Najnovšie prieskumy o „blbých“ náladách Slovákov: Odmietanie NATO, skepsa k EÚ a pesimizmus. Takže, čo je vlastne nové? -

Najnovšie prieskumy o „blbých“ náladách Slovákov: Odmietanie NATO, skepsa k EÚ a pesimizmus. Takže, čo je vlastne nové?

Branislav Michalka
25. marca 2023
  Spoločnosť  

Blbá nálada? Nikdy iná ani nebola

Panika liberálov v EÚ (a teda aj na Slovensku, ktoré je poslušným zrkadlom Bruselu) graduje, a to nie kvôli celkovému hospodárskemu úpadku, cenám energií a potravín, krachujúcim bankám, neutíchajúcemu prílivu migrantov, kolapsu dôchodkového systému, zbabraným sankciám a koketovaniu s vojnou. To sú zvyčajne starosti dezolátov, nie osvietenej „élity“, o ktorú je dobre postarané. Ak je postarané. Neúprosný geopolitický valec sa však jednoducho rúti, slniečko EÚ pomaly zapadá za obzor a americký svetový policajt začína pripomínať skôr oporu poriadku z Chaplinových grotesiek, než Drsného Harryho. A tak už aj tým hlúpejším treťotriednym sluhom súčasného globálneho usporiadania začína byť zrejmé, že karty sa budú rozdávať nanovo a že kone, na ktoré s takou nadšenou komsomolskou propagandistickou rozjarenosťou stavili, nedobehnú do cieľa ako víťazi.

Ilustračný obrázok, zdroj: wikimedia commons

Preto treba zaradiť v propagandistickom nadšení trochu spiatočku a pribrzdiť. Niektorí začínajú spochybňovať covidový alarmizmus (zabúdajúc na svoju žurnalistickú, politickú či cirkevnú účasť v ňom, o sebareflexii ani nehovoriac), iní publikujú v „konzervatívnych“ médiách články od hlavného lokálneho bubuláka všetkých liberálov – Roberta Fica (zabúdajúc, že ešte nedávno sa radostne tmolili okolo jeho prípadného zatknutia), ďalší píšu v duchu Haškovho Švejka, že „o tom všetkom hovorili s okresným hajtmanom už dávno pred vojnou“ (zabúdajúc na svoje „zaručené správy“ z apríla 2022 o tom, že ruskí vojaci majú jedlo už len na tri dni) a v mediách stredného prúdu sa začínajú publikovať nedobré prieskumy a priznávať tzv. blbá nálada slovenských občanov.

Lenže, ruku na srdce, kedy táto nálada nebola blbá? Nuž, obávam sa, že len vtedy, keď ešte bruselský a washingtonský monolit budil, podobne ako Sovietsky zväz, dojem večnosti a poslušné médiá, výskumné agentúry, sociologickí nádenníci, akademici, politologickí odborníci a ďalšie štátom a korporáciami platené ideologické úderky im s vďačnosťou uslintaného bernardína, nacvičenou už v predchádzajúcom režime, lízali ruky. Nech by boli nálady Slovákov pred 20 rokmi akékoľvek, do NATO a EÚ sa ísť muselo. Tam totiž rozpoznali hore uvedené stavovské sorty garantov svojho chlebíčka každodenného. Ergo, blbá nálada u dezolátov bola vždy, ale vtedy „élity“ a odborníkov nezaujímala, pretože cítili za krkom mocný dych Veľkého brata, ktorý im dával bezbrehú voľnosť v urážaní, ponižovaní a zosmiešňovaní dezolátov. Avšak teraz to začína vyzerať tak, že celé to geopolitické parenisko nakoniec dokvasí do trochu odlišnej podoby, než “élity” predpokladali.

Ale život ide predsa ďalej. Musí ísť. Najmä pre liberálnu elitu. Jej životný štýl musí byť zachovaný. Pre dobro národa, samozrejme.

Žiť sa skrátka musí. V minulosti aj teraz

Tento fakt určitého životného štýlu, na ktorý si navyknú abonenti štátnej a korporatívnej zákazky už počas vysokoškolských štúdií, hrá pri ich ochote podieľať sa na vytváraní oficiálnej „atmosféry“ v spoločnosti značnú úlohu. Napríklad taký politológ, historik, pedagóg alebo sociológ nepôjdu robiť do skladu alebo komunálu, jedine ak za trest. Presne v tom duchu, ako im to kedysi naordinovali bývalí súdruhovia: poslúchaj alebo pôjdeš makať!

