Organizátori pozývajú na štvrtkové modlitby svätého ruženca na Rybnom námestí v Bratislave

Matej Gavlák
5. augusta 2022   Cirkev Spoločnosť   Rozhovory

Každý štvrtok o 17:00hod sa na Rybnom námestí v Bratislave koná pri morovom stĺpe modlitbové stretnutie za účasti niekoľkých miestnych veriacich, na ktoré sú však pozvaní všetci veriaci ľudia. Oslovili sme preto pani Zuzanu Jurkemikovú, jednu z organizátoriek modlitieb svätého ruženca na Rybnom námestí, aby nám priblížila toto podujatie.

***

Čo sleduje iniciatíva modlitby sv. ruženca na Rybnom námestí v Bratislave?

V tichosti sme začali vo Svätom Jure a ako ďalšie miesto sa pridal morový stĺp na Rybnom námestí v Bratislave. Cieľom modlitby svätého ruženca je posvätiť verejný priestor, vniesť Ježiša Krista ako Spasiteľa, Vykupiteľa a Kráľa do tohto sveta. Hlavnými úmyslami za čo sa modlíme je prinavrátiť posvätnú úctu Nášmu Pánovi v Eucharistii, za zákaz zabíjania nenarodených detí na Slovensku, za požehnanie, obrátenie Slovenska a prinavrátenie morálnych hodnôt do životov ľudí žijúcich na Slovensku.

Uvedomujem si ako katolíčka, že hoci hovoríme, že sme katolícka krajina, príslušnosť ku Kristovi nie je akosi vidieť ani v našich rodinách, ani na verejnosti. A vedomosť o tom, že potrat nie je umelým prerušením tehotenstva, ale umelým ukončením tehotenstva akoby nikoho nezaujímala. Svedomie ľudí otupelo a toto svedomie je potrebné prebudiť. Panna Mária vo Fatime veľmi jasne povedala, že sa máme denne modliť ruženec v našich rodinách. Toto nemá byť náhradou za modlitbu ruženca v rodinách alebo v našich farnostiach, vôbec nie. Má to byť len pridaním sa k týmto modlitbám. Sledujem aj novodobé mariánske zjavenia po celom svete a vo všetkých nás Naša Dobrá Mama pozýva k modlitbe ruženca a k obráteniu. Ako sama hovorí, modlitbou posvätného ruženca môžete aj vojnu zastaviť. A tých duchovných vojen okolo nás je neúrekom. Táto iniciatíva je len malou kvapkou v oceáne modlitby, ale veľmi potrebnou.

Kto ako prvý prišiel s touto iniciatívou a ako vlastne vznikla?

Celé to začalo už pred pár rokmi, presnejšie v roku 2019, kedy bol Národný pochod za život (NPzŽ) v Bratislave – 22. septembra 2019. Ani sama neviem ako, dostala som sa k stránke NPzŽ a tam od januára toho roku začala tzv. duchovná príprava na tento pochod. Spočívala v modlitbe posvätného ruženca, čiže obetovaním tridsiatich minút svojho času na tento úmysel. Rozhodla som sa zapojiť tým, že som sa zapísala do tabuľky a snažila som sa presne v zapísanom čase aj pomodliť ruženec. O mesiac, ako táto iniciatíva vypukla, som si všimla, že cieľom bolo, aby sa počas 24 hodín modlilo 48 ľudí, čiže každú pol hodinu niekto iný. Ale na moje zdesenie, bolo nás len pár ľudí, ktorí sme sa do toho zapojili. A keď som sa pýtala medzi známymi, akosi nikto o tejto milej aktivitke nevedel.

Nejako mi to stále vŕtalo v hlave, ako pomôcť, ako ľudí zapojiť, a tak som obtelefonovávala svojich známych, vysvetľovala im o čo ide a prehovárala ich, aby sa zapojili a nakoniec, po pár mesiacoch, sa nás zišla celkom zaujímavá kôpka ľudí, ktorí boli ochotní sa zapojiť a modliť sa v danú hodinu ruženec, či už radostný, bolestný alebo slávnostný. A zapojila som do toho aj niektoré farnosti, kdekoľvek som bola so svojou rodinou, išla som za daným kňazom farnosti, vysvetlila som mu o čo ide a väčšinou som sa stretla s dobrým ohlasom. Vo farnostiach sa zvyčajne modlí ruženec pred svätou omšou, a tak niektorý deň resp. viaceré dni obetovali na úmysel Národného pochodu za život.

