správy odporučili episkopátu vykonať hlboké
zmeny, ktoré by pomohli pri prekonávaní krízy. Návrhy okrem iného obsahujú zrušenie
povinného kňazského celibátu, zmenu postoja k homosexualite tak, aby sa
kňazi s náchylnosťou k rovnakému pohlaviu cítili v Cirkvi vítaní; a
nakoniec reformu rozdelenia právomocí spočívajúcu v delegovaní laikom
niektorých úloh a kompetencií, ktoré dnes majú biskupi. Episkopát oznámil,
že toto všetko vezme do úvahy a odporúčania realizuje. To všetko je napokon v súlade
s duchom mnohých progresívnych biskupov, ktorí sa už mnoho rokov snažia  „postúpiť vpred“, najmä pokiaľ ide o akceptovanie
homosexuality. Pri tejto príležitosti bolo taktiež oznámené, že bude "revidovaná"
aj existujúca sexuálna morálka. Kritici smeru, ktorý prijal nemecký episkopát,
hovorili o „zneužití zneužívania“, čiže o využití drámy obetí pedo- a
efebophílie na pretlačenie novej, liberálnej Cirkvi, zbavenej všetkého, čo
vníma progresivizmus ako anachronické.

„Teraz nemusíme čakať na Rím“

Bolo teda jasné, že prvé plenárne zasadnutie Nemeckej
biskupskej konferencie v roku 2019 môže priniesť naozaj vážne rozhodnutia. Tak
sa aj stalo - obavy sa ukázali ako úplne opodstatnené. Nemeckí biskupi zasadali
11. - 14. marca v Lingene v Dolnom Sasku. Dohodli sa, že v súlade s usmerneniami
odporúčanými v správe o zneužívaní,  dôjde v Nemecku k reformám v oblasti
sexuálnej morálky, celibátu a autority v Cirkvi. Ba čo viac, Nemci vyhlásili,
že to chcú spraviť úplne sami, nestarajúc sa o jednotu katolicizmu. Ako
zdôraznil predseda Konferencie biskupov, kardinál Reinhard Marx, Cirkev v jeho
krajine vstupuje na „synodálnu cestu“ a sama bude „rozvíjať učenie“. Biskup
vysvetlil, že v univerzálnej Cirkvi mnohí biskupi „nechcú ísť vpred“ (!), takže
Nemci jednoducho ... nemajú na výber.

Kto by očakával rýchlu reakciu Vatikánu, bude
pravdepodobne sklamaný. Marx, člen Rady kardinálov, ktorý radí Františkovi v otázkach
reformy rímskej kúrie, vie veľmi dobre, čo si Nemci môžu dovoliť. Napokon sám
to výrečne vyjadril. Doslovne povedal: „Teraz nemusíme čakať na Rím.“

Slovo „teraz“ je tu veľmi významné. Súvisí s už de facto realizovaným, hoci ešte neohláseným, plánom decentralizácie katolíckej Cirkvi. O čom bol tento plán? Zhrniem ho niekoľkými slovami: Vo februári 2019 kardinál Rodriguez Maradiaga, koordinátor Rady kardinálov, uviedol v rozhovore pre španielsky časopis "El Mensaje", že reforma rímskej kúrie je už vypracovaná. Ako sa vyjadril, pápež o niekoľko mesiacov vyhlási apoštolskú ústavu, ktorá nahradí ústavu Pastor bonus z roku 1988 sv. Jána Pavla II. Tento dokument nanovo definuje vzťah medzi rímskou kúriou i Vatikánom a miestnymi cirkvami. Pápež už nebude strážiť celú katolícku náuku; tú budú do určitej miery určovať miestne episkopáty. Hierarchická štruktúra Cirkvi s pápežom na "vrchole" pôjde do minulosti, "povedal Maradiaga. Biskupi podľa neho získajú kompetencie aj v doktrinálnych záležitostiach. Nemci sa rýchlo rozhodli tento stav využiť v troch vyššie uvedených oblastiach.