Školenie bolo úspešné, ako o tom svedčilo 40 rokov praxe. A aj nový režim pracoval a pracuje s rovnakou výstrahou, a vzdelanecký a odbornícky ľud na ňu rovnako senzibilne reaguje aj dnes. Nejde len o vulgárne peniaze, ide aj o honor, o priateľov, o rodinné väzby, o susedov, o kolegov, skrátka – o celkovú hrozbu trestného vyradenia z „vedeckého“ a „odborného“ vznešeného prostredia, smerom do Hakeldamy dezolátov. Viete si predstaviť tie otázky pani domovej dôverníčky, so špinavou handrou v kýbli ako za socializmu: „Tak jak, pán docent, jaká bola neska šichta v komunále? To sú neska ludya, čo? Šak aj nám tu robia na schodoch, hen jaký bordel. Len kuknyte!

Olala, pán docent ako kolega pani vrchnej správcovej domovej, besedujúci o rovnakom údele – o pucovaní!Aké to poníženie. Kto teraz ocení jeho múdrosť? Kto si s ním poklábosí v komunále o postprocesuálnej archeológii či dekonštruktivizme? Nie, nie, žiť sa musí. A mocní dokážu oceniť snahu. No a navyše, ako vieme už z čias socializmu: systém sa dá rozvracať nebadane, zvnútra, tichým hrdinstvom na dobre platenom mieste. A tak, načo potom stále spomínať nejakú „blbú náladu“, keď na odbornej a vedeckej úrovni panuje nálada dobrá, až veselá a chlebodarcovia vyzerajú stabilne a seriózne?

Čo však vtedy, keď chlebodarca namiesto zabetónovania istôt, najmä pre zodpovedných a lojálnych, skĺzne na scestie chaosu a rozkladu? Vtedy sa nálada „élity“ zázračne začína identifikovať s náladou dezolátov, v temnom tušení straty solídneho zázemia, a s poznaním, že v dezolátnych hlavách je akumulovaná zlosť a „blbá nálada“, ktorú už nedokáže Veľký brat spacifikovať. A to nie až tá dnešná, ale že je tam nahromadená zlosť za 30 rokov, v ktorých títo odborníci stáli vždy na tej správnej strane nálady. Teraz ohlasujú blbú náladu. Avšak došlo skutočne k nejakej zmene nálady v masách, alebo len kolabuje ich ochranca a chlebodarca? Nezabúdajme, že všetky prieskumy môžu byť navyše zmanipulované. Avšak, skúsme pripustiť, že približne zodpovedajú skutočnosti. Aká bola tá skutočnosť kedysi a aká je dnes?

Ilustračný obrázok, zdroj: Collection Get Archive

NATO je nepopulárne. A kedy bolo populárne?

Pristavme sa najprv pri prieskume o „vnímaní NATO“ v jeho členských krajinách za rok 2022, ktorú predstavil generálny tajomník Jens Stoltenberg 21. marca. Portál Euractiv.sk bije opäť na poplach, ako má už za posledné dva chaotické a depresívne roky vo zvyku pri každom prieskume o Slovensku a Slovákoch:

Slovensko je v najnovšom prieskume o vnímaní NATO vo viacerých kategóriách na chvoste rebríčkaV rámci NATO patrí Slovensko vo viacerých oblastiach medzi najskeptickejšie krajiny voči Aliancii. Počet tých, ktorí NATO vnímajú priaznivo, je v Aliancii najnižší práve u nás, a to len 40 % oproti priemeru Aliancie 58 %. … Obyvatelia v Čiernej Hore (32 %) rovnako ako Slováci a Bulhari (zhodne 31 %) by v najväčšej miere podporili aj vystúpenie z NATO… Slovensko je po Bulharsku opäť druhé od konca (spoločne s Gréckom a Čiernou Horou) aj v téme podpory Ukrajiny. Za jej pokračovanie sa vyjadrilo 41 % opýtaných, proti bola až polovica opýtaných Slovákov. Deväť percent sa nevedelo vyjadriť.“

