Severoamerický samit: Biden, Trudeau a Obrador roztočili nový kolotoč neomarxizmu

Branislav Michalka
23. novembra 2021
  Politika  


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Zdroj: wikimedia commons

18. novembra sa vo Washingtone stretli predstavitelia troch severoamerických štátov, ktorých spoločná populácia je taká veľká ako populácia EÚ, avšak vplyv ich lídra – USA na globálnu politiku sveta, je nepomerne väčší ako vplyv Európskej únie. Tento samit je preto dôležitým ukazovateľom, kam sa v duchu wilsonovského ideologického expanzionizmu, bude uberať politika tohto konglomerátu. S ľavicovo-senilným prezidentom Bidenom, ktorý sa teraz stretol s komsomolsko-aktívnym Trudeauom, pričom ich doplnil prispôsobivý, avšak v mexických slobodomurárskych tradíciách určite tiež dobre podkutý mexický prezident Obrador, sa bude nepochybne tento vplyv uberať ešte razantnejšie smerom k obľúbeným neomarxistickým víziám.

Aj keď sa ich rokovania týkali v mnohom geopolitických tém, ako napríklad „boja proti čínskemu vplyvu“, tak väčšinu výstupov zo samitu tvoria známe ideologické záväzky, v duchu tých najlepších neomarxistických tradícií. Dá sa teda hovoriť o utužení severoamerického paktu, odhodlaného ešte masívnejšie exportovať ľavicovo-liberálnu ideológiu do Latinskej Ameriky, ako aj celého sveta. Všetky informácie sú dostupné na oficiálnej stránke Bieleho domu – whitehouse.gov.

Okruhy týchto ideologických tém sú dnes už vďaka práci oficiálnych médií dobre známe: boj proti klimatickým zmenám, boj za rasovú rovnosť, boj za rodovú rovnosť, podpora sexuálnych menšín, podpora vakcinácie, podpora migrantov a pod. V rámci všetkých týchto horúcich neomarxistických tém prijali na samite množstvo záväzkov. Ciele sú natoľko odporujúce prirodzenému chodu ľudských vecí, že by sa niektorí súdruhovia nakoniec mohli obávať, že si toho naložili tieto štáty na svoje bedrá až príliš. Je ich však treba upokojiť, pretože na týchto cieľoch sa pracuje už celé desaťročia a budovateľské úspechy sa už dostavili.

Najprv prišla najhorúcejšia téma – covid. Mexiko a Kanada sa zaviazali prispieť na vakcíny proti Covid-19, vyrobené v USA a poslané ako dar obyvateľom Latinskej Ameriky a Karibiku, aby sa zvýšila zaočkovanosť. Zároveň celá trojica sľúbila „posilniť naše medicínske dodávateľské reťazce“ a spoločne chcú „investovať do našej pracovnej sily v zdravotníctve“, čo dávajú do súvisu so „zlepšením distribúcie vakcín v Latinskej Amerike a Karibiku“. Juhoamerickí daňoví poplatníci sa teda majú do budúcnosti na čo tešiť.

Americký prezident Joe Biden (vpravo) a kanadský premiér Justin Trudeau si podávajú ruky počas stretnutia v Bielom dome vo Washingtone 18. novembra 2021.
Zdroj: TASR

Prečo taká starosť o Covid-19 v Latinskej Amerike (ale aj doma)? Nie je to len zdravie, ktoré majú na zreteli mocní tohto sveta. Podľa troch lídrov ochorenie Covid-19 „prehĺbilo rozdiely, ktorým čelia domorodí obyvatelia, ľudia inej farby pleti, náboženské menšiny, LGBTQI+ osoby a ďalší, ktorí boli historicky znevýhodnení, nedostatočne podporovaní, marginalizovaní a nepriaznivo ovplyvnení pretrvávajúcou chudobou, nerovnosťou a systémovým rasizmom.“ Skrátka, ten koronavírus ukázal, že tá neomarxistická ideológia je skutočne potrebná. Teraz je to už zrejmé a natoľko jasné, že proti môžu byť len úplne zakomplexovaní a frustrovaní dezoláti, že?

V rámci boja za zelenú planétu a proti klimatickým zmenám sa severoamerickí lídri rozhodli pre obmedzenie uhlíkovej stopy z dieselových vozidiel, zo spaľovania dreva a z lodnej dopravy. Chcú urýchlenie prechodu na „udržateľnú dopravu“, čiže nasadenie elektrických vozidiel, nulové emisie skleníkových plynov v letectve do roku 2050 a chcú budovať „klimaticky inteligentné poľnohospodárstvo“. Dôležitú úlohu má pri tomto liečení Matky Zeme hrať „zachovanie vedomostí a postupov domorodých miestnych komunít, prostredníctvom Severoamerickej komisie pre environmentálnu spoluprácu.“

V oblasti presadzovania „rovnosti“ prijali záväzok „presadzovať rovnosť a rasovú spravodlivosť“, pričom sľúbili vytvoriť zastrešujúcu inštitúciu pre tento proces – Severoamerické partnerstvo pre rasovú rovnosť a začlenenie. Ďalej sa zaviazali zvolať „stretnutie domorodých ženských líderiek v rámci trilaterálnej pracovnej skupiny pre násilie páchané na domorodých ženách“. V spoločnom vyhlásení sa uvádza, v štýle tých najlepších dokumentov z komunistických zjazdov: „Stojíme pevne v našom záväzku dosiahnuť rasovú spravodlivosť a začlenenie pre všetkých. Pre tento účel naše krajiny posilnia spoluprácu v tejto oblasti prácou na trojstrannom pláne pre rasovú rovnosť a začlenenie.“

Nasledoval záväzok ochrany práv LGBTQI+ ľudí, ktorý bol korunovaný prísľubom „záväzku voči Globálnemu fondu pre rovnosť, na podporu aktivistov v prvej línii a podpory, ako aj navyšovania účasti Ameriky v základnej skupine LGBTQI OSN a v Koalícii za rovnaké práva, ktorá koordinuje diplomaciu na podporu ľudských práv.“ Pracovníci veľvyslanectiev sa teda nemusia obávať, peniaze budú a vyvesovanie dúhových zástav neprestane.

