Práva zvierat? A čo práva zeleniny?

Tomasz Figura
26. augusta 2019
  Revolúcia

Keď autorka populárnej knihy o havárii v Černobyle povedala, že čoskoro napíše ďalšiu o ľuďoch, ktorí sa rozprávajú s fazuľou, považoval som to za pokus o vtip. Po chvíli som však prišiel na to, že som sa mýlil.

Zdroj: commons.wikimedia.org

Je ťažké veriť takémuto príbehu, ale predsa Kate Brownová – pretože o nej je reč – nie je hocikto. Nemožno len tak jednoducho mávnuť rukou nad tým, čo hovorí. Je vedkyňou a profesorkou na špičkovej univerzite Massachusetts Institute of Technology. A táto intelektuálka, uznávaná vedkyňa, autorka bestsellerov a publicistka, pripravuje knihu o nejakej tajomnej komunite v Škótsku, ktorá už niekoľko rokov komunikuje so šalátom, fazuľou a inou zeleninou.

Počas takýchto seáns sa šalát vyplakáva poslucháčom, ako zle s ním ľudia zaobchádzajú, fazuľa si sťažuje na diskrimináciu a ostatná zelenina – kto vie? –  azda sa domáha práv, ktoré jej patria. Na Kate Brownovú, ktorá o tom písala, to muselo urobiť veľký dojem, pretože vyhlásila, že keď sa moderný (rozumej: „civilizovaný“) človek otvoril homosexuálom a zvieratám zabezpečil právnu ochranu, možno je najvyšší čas … počúvať hlas zeleniny a aj ju zahrnúť do našej ľudskej rodiny.

Kde je Dawkins?

Absurdné? Vôbec nie. Brownová hovorí tieto táraniny bez akýchkoľvek rozpakov. Okrem toho s ňou vedie rozhovor novinárka rádia TOK FM, média, ktoré sa veľmi často odvoláva na racionalizmus a táto novinárka vôbec neupadla do rozpakov, keď počula hovoriť príbeh o rozprávajúcej zelenine. Pritom normálny človek by mal prskať od smiechu, zatiaľ čo slušný by sa mal nahlas rozosmiať na plné hrdlo.

Možno mi uniklo, že niektorí „racionalisti“ alebo „empirici“ typu Richarda Dawkinsa už napísali knihu pod názvom „Imaginárna zelenina“, v ktorej vyvracajú mýtus o rozprávajúcich šalátoch a mrkvách. Možno som to prehliadol, ale zdá sa mi, že nič také doteraz nevyšlo.

Mudrlanti typu Kate Brownovej či rozhlasoví novinári, ktorí ju nedávno hostili, sa veľmi radi vysmievajú zo zjavení Panny Márie, z mystikov či zo zázraku zmŕtvychvstania, lebo sú nelogické a v také čosi môžu veriť iba obmedzenci alebo duševne chorí ľudia, či deti vychované v patologických rodinách, prípadne životní stroskotanci, ktorí nedostatok peňazí kompenzujú vierou v zázraky. Na rozdiel od pokecu s fazuľou či pitím kávy s hlávkovým šalátom, ktoré majú v sebe naozaj hlbokú „logiku“.

Zdroj: commons.wikimedia.org

Nebezpečné listy

To všetko znie absurdne, ako nejaký sci-fi román. A pravdepodobne by stačilo vysmiať sa takýmto správam a možno dokonca vybrať sa do Škótska a vidieť na vlastné oči, ako skupina šialencov debatuje so zeleninou, keby sme nevedeli, že podobným hlúpostiam veria seriózni ľudia.

Na druhej strane títo seriózni – alebo skôr „seriózni“ – ľudia majú vplyv na náš každodenný život a dokonca aj na život Cirkvi. Nie náhodou po „teológii oslobodenia“ je ďalšou herézou, ktorá sa vynára na obzore,  „teológia ekológie“. Stačí si prečítať výňatky niekoľkostranového listu filipínskych biskupov, ktorí so všetkou vážnosťou vyzývajú veriacich, aby „obnovili puto s prírodou“, či na inom mieste píšu dokonca  o „svätom spojení“. Spomínajú tiež „ekologické hriechy“ či „Matku Zem“.

Znie to ako pasáž z nejakého rozhovoru s členmi Greenpeace alebo z manifestu Strany zelených. Problém je v tom, že potrebnú a užitočnú starostlivosť o Zem, o zeleň, o všetko živé a neživé,  niektorí duchovní absolutizujú. Na tom majú vinu moderní ekologickí ideológovia – mnohí pseudovedci, ako pani Brownová. To oni inšpirujú, podsúvajú výskumy, o ktorých neslobodno diskutovať (akoby veda bola o tvorbe axiómov), to oni nás strašia rýchlou smrťou ľudského rodu. Samozrejme, že fyzickou smrťou, pretože koho dnes trápi smrť duchovná?

Preto som sa prestal smiať z Kate Brownovej a z podobných šialencov. Nie sú to neškodní komedianti, ale nebezpeční ideológovia.

Rozmýšľam, či by ma prekvapilo, keby som o niekoľko mesiacov čítal list biskupov inej lokálnej Cirkvi, že treba viesť priateľský dialóg s bratmi zemiakmi, sestrami mrkvami a transgender šalátom?

Nie, neprekvapilo by ma to. A to je na tom to najhoršie.

Link na Kate Brownovú :

https://www.wikiwand.com/en/Kate_Brown_(professor)

a na rádio TOK FM:

http://www.tokfm.pl/Tokfm/0,0.html