To všetko trochu odľahčené manipulatívnou otázkou ohľadom toho, či sa občania „cítia bezpečne“ vo svojej krajine, samozrejme bez doplňujúcej otázky, či sa cítia bezpečne vďaka NATO. Pritom pri väčšine ostatných otázok samozrejme skratka NATO figuruje. Zmätení slovenskí občania reagujú kladne až v 52 % a natešený Euractive.sk to nezabudne rovnako kladne zhodnotiť a uvádza:

Napriek negatívnym postojom voči Aliancii sa Slováci vo svojej krajine cítia približne rovnako bezpečne (52 %) ako zvyšok obyvateľov Aliancie (priemer 53 %). Najmenej bezpečne sa cítia doma Turci (54 %), Francúzi (45 %) a Maďari (40 %).“

Všetko potom vyzerá tak, že hlúpi dezoláti vlastne ani nevedia čo chcú: na jednej strane nemajú NATO radi, na strane druhej sa tešia z ním zaručenej bezpečnosti. Takto sa robia prieskumy.

Keď na „nálade“ nezáleží

A keď sme pri prieskumoch, tak prečo nevytiahnuť ten z roku 2003, rok predtým ako Slovensko vstúpilo do NATO, a ktorý donútil denník SME k titulku Podpora vstupu do NATO klesá – za vstup do aliancie bolo len 46 % opýtaných, otvorene proti bolo 48 % opýtaných. A to bol len prieskum, realita mohla byť pre atlantistov omnoho horšia. Avšak načo sa trápiť s realitou a referendom, keď to ide aj bez nich? Ani sa nenazdali a už boli vystrašení Slováci, ktorým sa tie správne médiá a politici neustále vyhrážali, že im s odmietnutím vstupu do aliancie utečie konzumný raj rovno pred nosom, v NATO.

Načo teda dnes náhle hovoriť o „blbej nálade“ na Slovensku, a o tom, že väčšina obyvateľov zrazu sabotuje ušľachtilé ciele aliancie a jej boj za slobodu a demokraciu na celom svete aj vo vesmíre? Slováci väčšinovo odmietali NATO vždy, len sa ich na to páni zabudli opýtať. Teraz, keď sa ukázalo, že celé strašenie stratou prosperity bez NATO bol číri humbuk (stačí si porovnať ceny v Rakúsku a na Slovensku), stratili Slováci poslednú brzdu, ktorá mohla hamovať ich kontinuálnu averziu k tomuto trápne priehľadnému geopolitickému nástroju dominancie USA v Európe. To, čo vedel generál de Gaulle v roku 1966, keď Francúzsko vystúpilo z NATO, to vedeli aj slovenskí dezoláti v roku 2003, avšak tešili sa na sladký život západného typu a tak radšej neprotestovali. Niektoré prvky západného života samozrejme dostali: LGBT, feminizmus, gender, úpadok kresťanstva… Len ten sladký konzumný život sa nám akosi zasekol.

Pochybnosti o EÚ? Nemala ich náhodou väčšina?

Prieskum v rámci projektu RevivEU financovaného Európskou úniou, ktorý uskutočnil Bratislava Policy Institute v spolupráci s agentúrou STEM Praha v prvej polovici februára, vyvolal v slovenských médiách ešte väčší cirkus. Všetci „slušní“ a „zodpovední“ zarmútene hľadia na rozhnevaných dezolátov, pričom dosah vplyvu elitnej skupinky atlantického a eurofilného think-tanku začína klesať pod 20 % obyvateľstva.

Lenže opäť: Ako to bolo pri referende o vstupe do EÚ? Ktože to vtedy v sobotu doobeda panikáril, porušoval volebné moratórium a pobehoval po Bratislave, presviedčajúc ľudí, aby vôbec prišli k urnám voliť, inak bude referendum neplatné? A ako to, že napriek masívnej a zúfalej propagande boli tie výsledky tak trápne tesné, až sú dnes po skúsenostiach s ďalšími voľbami vo svete aj doma, akési podozrivé?

Pokiaľ by ľud tak túžil po vstupe do EÚ, tak by ho asi nemusel nikto ešte na poslednú chvíľu prosiť na kolenách, aby prišiel vôbec k urne. Referendum bolo platné len tak tak, zúčastnilo sa len 52 % voličov, a z nich síce 94% hlasovalo za, ale ešte 6 % z nich hlasovalo proti vstupu do EÚ. Nakoniec môžeme konštatovať, že za vstup hlasovala len polovica národa, značne vystresovaná strašením, že inak skončíme na Balkáne, v obchodoch bude drahota, budeme mať nekvalitné potraviny a kupovať čínske oblečenie. A hľa, čo z toho dnes vlastne nemáme?

