Musk verzus Gates: Spor o budúcnosť Západu?

Jakub Wozinski
18. júna 2022   Politika Spoločnosť

Roky trvajúci konflikt medzi Elonom Muskom a Billom Gatesom je viac než len hádka multimiliardárov. Ich spor, ktorý sa sústredil na otázky kľúčové pre osud slobody západnej civilizácie, sa opäť rozhorel po tom, ako Musk oznámil, že preberá Twitter.

„Čo za k…. ťah je to!“ – to nie je komentár internetového hejtera, ale slová najbohatšieho muža sveta, ktorý sa hnevá na svojho súpera. Musk a Gates si vymieňajú britké komentáre už prinajmenšom niekoľko rokov, ale v posledných týždňoch hodili za hlavu všetku zdvorilosť. Ich konflikt prerástol do regulárnej vojny, keďže šéf Tesly sa odvážil narušiť mediálny status quo, ktorý poskytuje ľavici dokonalú formu cenzúry.

Elon Musk, rodák z Južnej Afriky, sa od začiatku svojich ohromujúcich podnikateľských úspechov rád predstavuje ako akýsi Prometeus, ktorý sprístupňuje najnovšie výdobytky moderných technológií širokému okruhu spotrebiteľov. Lety do vesmíru, ktoré boli doteraz vyhradené len pre hŕstku astronautov, sa vďaka spoločnosti SpaceX stanú službou dostupnou pre široké masy, pričom letenky budú stáť od 100- do 500-tisíc dolárov. Zatiaľ čo vládna agentúra NASA bola najúspešnejšia počas konfrontácie so Sovietmi, Musk chce na Marse vybudovať skutočné mesto, ktoré by na svoju existenciu využívalo zdroje dostupné na červenej planéte. Rovnako prometeovský charakter má aj projekt satelitnej megakonštelácie Starlink, ktorý bude nakoniec poskytovať širokopásmový prístup na internet kdekoľvek na svete.

Kto sa postaví proti boháčovi?

Ak Elon Musk poskytuje ľuďom prístup k najmodernejším technológiám, z jeho strany, samozrejme, nejde o charitu. Veď za posledných dvadsať rokov zvýšil svoj majetok až 1557-krát, pričom jeho priemerné ročné tempo rastu bolo 42 %. Tento americký podnikateľ, ktorého majetok sa odhaduje na 265 miliárd dolárov, sa nedávno rozhodol, že ho využije na ďalší prometeovský čin v podobe znovuzískania slobody prejavu ľudí na internete.

Musk najprv na svojom účte na Twitteri zverejnil anketu, v ktorej sa používateľov pýtal, či si myslia, že populárna stránka rešpektuje zásady slobody prejavu, a uviedol, že výsledok ankety bude mať vplyv na niečo veľmi dôležité. Výsledok bol jednoznačný a potvrdil, že vo všeobecnom vnímaní sa portál s modrým vtákom v logu spája s cenzúrou. Krátko nato Musk oznámil, že sa chystá kúpiť kontrolný podiel v spoločnosti Twitter za 44 miliárd dolárov.

Toto rozhodnutie vyvolalo v ľavicových kruhoch skutočný šok a mnohé známe osobnosti oznámili, že zvažujú bojkot tejto služby. V jednom anonymnom prieskume sa dokonca zistilo, že 27 percent zamestnancov Twitteru svojho budúceho zamestnávateľa vyslovene nenávidí. Najviac sklamaný z tohto významného prevzatia však nebol nikto iný ako Bill Gates, ktorý rozpútal vojnu proti Muskovi na viacerých úrovniach súčasne. Možno sa Gates stále nedokáže zmieriť s tým, že ho Musk pred rokom a pol odsunul na tretie miesto v rebríčku najbohatších Američanov a že práve Musk ho pripravil o status najväčšieho génia nových technológií. Určite však hlavnú úlohu v ich nedávnej vzájomnej nevraživosti zohrávajú rozdiely vo svetonázoroch a predstavách o tom, ako by mala vyzerať budúcnosť ľudstva.