Ani tu lídri nezostali vo vyhlásení nič dlžní osvedčenému zlatému fondu ľavicovej rétoriky: „Naďalej sme odhodlaní presadzovať globálne odstraňovanie zákonov a politík, ktoré diskriminujú osoby na základe ich sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo prejavu alebo pohlavných charakteristík, a bojovať proti všetkým násilným činom zameraným na LGBTQI+ osoby. Naša rozmanitosť je našou silnou stránkou a kľúčom k odomknutiu našej budúcnosti.“

Ale ani migranti neprídu skrátka. Lídri sa dohodli, že situácia s nelegálnymi migrantmi si vyžaduje „koordinovanú regionálnu reakciu s rešpektovaním práva, založenú na solidarite s migrantmi a medzi štátmi, uprednostňovanie riadenej, bezpečnej a pravidelnej migrácie“. Čiže namiesto brzdenia migrácie, nastupuje jej pravidelné, daňovými poplatníkmi financované, opakovanie.

Americký prezident Joe Biden a mexický prezident Andrés Manuel López Obrador (vpravo) v družnom rozhovore počas oficiálneho stretnutia.
Zdroj: TASR

V rámci toho sa štáty zaviazali aj k posilňovaniu azylových systémov, k novým záväzkom pre štáty ohľadom prijímania utečencov a zrejme ako náplasť na oči pre nespokojných „hejterov“ bol prijatý aj záväzok „podporovať dobrovoľné návraty pozdĺž migračnej trasy, v súlade s platnými medzinárodnými a vnútroštátnymi právnymi záväzkami“. Posúdenie komickosti predstavy migranta, ktorý prekoná tisíce kilometrov na ceste za „americkým snom“ a potom sa v cieli dobrovoľne otočí a odíde, ponechávam na ctených čitateľoch. Pokiaľ sa taký migrant nájde, určite o ňom natočia v Hollywoode film.

Niektoré pasáže zo spoločného vyhlásenia lídrov podrobnejšie osvetľujú túto migrantskú agendu: „Zaväzujeme sa tiež posilniť možnosti legálnych ciest pre migrantov, pre vstup do našich krajín, či už za účelom sezónnej a dočasnej práce, zlúčenia rodiny alebo humanitárnej ochrany, a to aj prostredníctvom presídľovania.“ V kontexte s avizovanou „pravidelnou migráciou“ to pripomína slovenskú detskú pesničku Zlatá brána, otvorená… Popisovať v tejto súvislosti bieloruské aktivity prezidenta Lukašenka ako niečo, čo je v rozpore s túžbami USA a EÚ, je krajne nedomyslené.

No a nakoniec neodmysliteľné fanfáry politickej frazeológie:

Ako demokratickí lídri opätovne potvrdzujeme náš záväzok chrániť ľudské práva, najmä pre členov najzraniteľnejších a historicky marginalizovaných komunít. Naše krajiny sú odhodlané posilniť demokraciu doma a inšpirovať k demokratickému rozvoju na celom svete. V našom cieli bojovať proti beztrestnosti a riešiť nerovnosť uznávame, že boj proti korupcii je základným prvkom zdravia našich demokracií.“ Takže už vieme, kam si chodia naši lokálni vládcovia po rozumy, ohľadom neustále omieľanej mantry boja proti korupcii.

V duchu klasického pseudonáboženského demokratického „wilsonizmu“ sa tu naznačuje, že demokracia sa bude naďalej exportovať do celého sveta a to aj napriek fatálnym neúspechom a zlyhaniam rôznych „humanitárnych bombardovaní“. Trumpovská epizódka je dokonale zabudnutá a ľavicoví liberáli sa tmolia blahom.

Otázkou zostáva, do akej miery má tento pokračujúci súboj s realitou a ľudskou prirodzenosťou šancu na dlhodobý úspech? Ekonomická situácia USA, ale aj EÚ, o Latinskej Amerike je zbytočné sa šíriť, nenasvedčuje tomu, že by sa tieto ambiciózne plány nakoniec podarilo dotiahnuť do konca. Skôr to vyzerá na dýchavičnú zúrivosť skapínajúceho koňa.

USA a jeho severoamerickí kamaráti cítia vo vzduchu problémy, ale ich posadnutosť neomarxistickými témami im nedovoľuje ubrať plyn. Budú teraz neustále pritvrdzovať a hrať vabank, v nádeji že nakoniec príde nejaký poker. Odkiaľ, to nikto netuší. V rukávoch už totiž nemajú nič a všetky ostatné tromfy sú už dávno vystrieľané. Na obzore sa skôr črtá latentná občianska vojna. Avšak posadnutí ľudia nad takýmito vecami nepremýšľajú.


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!