Akonáhle sme vliezli do bruselskej pasce, okamžite sa začal kolotoč sekírovania, deštrukcie kresťanskej kultúry na Slovensku, všadeprítomnej propagandy a byrokracie. Životná úroveň trvalo zaostávala aj za susedným Českom, nieto ešte za západnou Európou. Žeby toto časom zlepšilo náladu a nazeranie na EÚ oproti roku 2004? Ak nie, tak aká iná než blbá bola nálada celý čas?

Ilustračný obrázok, zdroj: pexels.com

Na Slovensku vládne pesimizmus. Áno, už viac ako tisíc rokov

Panikáriace liberálne elity zdesene referujú, že až 80 % obyvateľov si myslí, že Slovensko ide zlým smerom, s ekonomickou situáciou je nespokojných až 87 % obyvateľov, iným ľuďom nedôveruje až 75 % obyvateľov a určite za zotrvanie v EÚ je len 32,1 % obyvateľov. Takéto nálady sa však nerodia zo dňa na deň. Tie tú sú celé desaťročia, a v podstate je to verná podoba povahy väčšiny Slovákov.

Skrátka, pred očami nám vystupuje iný obraz, než v aký dúfali liberálne elity začiatkom tisícročia. Domnievali sa, že po 20 rokoch dôkladného propagandistického vymývania mozgov, morálneho vydierania a šírenia euro-americkej veselej kŕčovitej spontaneity, sa im podarí vychovať novú sortu druhu homo slovacus. Mala to byť sorta optimistická, otvorená svetu aj novým pokrokovým podnetom, natešená z toho, že na ulici stretáva k sebe sa túliacich homosexuálov, mierne arogantných moslimov a roztancovaných černochov, zapájajúca sa radostne do ochrany klímy, triediaca doma odpad za spevu etnohudby a posielajúca svoje peniaze bez otázok do globálnej kasičky.

Keď otvorili tento mesiac odborníci práčku, čo mala dôkladne vyprať ono karpatské čudo s mierne vysadenými lícnymi kosťami, zodpovedajúce klasifikácii Léona Bloya ako „roľník od Dunaja“, prišlo veľké sklamanie. Z práčky sa vykotúľal opäť taký istý slovenský bačo-roľník, aký tam pred 20 rokmi vliezol. Nezlomnosť jeho pesimizmu, nedôverčivosti (hľa, kde sú korene toho konšpirátorstva a dezinfo scény) a xenofóbnej zatvrdnutosti, sa ukázala byť nad sily vedy a pokroku.

Takže, taká je realita a je málo pravdepodobné, že bude niekedy iná. Kto chce so Slovákmi žiť, čo je úplne dobrovoľná záležitosť, musí sa s tým zrejme zmieriť. A zrejme aj prispôsobiť sa.

Je to však až také ťažké byť tiež pesimistom? Je na pesimizme niečo až také pomýlené? Očakávať niečo trvalo pozitívne v rámci sveta, tohto „slzavého údolia“, bolo v kresťanstve vždy považované za prejav unáhlených súdov a infantilnej naivity. Svoje nádeje kresťania vždy upínali smerom k večnému životu a posmrtnej večnej blaženosti. V tomto smere môžeme potvrdenie slovenského pesimizmu len privítať. Nech si „élity“ zavýjajú, koľko len chcú. V podstate je to oslobodzujúce. Nemusíme veriť v ideológie sľubujúce raj na Zemi a môžeme sa pripravovať na večný život. Ohľadom sveta, sme pesimisti. V konečnom dôsledku to ušetrí kopu času a námahy. A potom, že prieskumy sú úplne nanič.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Dobro spravedlnosti, III. část

Ikona ako kladivo na herézy. Rubľovova Svätá Trojica a novozákonná Paternitas

Pápežská akadémia pre život vydala šokujúcu knihu. Pripúšťa v nej eutanáziu, umelé oplodnenie, aj revíziu samotných Božích prikázaní!!!

Mírně „kabalistický“ výklad amerického Nadčlověka, jehož skutečné jméno zní Kal-el