Absolutistická sloboda prejavu

Elon Musk sám seba nazýva „absolutistom slobody prejavu“ a práve táto jeho vlastnosť maximálne dráždi zamestnancov Twitteru, Gatesa a celú svetovú ľavicu. Tento absolutizmus jednoducho vychádza z toho, že podľa majiteľa Tesly algoritmy a pravidlá moderovania populárnej služby škodia slobodnej diskusii. Na otázku počas nedávnej konferencie TEDx, ako by riešil tzv. nenávistné prejavy, Musk odpovedal, že Twitter by mal byť pri blokovaní obsahu opatrný.

„Ak existujú pochybnosti, nech je zachovaná sloboda prejavu,“ povedal.

Musk od začiatku tvrdil, že Twitter nekupuje preto, aby zarobil peniaze. Prevzatie kontroly nad službou považuje výlučne za poslanie a uviedol, že jeho hlavným cieľom je stále Tesla a iné projekty (v jednom tweete napísal, že nákup Twitteru zaberá menej ako 5 percent jeho času). „Intuitívne cítim, že mať verejnú platformu, ktorá sa teší maximálnej dôvere a je veľmi inkluzívna, je pre budúcnosť civilizácie nesmierne dôležité“ – povedal tiež v spomínanom rozhovore. Tieto slová sú určite súčasťou obchodného marketingu multimiliardára, keďže súčasťou jeho nápadu pre Twitter je zavedenie platby za používanie. Aj keď sa však táto populárna služba stane platenou, dá sa predpokladať, že nezaznamená (výrazný) odliv používateľov, pretože vďaka novému majiteľovi sa môže stať oázou slobodnej výmeny názorov v hlavnom mediálnom prúde. Twitter má šancu stať sa prvou sociálnou sieťou tejto veľkosti, ktorá sa nesnaží vystupovať v role ľavicového politruka.

Možnosť takéhoto veľkého prelomu v ľavicovo moderovanom virtuálnom priestore od začiatku postavila na nohy Billa Gatesa, ktorý mal podľa správy zverejnenej portálom Breitbart News aktívne podporovať kruhy, ktoré chceli potenciál priviesť Twitter k bankrotu. Krátko po tom, ako Musk oznámil svoj zámer prevziať spoločnosť, mimovládne organizácie zverejnili otvorený list, v ktorom varovali, že tento krok povedie k „ďalšiemu otráveniu nášho informačného ekosystému“ a bude predstavovať „priame ohrozenie verejnej bezpečnosti“. Signatári vyzvali všetkých reklamných aktivistov, aby bojkotovali Twitter a zničili tak obchodný základ jeho fungovania, ak na ňom Musk zavedie slobodu prejavu. Podľa reportérov Breitbart News až 11 z 26 organizácií, ktoré podpísali list, dostáva finančné prostriedky od Nadácie Billa a Melindy Gatesovcov. V niektorých prípadoch bola Gatesova podpora dokonca ich hlavným zdrojom obživy, takže je možné dospieť k záveru, že predmetný otvorený list v skutočnosti vyjadroval názory samotného Gatesa.

Snaha o úpadok

O tom, ako veľmi Gates nenávidí svojho súpera, svedčia finančné otázky. Musk nedávno zverejnil, že Bill Gates stavil až pol miliardy dolárov na pokles akcií Tesly a verejne ho s touto skutočnosťou konfrontoval. Zakladateľ Microsoftu to potvrdil, čím nepriamo priznal obrovskú stratu, keďže – ako Musk sám vypočítal – uzavretie pozície pri súčasnej cene akcií by ho stálo až 2 miliardy dolárov. Zaujímavé je, že tzv. Tesla shorting, teda hranie s cenou akcií nadol, sa v poslednom čase stal módnym spôsobom prejavu nesúhlasu s názormi Muska a jednou z osôb, ktorá sa k tomu priznáva, je bývalý prezident FED-u Alan Greenspan. Zatiaľ však cena akcií Tesly na nevôľu všetkých nechce klesať, a to ani napriek fatálne vysokým cenám lítia, niklu či kobaltu, pri ktorých sa elektromobily môžu čoskoro stať luxusným tovarom.