Likvidácia sexuálnej morálky

Kľúčovým bodom súčasnej etapy revolúcie v Nemecku je otázka sexuálnej morálky. Biskupi zhromaždení v Lingene rozhodli, že práce na "reforme" v tejto záležitosti bude riadiť podpredseda nemeckého episkopátu, biskup Franz-Josef Bode z Osnabrücku, zanietený progresivista, ktorý neskrýva svoj obdiv voči krajne liberálnym teológom. O detailoch zmien hovoril v Lingene profesor morálnej teológie z Freiburgu, Eberhard Schockenhoff. Učenec predniesol programovú prednášku, v ktorej ohlásil úplný odklon od doterajšej morálky a etiky.

Schockenhoff hovorí, že katolícka Cirkev má extrémne
pesimistický a chybný prístup k sexualite, ktorý je až príliš poznačený
anachronickým myslením sv. Augustína.  Preto úlohou teológov a biskupov je
dnes prekonať tento anachronizmus a rozvinúť úplne novú sexuálnu morálku
oslobodenú od tejto „záťaže“. Na to však treba vidieť novými očami charakter
samotného sexuálneho styku. Veľkou pomocou, hovorí Schockenhoff, je apoštolská
exhortácia Amoris laeitita pápeža Františka, v ktorej sa oceňuje erotická
dimenzia lásky. Podľa teológa je to však len začiatok. Na dosiahnutie tohto
cieľa je potrebné brať do úvahy nové poznatky humanitných vied - psychológie,
sociológie a antropológie. Podľa Schockenhoffa tvrdenie, že každý sexuálny akt
musí byť otvorený životu, je dnes už neobhájiteľné.

Teológ rozlišuje štyri základné funkcie sexuality. Sú
to: funkcia žiadostivosti, funkcia vzťahu, funkcia zhody a funkcia plodenia
(presne v tomto poradí). Podľa tohto bádateľa na to, aby bol sexuálny akt
považovaný za morálny, stačí, keď bude plniť aspoň niektoré z týchto funkcií. Schockenhoff
je presvedčený, že v katolíckej Cirkvi treba akceptovať tieto druhy sexuálnej
aktivity:

- homosexuálny sex;

- predmanželský sex;

- mimomanželský sex (týka sa ľudí, ktorí sú
nespôsobilí uzavrieť manželstvo, napríklad rozvedení);

- onanizmus (self
sex, ako píše Schockenhoff).

Autor kladie určité podmienky: Napríklad homosexuálny
sex je podľa jeho názoru dobrý, pokiaľ partneri žijú v stabilnom zväzku
a sú si verní; mimomanželský sex môže byť akceptovaný, keď partneri nemôžu
uzavrieť manželstvo; masturbácia je morálna, ak osoba, ktorá ju praktizuje,
žije sama alebo ak je partner dočasne nespôsobilý na sex. Pre Schockenhoffa je
podstatné, aby každý človek mal právo a možnosť „prežívať sexualitu“ a „naplniť
svoju sexuálnu túžbu“. Podľa neho je úplne normálne, keď v sexuálnom akte
sa človek zameria na svoju žiadostivosť; je to, ako tvrdí, morálne, keď v
ďalšom akte sa ten istý človek zameria skôr na partnerovu než na vlastnú rozkoš.
Schockenhoff tvrdí, že toto je realizovanie zásady lásky k blížnemu.

Samozrejmosťou je používanie antikoncepcie. Pre pána
profesora z Freiburgu niet pochýb o tom, že v heterosexuálnom vzťahu
je dôležitá skôr „všeobecná“ otvorenosť voči životu. Podstatná je pre neho
starosť o „blaho“ prípadných detí, takže používanie umelej antikoncepcie
označuje za „nie nepriateľské k životu, ale v jeho službe“.