Keďže organizátori k jednotlivým častiam ruženca vytvorili aj nádherné zamyslenia, čiže kde mali farnosti alebo jednotlivci šancu si to vytlačiť priamo z internetu, tak si to vytlačili sami a kde som videla, že sú tam staré babičky modlitebníčky, tak som im to poposielala poštou ja a mala som počas celých ôsmich mesiacov hrejivý pocit na srdci, že som aspoň čosi urobila pre duchovný zápas za nenarodené deti. A pamätám si, že keď sa blížil NpzŽ, konečne, asi tak mesiac pred pochodom, konečne tabuľka modlitieb bola tak plná, že sa v jednu hodinu modlilo viacero ľudí naraz. Čiže o celej iniciatíve sa dozvedeli ľudia po celom Slovensku a modlilo sa veľa ľudí. Ja som celé tie mesiace túžila, nech sa ľudia zapoja aspoň modlitbou posvätného ruženca a akoby mi Boží Duch chcel splniť túto moju túžbu a naozaj mi ju aj splnil.

Pochod sa uskutočnil 22. septembra 2019 a bolo nás cca 50-tisíc. Verejná manifestácia viery za život. Bola som s celou rodinkou a veľmi sa potešilo moje srdce, že aspoň toľkí prišli. Lebo ak chceme ochraňovať nenarodené deti, najskôr sa tento zápas musí uskutočniť na kolenách.

Po pochode som akosi očakávala, že v iniciatíve, samozrejme v nejakej inej podobe, sa bude pokračovať. Ale zostala som sklamaná, lebo akoby to zapálenie sa hneď aj pohaslo. Viem, že v niektorých diecézach začali sväté omše za život, takže každý mesiac mala iná diecéza „službu“. Ale potom v marci 2020 začala nešťastná korona, ktorá akoby toto všetko, a nielen toto, zastavila, keďže ako si všetci dobre pamätáme, sme prvýkrát na Slovensku mali zakázané sväté omše. Obdobie týchto posledných 2 rokov nebudem spomínať.

Stále v mojom srdci sa ozýval tichý hlas nenarodených, že niečo by som mala aj ja ako katolíčka robiť, aspoň sa modliť ďalej na tento úmysel.

A táto myšlienka opäť skrsla, keď som sa minulý rok dozvedela o iniciatíve v Rakúsku, že sa na verejnosti začali modliť ruženec. Hlavným ťahúňom bol otec jedenástich detí a zrazu sa celé Rakúsko, ktoré som dovtedy nevnímala ako katolícke, začalo modliť každú stredu o 18:00hod ruženec. A zapojilo sa do nej veľmi veľa miest a obcí. Ich úmysel bol však úplne iný ako máme my, a síce, aby sa očkovanie nestalo u nich povinným, lebo im hrozilo, že počnúc februárom 2022 tento zákon vstúpi do platnosti. Po Rakúsku sa pridalo v iniciatíve aj Česko. To bolo pre mňa akýmsi potvrdením, že aj my by sme mali čosi vonku, mimo kostolov, konať.

Modlitba na verejnosti a manifestácia viery je potrebná ako svedectvo aj pre ľudí dnešných čias. Aj pre nás, ktorí sa hlásime ku Kristovi a ktorých základné náboženské práva boli od marca 2020 veľmi na Slovensku pošliapané, ale aj pre tých, ktorí vieru strácajú, resp. pre tých, ktorí v Boha neveria. Veľmi silno som začala cítiť, že aj my na Slovensku by sme mali čosi podobné začať, lebo potrebujeme duchovne posvätiť verejný priestor, ktorý je mnohými nekresťanskými aktivitami na uliciach veľmi znesvätený.

Vo februári 2022 sme modlitbu ruženca začali nenápadne v tichosti v trojici u nás vo Svätom Jure. A rozhodli sme sa, že sa budeme modliť vo štvrtok. Je to deň spomienky na ustanovenie Eucharistie a uvedomujeme si, že počas týchto 2 rokov došlo a stále dochádza k veľkému zneucteniu Pána Ježiša Krista počas svätého prijímania. Od marca 2022 sme začali o 17:00hod na Rybnom námestí v Bratislave.

Pre koho je iniciatíva určená a kedy sa k vám môžu ľudia pripojiť?