Elon Musk nedávno na svojom profile zverejnil fotografiu Billa Gatesa s výrazným bruchom hneď vedľa známeho emotikonu znázorňujúceho tehotného muža. Tento a ďalšie posmešky na adresu zakladateľa Microsoftu by mohli vytvoriť falošný dojem, že Musk je tá agresívna a útočná strana. Ak však vezmeme do úvahy vôľu zničiť Twitter tým, že ho pripravíme o zisk z reklamy alebo stavíme obrovské sumy na pokles ceny akcií Tesly, je to Gates, kto chce svojho súpera skutočne poškodiť. Uvidíme, či sa šéfovi Tesly podarí odraziť všetky útoky, ale zatiaľ sa zdá, že má v slovnej prestrelke nad svojím protivníkom určite navrch, čo dokazuje aj prepis textových správ, ktoré si medzi sebou vymenili a ktoré unikli do médií. Gates, ktorý sa snažil dosiahnuť úpadok Muskovej spoločnosti, odpovedal odmietavo s tým, že môže hovoriť nanajvýš o filantropických otázkach. Musk potom odvetil, že jeho vyjadrenia neberie vážne, pretože Tesla je spoločnosť, ktorá urobila najviac zo všetkých v boji proti globálnemu otepľovaniu, a nechápe, ako môžete hazardovať s poklesom ceny jej akcií.

Muskov obchodný profil znamená, že krajne ľavicový establišment mal doteraz pomerne málo príležitostí, aby sa do neho pustil. Musk pred niekoľkými rokmi kúpil výrobcu fotovoltických panelov Solar City a autá, ktoré pre neho vyrába, sú najpopulárnejšími elektromobilmi na svete. Miliardárove projekty silne rezonujú s agendou environmentalizmu a udržateľnosti, no názory, ktoré hlása, sa čoraz viac odlišujú od rastúceho radikalizmu celej triedy vlastníkov veľkých korporácií.

Centrista, ktorý sa obáva radikalizmu

Elona Muska možno len ťažko označiť za človeka s prísne pravicovými alebo konzervatívnymi názormi. On sám o sebe tvrdí, že je politicky neutrálny, a skutočným problémom je čoraz extrémnejší svetonázor, ktorý presadzujú ľavicové kruhy. Tento „mémy“ milujúci miliardár nedávno na svojom profile zverejnil grafiku, ktorá ukazuje, že ľudia s centristickým a konzervatívnym svetonázorom majú vždy viac-menej rovnaké názory, ale v posledných rokoch sa k extrémistickým pozíciám posunula práve ľavica. Musk sa tak vysmieva hodnoteniam ESG, ktoré výslovne označuje za barometer extrémnej ľavice, a pred časom vyvolal skutočnú búrku, keď sa vyjadril o transrodových zámenách necenzúrnym výrazom (za čo ho ostro kritizovala aj jeho vtedajšia životná partnerka). „Mesiac homosexuálnej hrdosti“ privítal vtipným mémom, v ktorom zobrazil hnutie LGBT ako ničivé tornádo. Obrovská kritika sa na neho zniesla aj počas pandémie, keď neustále spochybňoval mainstreamový príbeh založený na zasievaní strachu.