Pán profesor vo svojej prednáške taktiež požadoval,
aby Cirkev akceptovala základné princípy genderovej ideológie. Konkrétne tvrdí,
že hoci sa ľudstvo v podstate delí na dve pohlavia, ono nie je u každého
človeka úplne rozvinuté a preto treba rešpektovať tých, ktorí sa necítia ani
ako žena, ani ako muž.

Aby neboli pochybnosti: to všetko nie sú len Schockenhoffove
myšlienky, ale aj program nemeckých biskupov. Koordinátor reformy biskup
Franz-Josef Bode v roku 2018 verejne vyjadril svoj obdiv k fribourgskému
teológovi. A taktiež kardinál Reinhard Marx, sumarizujúci stretnutie v Lingene,
uviedol, že Schockenhoff poukázal na „anachronizmy, rozpory a prvky
nepriateľské voči životu“ prítomné v katolíckej sexuálnej morálke.

Opakujem: toto nie sú nejaké bláznivé nápady, je to konkrétny
akčný program!

Viri probati

To však nie je koniec sľubovaných zmien. „Synodálna
cesta" sa má taktiež zaoberať aj otázkou celibátu. Ešte donedávna som bol
presvedčený, že Nemecko bude čakať na výsledky Amazonskej synody. Ako je známe,
pápež František pripúšťa možnosť zavedenia ženatých kňazov do katolíckej Cirkvi,
aspoň v regiónoch najviac zasiahnutých krízou povolaní; patrí tu Amazónia či
ostrovy v Pacifiku. V súvislosti s Marxovými slovami o tom, že „nie je
nutné“ čakať na Rím, je možné, že Nemci si urobia po svojom bez ohľadu na
jesennú synodu.

Čo chcú presne robiť? Chcú zaviesť tzv. viri probati, čiže vysviacku ženatých mužov osvedčených vo viere. Táto záležitosť je veľmi zložitá, pretože nie celá Nemecká biskupská konferencia s tým súhlasí, ale zdá sa, že vedenie je rozhodnuté. Podľa odporúčaní správy je celibát jednou z príčin sexuálneho zneužívania. Kňazi podľa všetkého na jednej strane trpia kvôli osamelosti a na strane druhej kvôli potlačeniu vlastnej sexuality; a tak hrozí, že sa stanú delikventami. Okrem toho je v Nemecku vážny nedostatok kňazov; ročne tu vysvätia len asi 70 presbyterov pre viac ako 20 miliónov katolíkov. Keďže je to málo, zrodil sa nápad pritiahnuť väčší počet kandidátov zavedením fakultatívneho celibátu.

Philipp Müller, profesor pastorálnej teológie
z Mainzu, hovoril v Lingene o podrobnostiach možných zmien. Vo svojej
prednáške citoval návrh, ktorý pred dvoma rokmi predložil spolu s Helmutom Hopingom,
profesorom dogmatiky a liturgistom z Freiburgu. Podľa nich by v Nemecku
bolo možné vysväcovať mužov, ktorí dovŕšili 50 alebo viac rokov; mali by to byť
ľudia, ktorí sa nejakým spôsobom angažujú v Cirkvi, napríklad ako stáli
diakoni. Müller sa taktiež odvolával na vyjadrenie pápeža Františka, ktorý
počas nedávnej tlačovej konferencie v lietadle v súvislosti s viri probati hovoril o  myšlienkach
nemeckého biskupa Fritza Lobingera. Podľa Lobingera by viri probati boli niečo medzi diakonmi a normálnymi presbytermi. Mohli
by predsedať Eucharistii a udeľovať sviatosť pomazania chorých, ale už by
nemali právo spovedať či riadiť farnosť. Je zaujímavé, a  čo pápež
nespomenul, že Lobinger taktiež predpokladá kňazstvo žien...

