Nemecká cirkev sa po 10. máji ocitá na križovatke - Christianitas

Nemecká cirkev sa po 10. máji ocitá na križovatke

Mikuláš Hučko
10. mája 2021
  Cirkev

Zdroj: wikimedia commons

To, čo dnes v Nemecku presadzuje veľká časť nemeckých biskupov, sa nazýva homoheréza. Tentokrát ide o jej vyšší stupeň – homoheréza organizovaná. O čo ide? Na 10. mája sa chystá v Nemecku veľké požehnávanie rovnakopohlavných párov katolíckymi kňazmi. Nuž áno, také čosi organizujú kňazi v Nemecku a svoju účasť prisľúbilo vyše päťsto kňazov ako výraz nespokojnosti s nótou Kongregácie pre náuku viery vydanej 15. marca, ktorá pripomenula, že podľa Svätého písma a učenia koncilov a pápežov – nemôžu byť požehnávané žiadne ľudské zväzky, ktoré sú objektívne hriešne.

Na znak protestu proti Vatikánu chcú v ten deň ostentatívne požehnávať homozväzky. Organizátori s nemeckou precíznosťou zverejnili na internete mapu Nemecka, na ktorej sú označené jednotlivé miesta, kde je možné takéto „požehnanie“ získať. Okrem kňazov sa k akcii prihlásili ešte asi dve tisícky diakonov. Preto organizátori uvádzajú dva a pol tisíc duchovných horiacich nedočkavosťou, aby navonok prejavili svoj odpor voči Rímu. Luther by mal z nich veľkú radosť. Keďže majú obavy, či tých homopárov túžiacich po ich „požehnávaní“ bude dostatok a duchovní, ktorí by ho chceli udeľovať, nebudú mať čo robiť, chcú udeľovať aj tzv. sprostredkované požehnanie, čo je nový pojem. Pravdepodobne ide o to, že stačí, keď príde jedna osoba zastupujúca homosexuálny pár alebo nejaký ich známy, a ten potom „odnesie“ požehnanie adresátom. Je viac než isté, že značnú časť požehnávania chtivých budú predstavovať ateisti, ktorí s Cirkvou nemajú nič spoločné, aby naplnili počty.

A čo na to biskupi? Čo možno od nich očakávať, keď sami už dlhé roky bojujú – najprv v skrytosti, teraz úplne otvorene – o to, aby sa doktrína a pastoračná prax zmenila a otvorila sa myšlienkam sexuálnej revolúcie v roku 1968 a ideológii LGBT? To by vraj malo zachrániť Cirkev pred marginalizáciou a pomohlo by jej znovu získať dôveru, ktorú stratila sexuálnym zneužívaním. Ba tvrdia, že učenie Cirkvi uvedené v Katechizme hlboko ubližuje ľuďom v mimomanželských vzťahoch i vzťahoch osôb rovnakého pohlavia.

Nemeckí biskupi k pripravovanej akcii vyhlasujú, že nebudú vyvodzovať dôsledky voči jej účastníkom. Predseda Nemeckej biskupskej konferencie Georg Bätzing sa od tohto aktu síce dištancuje, ale nie preto, žeby bol proti požehnávaniu homosexuálnych párov, ale preto, lebo je presvedčený, že je múdrejšie postupovať iným spôsobom než činom, ktorý je unáhlený a príliš okázalý, pretože podľa neho treba uprednostniť pomalú evolučnú cestu, bez vytvárania zbytočného napätia. A napokon podpredseda biskupskej konferencie Franz Josef Bode vyhlásil, že v súčasnosti čelí Cirkev ďalšej výzve, ktorú predstavuje – čuduj sa svete – vysviacka žien!

Organizátori svoje gesto už teraz prirovnávajú k slávnemu Lutherovmu pribitiu 95 téz na dvere kostola vo Wittenbergu. Pre nich má byť 10. máj 2021 ekvivalentom 31. októbra 1517. Aj z toho vidno, že modelom správania pre niektorých katolíckych kňazov v Nemecku je osoba Martina Luthera, autor schizmy v Cirkvi.

Čím zdôvodňujú svoju snahu? Ako argumentujú? Úžasne „presvedčivo“. Biskup Bode menovite uviedol, že teologické argumenty tu nemajú zmysel, pretože „rozhodujúca je vôľa Ježiša Krista“. A vôľa Ježiša Krista je, aby ženy boli vysväcované za kňažky. Nie je náhoda, že podobný argument používajú aj v prípade požehnávania párov rovnakého pohlavia. Skupina teológov v Neunkirchene v Sársku taktiež použila argument, že stanovisko Cirkvi v tejto veci skutočne nie je dôležité, pretože dôležité je stanovisko Pána Boha a „my ako teológovia vieme, že Boh chce požehnávanie rovnakopohlavných párov“. A je to jasné.