Táto modlitba je určená celému Slovensku. Vnútornou túžbou môjho srdca je, aby sa Slovensko zapálilo ohňom modlitby svätého ruženca. Tieto malé plamienky by mohli byť založené hocikde, stačí, ak sa nájdu dvaja či traja ochotní. Nech vzniknú na rôznych miestach, či už v mestách alebo na dedinách. Máme veľa morových stĺpov, Božích múk, opustených krížov, vzácnych miest našej histórie alebo najnovšie aj pamätníkov nenarodených detí, to sú miesta, kde sa ľudia môžu začať pravidelne vo štvrtky modliť ruženec a takto sa k nám pripojiť.

Ak sa nájde zopár obetavých duší, ideálne je 5 ľudí, ktorých tieto úmysly oslovili, môžu sa začať modliť tam, kde žijú alebo chodia na prechádzky. Aj presný čas modlitby ruženca je na ich dohode. Či už to bude v doobedňajších hodinách alebo v poobedňajších, alebo až večer, na tom nezáleží. Záleží na zjednotení sa v modlitbe, v tej krásnej a zároveň tak veľmi jednoduchej, ktorú sa dokážu modliť aj malé deti.

Dokedy plánujete modlitby organizovať a existujú návrhy aj na nejaké ďalšie, podobné iniciatívy?

Ak chceme vidieť zmeny v našej spoločnosti, bez obiet a modlitieb to nepôjde. Neustále mám pred očami obety a modlitby ľudí, ktorých inicioval vdp. Marián Kuffa s celým tímom ľudí, kedy zapálil modlitbou posvätného ruženca celé Slovensko a videli sme výsledok. Napriek všetkým tlakom z EÚ náš parlament odmietol podpísať ratifikáciu Istanbulského dohovoru. To nebol výsledok rokovaní v parlamente, obrátenia ich sŕdc, to bol výsledok modlitieb zapálených a vytrvalých ľudí, ktorí sa piatky modlili, či už v kostoloch, pred kostolmi alebo na námestiach ruženec a neprestávali a niekde v niektorých obciach sa modlili aj 2 roky. Neviem, ako my dlho vydržíme, ale aj keby sme sa modlili len piati, aj to stačí. Nezáleží na počte ľudí, ale od nasadenia v modlitbe.

Je ešte niečo, čo by ste chceli našim čitateľom dodať?

Niekto by mohol namietať, že veď v Božom slove je napísané, že ty, keď sa ideš modliť, zavri za sebou dvierka svojej izby a tam sa rozprávaj so svojím Bohom. Táto aktivitka nevylučuje tú, o ktorej nám hovorí Božie slovo. Veď každý jeden z nás, ak chceme spoznávať Svojho Boha a rásť vo viere, je našou povinnosťou sa s Ním denne v modlitbe a rozhovore v tichosti stretávať. Ale denne vo svätej omši máme pri rozpustení davu výzvu od kňaza, choďte v mene Božom. Choďte a hlásajte! A toto je naplnením tejto výzvy. Nikoho nepresviedčame, nikoho nenútime, aby sa k nám pridal a modlil sa. Len ponúkame možnosť pridať sa a obetovať svojich 30 minút Bohu raz týždenne.

Ako veriaci človek veľmi oceňujem aktivity modlitieb a odčiňovania za hriechy národa, ktoré iniciuje Slovenský dohovor za rodinu (SDzR). Nielen milión ružencov za Slovensko (www.milionruzencovzaslovensko.sk), ale od jesene minulého roku denne pôsty, do ktorých sa môže zapojiť ktokoľvek. Od januára 2022 každý prvý piatok v mesiaci odprosujeme ako národ za hriechy, ktorými sme sa prehrešili proti Desiatim Božím prikázaniam.

Nemožno nespomenúť aj kampane, výzvy, Fatimský apoštolát, rôzne prednášky Nadácie Slovakia Christiana, to všetko spolu vytvára jednu duchovnú a modlitebnú mozaiku Slovenska, aby sme mohli vybojovať ten neviditeľný, ale veľmi dôležitý duchovný boj a splniť poslanie, o ktorom hovorili niektorí pápeži, ale aj jednotlivci, ktorí mali prorockého ducha.

Platilo to v minulosti, platí to aj dnes, že bez Božieho požehnania márne sú naše namáhania.

Ďakujeme za rozhovor.

PDF (formát pre tlač)