Navrhované riešenie má podľa Müllera veľa výhod. Muži
po 50. roku života majú obvykle dosť veľké deti, a preto by v ich živote nebol
taký veľký rozdiel medzi službou veriacim a prácou pre rodinu; ich manželstvá
zvyčajne trvajú už mnoho rokov, takže fenomén rozvodu by sa minimalizoval.

Rozdelenie moci

Müller vo svojom vystúpení poukázal na to, že jeho
koncepcia viri probati má jednu
zásadnú nevýhodu: nerieši problém vysviacky žien. Je pravda, že sv. Ján Pavol
II. diskusiu o tejto téme ukončil „raz a navždy“, čo Svätá stolica sama
pripomenula v roku 2018, ale Nemcom je to jedno. Kardinál Marx výslovne
uviedol, že Katolícka cirkev sa tak či onak "nevyhne" diskusii o
kňazstve žien. O niekoľko dní neskôr presne to isté zopakoval aj Franz Jung,
biskup z Würzburgu.

Pretože otázka žien sa netýka len problému
„rovnoprávnosti“ v katolíckej Cirkvi, ale aj prekonania „klerikálnej“
štruktúry. To je tretí bod plánu reforiem, ktorý vypracovala Nemecká
konferencia biskupov. Zatiaľ nie sú žiadne hotové riešenia; je známe len to, že
laici - vrátane žien - majú mať oveľa väčší vplyv než doteraz na pastoračnú
prácu a správu cirkevných inštitúcií, a to aj na úrovni diecézy. Programovú
prednášku na túto tému predniesol v Lingene Gregor Maria Hoff, profesor
fundamentálnej teológie z rakúskeho Salzburgu. Ústrednou tézou jeho vystúpenia
bola výzva na opustenie príliš „sakrálneho“ pohľadu na kňazov, ktorý sťažuje
veriacim nadviazať s nimi správny vzťah. Podľa Hoffa - ako potvrdil Marx -
autorita v katolíckej Cirkvi v Nemecku musí byť „rozdelená“ a podrobená viacrozmernej
kontrole. Znamená to, že kňaz sa má viac podobať laikom, a možno byť jednoducho
svetskejší?

Bude to ešte naše náboženstvo?

V roku 2017 sa v Nemecku oficiálne začala aplikovať
zásada „svätého prijímania pre všetkých“. Najprv boli pripustení k Eucharistii
tí, ktorí po rozvode vstúpili do nového zväzku, v minulom roku už aj niektorí
protestanti. Teraz hriech nemajú ani tí, ktorí sa dopúšťajú nerestí rôzneho
druhu. Následne sa môžu v Nemecku objaviť ženatí kňazi, a možnože
nielen ženatí, pretože logickým dôsledkom zrušenia celibátu pri súčasnom
akceptovaní homosexuality a homosexuálnych vzťahov je objavenie sa kňazov,
ktorí žijú otvorene s mužmi. Ide o veľmi reálnu víziu, ktorá už existuje v
niektorých nemeckých protestantských komunitách. A im sa katolícka Cirkev
začína čoraz viac pripodobňovať. Rozdiely sa z roka na rok zmenšujú. To je
samozrejme zámerné, pretože nemeckí progresívci by chceli čo najskôr zrušiť
konfesijnosť kresťanstva; ich snom je úplné zmierenie s heretikmi, samozrejme
nie ich konverziou, ale zavrhnutím vlastných zákonov viery. Samotný kardinál
Marx v predvečer 500. výročia reformácie vyhlásil, že keďže rozdelenie Cirkvi
začalo v Nemecku, v Nemecku musí byť aj ukončené. Tento proces práve
prebieha.

Je smutné a šokujúce, že Svätá stolica sa k tomu vôbec nevyjadruje. Za Odrou je už úplne iná verzia katolicizmu ako v Poľsku (alebo na Slovensku) a tento rozpor sa bude ešte ďalej prehlbovať. Toto sú dôsledky decentralizácie, ktorú nariadil Svätý otec, ktoré majú aj doktrinálny charakter.