Je tento 10. máj skutočne čosi nové? Vôbec nie, pretože v Nemecku tieto požehnávania sú už roky bežná prax. Ba treba povedať na rovinu: Katolícka viera v Nemecku je tak zdeformovaná, že stratila svoj autentický charakter a aj ich Synodálna cesta je nástrojom prispôsobenia učenia katolíckej Cirkvi požiadavkám západného sveta, ktorý vo veľkej miere odpadol od Boha. Okrem Nemecka, Rakúska a Švajčiarska to platí aj pre Luxembursko a mnohé diecézy v iných krajinách, najmä v Belgicku, Holandsku a Taliansku.

Podľa tvrdého vyjadrenia kardinála Waltera Brandmüllera, v mnohých partikulárnych cirkvách biskupský úrad teraz zastávajú osoby, ktoré nie sú katolícke, ale sú tzv. „beznáboženské“. Miesto evanjelia hlásajú moderné ideologické lži. Sú to slepí vodcovia slepých, ktorí vedú seba a duše, ktoré im boli zverené, do záhuby.

V tejto súvislosti však logicky vyvstáva otázka, ako došlo k situácii, že toľko biskupov prestalo plniť úlohu pastiera, ba sami sa stali dravými vlkmi? Je ťažké ich nazvať inak, keď sa podieľajú na procese ničenia svojej Matky, katolíckej Cirkvi. Ako sa do nej infiltrovali? Nevedia, že požehnávanie sodomitských zväzkov –, pretože takýto jazyk treba znovu používať – je v úplnom rozpore s Božím zjavením a s celou náboženskou Tradíciou? To ich v seminári neučili? Alebo žeby práve vtedy chýbali?

Ako sa stalo, že sa toľkých dôležitých pozícií v nemeckej cirkvi zmocnili nepriatelia Cirkvi? Toto je takpovediac politický rozmer. Treba však povedať aj to, že niekto týchto ľudí za biskupov navrhol a niekto ich odporučil a niekto ich schválil. Kto týchto päťsto kňazov a dvetisíc diakonov učil v seminároch a kto ich vysvätil? Učili ich a vysvetľovali im sv. Augustína, sv. Tomáša Akvinského alebo Kanta, Hegela a Heideggera?

Pretože predstava požehnávania homosexuálnych párov je popretím celej Tradície Cirkvi. Treba otvorene povedať, že tu máme do činenia s takzvaným – v terminológii obchodných spoločností – nepriateľským prevzatím. To znamená, že Cirkvi v Nemecku sa zmocnili sily zla či diabolské sily. Znie to neuveriteľne? Hoci vystupujú v biskupských rúchach a navonok sa správajú ako biskupi, v skutočnosti pôsobia ako predstavitelia síl nepriateľských voči Cirkvi. Odkiaľ sa vzali? Predsa nespadli z neba. Aký bol systém obsadzovania najdôležitejších cirkevných funkcií v Nemecku, keď sa tam dostali osoby vnútorne nepriateľské voči učeniu Cirkvi? Vyzerá to, že nielen súčasný pontifikát, ale aj tie predchádzajúce určite niečo zanedbali.

Na Slovensku známa Gabriele Kubyová píše, že „Otvorený akt neposlušnosti LGBT loby v duchovenstve je výsledkom päťdesiatich rokov nekázania a neučenia nezmeniteľného posolstva evanjelia o láske, manželstve a sexualite zameranom na cieľ ľudského putovania, ktorým je večný život.

Otázka, ktorú si v tejto súvislosti málokto kladie, hoci je podstatná, je: Prečo vôbec majú byť homosexuálne páry požehnávané? Čo je cieľom? Nie zničenie Tradície a učenia Cirkvi? Ide vôbec aktivistom o požehnanie, alebo skôr o to, aby ich správanie vo verejnej sfére, v náboženskej sfére, v politickej sfére bolo plne akceptované?

Nemá byť požehnanie čosi ako pečať, potvrdenie, že vzťahy, zväzky, spoločenstvo gejov a lesbičiek v morálnom zmysle sú v poriadku a rovnako správne ako zdravé vzťahy a zväzky medzi mužom a ženou? Pretože rebélia LGBT aktivistov je jednoducho namierená proti prírode, proti Bohu ako Stvoriteľovi prirodzeného zákona, na ktorom prirodzený zákon stojí.

