Skutočná príčina koronavírusu
vdp. Ľubomír Urbančok
15. marca 2020
Spoločnosť
Koronavírus
Máme 3. pôstnu nedeľu a je to snáď prvý krát za náš život, keď sa nemôžeme zúčastniť nedeľnej svätej omše. Naše mysle sú viac ako inokedy zamestnané prianím a myšlienkou, že zdravie je to najdôležitejšie čo máme. Televízia nás upozorňuje ako sa máme chrániť pred škodlivým vírusom, situácia v Taliansku je ťažká. Podľa niektorých správ už o 2 mesiace by mohol byť vyvinutý liek. Hovoriac o zdraví, však máme my kresťania na mysli ešte iné zdravie, ktoré je pre nás oveľa dôležitejšie. Tým je zdravie duchovné a teda naša večná spása. Teórie o vzniku vírusu, resp. ako sa v čínskom trhovisku dostal zo zvieraťa na človeka nám ozrejmujú odborníci v odborných časopisoch a aj v médiách. Avšak ak Boh stvoril svet ako veríme, riadi ho a nič sa v ňom nedeje bez jeho dopustenia ako sa máme pozerať duchovným zrakom na túto chorobu?
Z duchovného pohľadu veriaceho človeka je oveľa väčším zlom práve skutočnosť hriechu. Ľudia sa dnes boja o svoje zdravie, aby neostali nakazení, ale pritom si mnohí neuvedomujú, že oveľa väčším zlom než koronavírus je smrteľný hriech. Teda slobodné a vedomé rozhodnutie sa človeka obrátiť sa chrbtom k Bohu, svojmu Stvoriteľovi. Koľkí ľudia dnes žijú v stave smrteľného hriechu, teda otvoreného nepriateľstva s Bohom a netrápi ich to ? Nechcú sa z toho liečiť ? Radšej smrť, ako hriech, znie od bl. Anny Kolesárovej. Hriech následne prináša do Božieho stvorenia neporiadok. Je popretím toho poriadku v ktorého čele stojí Boh. Tento chaos sa potom prenáša do všetkých oblastí nášho života.
Vzťah Boha a človeka, ako aj zrada Boha zo strany človeka a neustále hľadanie človeka Bohom sú stredobodom drámy stvorenstva. Boh, nekonečne dokonalí stvorí človeka na svoj obraz a ten ho následne zaprie, zhreší. Týmto skutkom privádza človek na seba množstvo ťažkostí, ktoré pozoruje čím ďalej tým viac. Následne počúva Boží hlas, ktorí ho vyhľadáva. Boh, ako správny otec následne trestá človeka, aby ho priviedol ešte bližšie k sebe. O tom nám na mnohých miestach vypovedá sv. písmo.
“Nech je zvelebený Boh, ktorý žije naveky a jeho kráľovstvo trvá po všetky veky. On trestá aj sa zmilúva, on zvrhuje až na dno podsvetia aj vyvádza z veľkej záhuby; a niet ničoho, čo by sa mohlo vymknúť z jeho ruky.” (Tob 13,2).
“Pane, Bože náš, ty si ich vypočul, Bože, ty si bol k nim milostivý, no nenechal si bez trestu ich priestupky.” (Ž 99,8)
“Ja karhám a trescem tých, ktorých milujem. Buď teda horlivý a rob pokánie.” (Zjv 3,19)
Odvykli sme si hovoriť o týchto témach a málokedy o nich počujeme. Ale jedno z hlavných právd hovorí o tom, že Boh je Spravodlivý Sudca, dobrých odmieňa a zlých tresce, každému podľa jeho skutkov. My ako veriaci kresťania vyznávame našu vieru v Boží súd a teda Božiu spravodlivosť vyznávame vždy počas vyznania viery, keď vyznávame že Ježiš príde v sláve súdiť živých i mŕtvych. Po smrti každého jedného z nás nastáva osobný súd a na konci všetkých čias nás očakáva vzkriesenie Tela a Ježiš bude súdiť živých i mŕtvych za ich slová, skutky, myšlienky i zanedbané dobro a bude nás súdiť podľa svojej nekonečnej spravodlivosti, ktorá je zároveň aj prejavom jeho nekonečného milosrdenstva.
