Sochy, ktoré BLM nezaujímajú. Rasistka Sangerová, zakladateľka potratárskeho gigantu

Mikuláš Hučko
10. júla 2020
  Revolúcia  

Keď v roku 1996 Hillary Clintonová v predvolebnej prezidentskej kampani za znovuzvolenie svojho manžela obhajovala jeho politiku a vyslovila slová, že polícia musí tvrdšie postupovať proti gangom mladistvých, ktorých nazvala super-predátormi, a „proti ktorým musí polícia tvrdo postupovať“ (tu).

O dvadsať rokov neskôr, v roku 2016, tentokrát pri vlastnej prezidentskej kampani, sa Hillary vyjadrila, že „teraz by som už volila iné slová“, keďže jej ich pripomenuli precitlivení aktivisti Black Lives Matter a žiadali, aby sa za ne ospravedlnila, pretože „mladí Afroameričania sú masovo zatváraní a väznení“. (Keď tomu celkom nerozumiete, nie ste jediní.)

Keď bola v roku 2009 Hillary Clintonovej, v tom čase ministerke zahraničných vecí v Obamovej vláde, udelená cena Margarety Sangerovej, zakladateľky najväčšej potratovej organizácie Planned Parenthood a pani ministerka pri jej odovzdávaní vyslovila na adresu Sangerovej samé slová chvály a obdivu: „Stojím v úžase pred ňou a vidím, že z jej života sa môžeme veľa naučiť“ (tu), môže si byť istá, že aktivisti Black Lives Matter jej ich nebudú vyčítať. Hoci, keby boli dôslední, mohli by byť kvôli nim aj oprávnene rozhorčení.

Margaret Sangerová
zdroj: TASR

Margaret Sangerová, po ktorej je pomenovaná cena, bola totiž zanietenou rasistkou a eugeničkou s víziou, ktorú otvorene nazvala “zlepšovaním rasy“, a ktorá nemala černochov vo veľkej láske. V roku 1926 dokonca vystúpila s prejavom na akcii organizovanej Ku Klux Klanom v New Jersey, ktorý vzbudil taký záujem, že po ňom Sangerová dostala „desiatky pozvaní  na vystúpenie pred podobnými skupinami“ (tu).

Celkom prirodzene vyvstáva otázka, čím asi Sangerová tak mocne zaujala KKK? Vysvetlenie je prosté: sadli si do noty.  Zakladateľka Planned Parenthood horekovala nad americkou „rasou degenerátov“. Krajinu bolo treba podľa nej očistiť od „ľudskej buriny“ a „od balvanu ľudského odpadu“, medzi ktorý zaraďovala osoby „mentálne zaostalé“, „duševne choré“ a jednoducho prostých „imbecilov“. Sangerová chcela vylepšovať „genofond“ ľudstva. Na „zdokonaľovaní“ nepracovala s plynovými komorami a koncentračnými tábormi, ale s tabletkami na kontrolu pôrodnosti a sterilizáciou.

Po druhej svetovej vojne,  keď sa Američania dozvedeli o hrôzach nacistického eugenického programu, bola sterilizácia v mene eugeniky odmietnutá. Sangerová však zostala neoblomná. Naďalej verejne obhajovala národnú politiku sterilizácie, aj keď horekovala nad tým, že vinou nacistov „to slovo získalo nepríjemné konotácie, ktoré si nezaslúži“.

Sangerová je bežne označovaná ako reformátorka a obhajkyňa chudobných.  V liberálnych kruhoch je považovaná za radikálnu príslušníčku robotníckej triedy, ktorá pre ženy dvadsiateho storočia urobila viac ako ktorýkoľvek iný politik.

Suvisiaci článok

Ľavicové korene potratového hnutia – sú potraty demokratického alebo totalitného pôvodu?

Bola znepokojená, že na planéte žije veľké množstvo ľudí, ktorých považovala za mentálne zaostalých. Mentálna zaostalosť však v jej ponímaní bola veľmi široká kategória, do ktorej zaraďovala mnohé osoby, ktoré by dnes určite nikto nevnímal ako mentálne postihnuté, vrátane členov rás (napríklad černochov), ktoré podľa darwinovských biológov boli považované za „nižšie“ na evolučnej škále. Sangerová označila mentálne zaostalých za „hrozbu … rasy“ a prirovnala ich k „burine“. Vo svojom bestselleri The Pivot of Civilization napísala, že „mali sa nám otvoriť oči, aby sme videli, akú vysokú cenu musí spoločnosť platiť za ten obrovský balvan ľudského odpadu“ (our eyes should be opened to the terrific cost to the community of this dead weight of human waste) (tu).

Sangerová a ostatní eugenici tvrdili, že je potrebné povinnou sterilizáciou zabrániť tomu, aby sa takíto mentálne zaostalí sami reprodukovali. „Najmilosrdnejšia vec, ktorú veľká početná rodina môže urobiť svojmu novonarodencovi, je, že ho zabije.“ (“The most merciful thing that the large family does to one of its infant members is to kill it.”) — Woman and the New Race, strana 63 (1920).

 „Za týchto okolností môžeme dúfať, že sa „taviaci kotol“ prečistí.  A dosiahneme, že sa zachránia vzácne kovy rasovej kultúry, zlúčené do amalgámu fyzickej dokonalosti, duševnej sily a duchovného pokroku.“ — Women and the New Race.

Netreba mať veľkú fantáziu, aby sme prišli na to, čo asi tak mohla mať dáma na mysli pod „prečistením“ taviaceho kotla a „vzácnymi kovmi rasovej kultúry“. Toto vari liberálom neprekáža? Nuž nie je im to veľmi príjemné, ale Sangerová zrejme tieto svoje hriechy viac než dostatočne odčinila založením Planned Parenthood, najväčšej potratovej organizácie na svete.

Ak si myslíte, že Sangerovej názory nie sú úplne v súlade so súčasným vedením Planned Parenthood, prečítajte si, čo píše jej vnuk Alexander. Predseda Medzinárodnej federácie rady pre plánované rodičovstvo, Alexander Sanger vyzdvihuje potraty ako prax, ktorá sa vyvinula darwinovským prírodným výberom, aby pomohla ľuďom prežiť.

„Ľudstvo evolúciou dospelo  k tomu, aby prevzalo vedomú kontrolu nad reprodukciou, a urobilo to tak, aby prežilo“ vyhlasuje. “… Nemôžeme zrušiť zákony prirodzeného výberu. Príroda nedovolí prežiť každej forme života. Je úžasné, že ľudstvo môže mať tento proces do istej miery pod kontrolou.“

Inými slovami povedané, potraty umožňujú likvidovať niektoré deti, aby iné deti prežili a aby sa ľudský druh zdokonalil, zušľachtil. Pritom Planned Parenthood nemá problém ani obchodovať s orgánmi nenarodených detí usmrtených pri interupcii! Napriek tomu všetkému busta Margaret Sangerovej zaujíma popredné miesto v múzeu Smithsonian Institute vo Washingtone v rámci expozície Boja za spravodlivosť. 

busta M. Sangerovej v Smithsonian Institute

Jej socha je viditeľne umiestnená aj v South Meeting House v Bostone, ako jeden z „Hlasov protestu“.  Ale toto sú sochy, kvôli ktorým sa aktivisti Black Lives Matter určite netrápia  ..