Ťažko sa ubrániť dojmu, že tieto takzvané požehnania majú byť spečatením tejto revolučnej zmeny spočívajúcej v zrušení rozlišovania medzi tým, čo je dobré a čo je zlé v oblasti sexuálnej morálky v najširšom zmysle slova. Neskôr sa toto požehnanie bude bezpochyby rozširovať na ďalšie druhy vzťahov: Veď nemožno predsa diskriminovať osoby, ktoré by napríklad chceli vytvoriť polygamné alebo polyamorné manželstvá, prípadne aj iné druhy zväzkov! To všetko je súčasť tejto logiky popierania prírody a odstraňovania rozporov medzi dobrom a zlom a títo kňazi na čele s biskupmi sú súčasťou tohto veľkého revolučného hnutia.

Zasiahne Vatikán tentokrát?

Je ťažké odpovedať na túto otázku, pretože bolo veľa prípadov, keď sa zdalo, že je potrebný zásah Svätej stolice, ale k zásahu napokon nedošlo. Na druhej strane, hoci voči Synodálnej ceste v Nemecku viackrát zazneli varovania zo strany Vatikánu (kardinál Marc Oulette, kardinál Kurt Koch, dokonca sám František písali listy), Nemci veselo pokračovali vo svojom kurze bez rozhodnejšej reakcie Svätého Otca.

Áno, pápež František považuje za vhodné z času na čas sa dištancovať od genderizmu. Vtedy sa jeho slová okamžite dostanú na titulky konzervatívnych portálov, ktoré túžia po jasnej doktríne z Ríma. Ak by však v okolí Svätého Otca panovalo skutočné presvedčenie o škodlivosti dúhovej ideológie, potom by brilantnú kariéru nikdy neurobil páter James Martin SJ, americký jezuita, Svätým Otcom menovaný za konzultanta Dikastéria pre komunikáciu napriek tomu, že je jedným z najznámejších koryfejov hnutia LGBT, pripravený dokonca šíriť znesvätený obraz Panny Márie Częstochowskej s LGBT dúhou okolo hlavy, kardinálsky biret by v roku 2019 nedostal Matteo Zuppi, ktorý napísal úvod k talianskemu prekladu Martinovej knihy, ani Marcello Semeraro, ktorý ako biskup diecézy Albano v Taliansku mnohorakým spôsobom podporoval homosexuálne komunity. Vatikán by nesúhlasil ani s udelením nihil obstat pátrovi Ansgarovi Wucherpfennigovi, frankfurtskému jezuitovi, ktorý ako rektor Teologickej a filozofickej fakulty verejne priznal, že žehná homosexuálnym párom a považuje morálne učenie Cirkvi za chybné.

Čo môžeme teda očakávať?

Podľa Stefana Fontanu existuje pocit, že sa nič nestane, ale nedorozumenia a pochybnosti budú pokračovať a schizmatická prax sa bude ďalej prehlbovať. Biskupi, ktorí otvorene presadzovali tieto idey budú tvrdiť, že išlo o neoficiálnu iniciatívu zdola. Pápež nezasiahne, pretože sa k tomu už vyjadrila Kongregácia. Synodálna cesta bude pokračovať rovnako ako schizmatické praktiky, ktoré záverečný dokument synody síce nepotvrdí, ale ani neodsúdi. Nemecká cirkev už nikdy nebude ako predtým, nikto to však oficiálne nepovie. A potom budú pribúdať národné synody v ďalších krajinách a to isté sa stane aj tam: samozrejme bez toho, aby sa o tom hovorilo. Doktrína bude odložená nabok, ale nikdy sa nezistí, kto ju odložil. Páchateľ činu zostane neznámy.

Ani Gabriele Kubyová od Vatikánu neočakáva nijakú rozhodnú odpoveď. Na disciplinárne opatrenia podľa kánonického práva je už neskoro. Hovorí, že ak je na facebookovom profile diecézy Limburg zobrazená kupola obklopená dúhovou vlajkou a srdcom so sloganom „Láska nie je hriech“, znamená to, že cirkevná autorita v Nemecku už rezignovala a nechce ukazovať cestu lásky ako najvyššie povolanie muža a ženy. Preto si myslí, že dôjde k ohromnému oslabeniu Cirkvi, nie však k formálnej schizme.

Zdá sa, že žijeme v dobe veľkej rebélie, ktorá „najprv musí prísť“. Vo druhom liste Solúnčanom nás Pavol prosí, „aby sme sa nedali vyviesť z rovnováhy, ani sa naplašiť“.

Dbajme na jeho napomenutie a modlime sa za Svätého Otca.


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!