Ako sme však počuli z biblických úryvkov, ktoré som spomenul, Boh používa trest aj počas nášho života. Dopúšťa ho aby nás privádzal k náprave. Boh tak trestá národy, jednotlivcov i civilizácie za hriechy, ktorými je urazená jeho nekonečná spravodlivosť. Boh takéto tresty nechce, veď stvoril človeka pre spoločenstvo s ním, ale človek takéto tresty na seba privoláva svojim konaním. V omšovom formulári za odvrátenie nákazlivej choroby sa preto Cirkev počas stáročí modlila “Bože, ktorý si nepraješ smrť, ale pokánie hriešnikov, vzhliadni milostivo na svoj ľud vracajúci sa k tebe, aby keďže oddane slúži Tebe, si odvrátil od neho bič svojho hnevu”.
Svätý Bernardín zo Sieny nás napomína, Tria sunt flagella Dei – tri sú božie biče – Mor, hlad a vojna boli vždy vnímané v dejinách ako prejav Božieho hnevu, ktorý mal privádzať ľudí k hlbokému zamysleniu sa a obráteniu. Rôzny svätci, ako Katarína Sienská, Sv. Ľudovít Montfort, ale i Panna Mária vo Fatime či La Salette nás pozýva k obráteniu sa z hriechov k Bohu.
Koronavírus je naozaj novodobým morom, ako sledujeme utrpenie našich priateľov v Taliansku. Ako nemožno vnímať v kontexte posledných katastrof, ako sú rôzne vojny na blízkom východe, imigračná kríza, schvaľovanie hriechov proti Božiemu zákonu ako zväzky LGBTI, či rozšírená bludná náuka i v Cirkvi, ktorá zaznieva z úst mnohých, ktorí popierajú tradíciu Cirkvi? Nemožno tieto všetky pohromy vnímať, ako milosrdné pozvanie zo strany Boha k obráteniu nášho srdca a konaniu pokánia za naše hriechy, hriechy našich národov i celej civilizácie ? Nepoukazuje snáď táto súčasná kríza koronavírusu na kolaps globalistickej a ekologickej ideológie i sekulárneho štátu, ktorý chcel vybudovať základy nového svetového poriadku v ktorom už pre Boha niet miesta?
Stat Crux, dum volvitur orbis. Kríž stojí, kým svet sa kymáca, znie heslo kartuziánskeho rádu, ktorý už viac ako 800 rokov neustále zvoláva na svet Božie požehnanie v prísnej modlitbe, askéze a odlúčenosti od sveta, pohľadom upriameným iba na nebo. Kríž s Ježišom Kristom, Božím Synom je stredobodom dejín a stredobodom veľkonočného tajomstva. Boží Syn, ktorý koná výkupné za hriechy sveta a koná tak zmiernu obetu svojmu Otcovi. On je tým správnym meradlom a odpoveďou na všetky naše otázky. Obráťme sa a konajme pokánie, poďme ku krížu, kde Ježiš koná obetu za spásu sveta. On je skutočným stredobodom dejín a jeho Cirkev je tou, ktorá koná súd nad dejinami.
Jeden známy cirkevný hodnostár v Taliansku sa raz vyjadril, že Cirkev je pozadu 200 rokov. Ako hlboko ho mýlila jeho pomýlená dialektická formácia v duchu nemeckej filozofie. Cirkev je nad dejinami, pretože Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes, i naveky. Nepodlieha dejinám, premenám časov a je vybudovaná na nemenných pravdách. Jedine naša obeta a modlitba môže odvrátiť všetky tie pohromy, ktoré pozorujeme okolo nás a učiniť zadosť Božej spravodlivosti. To bol dôvod, pre ktorý sa organizovali procesie a modlitby, ktorými naši predkovia odvracali tieto biče Božieho hnevu.
Modlime sa parafrázujúc slová veľkého pápeža svätého života, Pia XII.: Pozdvihnime vysoko svoj zrak k tomu, ktorý vám dá silu niesť Váš kríž so živou vierou a kresťanskou silou, k Ježišovi Kristovi, nášmu Spasiteľovi. On vás pozýva a hovorí “Poďte všetci, ktorí sa namáhate a ste oťažení a ja vás posilním” (Mt 8,28). On sám chcel vyskúšať biedy tohto pozemského života, zlo, skúšky a najväčšie trápenia, ktoré prichádzajú od ľudí. On nás predchádza svojim Krížom, nasledujme ho. On nesie svoj kríž, úplne nevinný – neste aj vy ten svoj v pokání za odčinenie vašich hriechov, hriechov vašich blízkych, ktorí na nás privolali spravodlivý Boží trest.