O tom, že Muskov čoraz pravicovejší kurz je skôr výsledkom bezprecedentnej radikalizácie ľavej časti politického spektra najlepšie svedčí fakt, že šéf Tesly ešte nedávno otvorene podporoval Barracka Obamu. Avšak ľavica v Obamovej ére bola v porovnaní so súčasnosťou v mnohých ohľadoch dosť umiernená. Neomarxistická revolúcia sa v posledných rokoch natoľko zrýchlila, že Musk sa jednoznačne odmieta podriadiť jej požiadavkám. Svedčí o tom aj fakt, že sa po mnohých rokoch presťahoval z demokratickej Kalifornie do republikánskeho Texasu. Pre spoločnosť Tesla si vybral nové sídlo v štáte Texas a nedávno sa objavili chýry, žeby sa do tohto najrýchlejšie rastúceho štátu mohol presťahovať aj Twitter.

Jeden z hlavných rozdielov medzi Billom Gatesom a Elonom Muskom sa týka populačných otázok. Zatiaľ čo zakladateľ spoločnosti Microsoft už mnoho rokov sponzoruje programy na obmedzenie rastu svetovej populácie, generálny riaditeľ spoločnosti Tesla už dlho bije na poplach, že za 20 rokov bude najväčším problémom celej zemegule nedostatok obyvateľstva. Musk hlása názory, ktoré sú úplne proti hlavnému prúdu, a kritizuje skutočnosť, že väčšina ľudí, ktorých pozná, má jedno dieťa alebo nemá žiadne. On sám je otcom až ôsmich detí, hoci z troch rôznych vzťahov (vrátane jedného dieťaťa, ktoré sa narodilo náhradnej matke). Podľa Muska médiá tzv. hlavného prúdu očividne klamú o preľudnení a nedostatok ľudí na prácu by mohol byť vážnou prekážkou rozvoja ľudstva ako celku.

Pohľad Gatesa, ktorý bol zapletený do vzťahu s pedofilom Jeffreym Epsteinom, je veľmi odlišný. Jeho nadácia okrem iného finančne podporuje prácu na vývoji nových, lacnejších antikoncepčných prostriedkov a nedávno vyjadrila poľutovanie nad tým, že pandémia obmedzením prístupu k antikoncepcii v chudobných krajinách viedla k približne 1,4 milióna neplánovaných tehotenstiev.

Úplne odlišné prístupy týchto dvoch podnikateľov k otázkam populácie sú viac než len rozdielnymi názormi. Muskov pronatalistický postoj odráža jeho vrodený optimizmus a presvedčenie, že ľudstvo môže žiť šťastne a užívať si slobodu, zatiaľ čo Gatesov antinatalistický postoj sa neustále odráža v tom, že neustále spriada vízie blížiacej sa katastrofy, pred ktorou sa ľudstvo môže ochrániť len tak, že sa podriadi kontrolným mechanizmom zhora.

Dvaja vizionári

Ak majú títo dvaja multimiliardári niečo spoločné, tak je to určite ich vášeň pre vytváranie trvalých vízií pre celé ľudstvo. Ich vízie sú však diametrálne odlišné, pretože zatiaľ čo Gates sníva o zotročení celého sveta prostredníctvom globálne koordinovaného systému lockdownov, povinného očkovania, cenzúry internetu a všeobecného dohľadu, Musk by chcel vyvíjať nové technológie pre milióny spotrebiteľov a ako odmenu za kvalitný produkt na ňom zarobiť veľké peniaze. Muskova spoločnosť budúcnosti je určite vzdialená pravicovým a konzervatívnym ideálom, ale v porovnaní s Gatesovou dystopickou víziou, ktorá pod zámienkou boja proti globálnemu otepľovaniu a pandémiám požaduje zavedenie digitálnej totality, sa zdá byť ako šťastná krajina.

Príčinu tak veľkých rozdielov vo víziách oboch miliardárov možno do istej miery vysvetliť spôsobom, akým získali taký veľký majetok. Bill Gates sa od samého začiatku nevyhýbal hre pod pás a jeho obchodný model bol založený najmä na tom, že si pomocou podvodov a právnych ustanovení zabezpečil príslušné privilégiá a exkluzivitu na distribúciu svojho vlajkového operačného systému. Naopak, Elon Musk je vizionársky podnikateľ, ktorý sa napriek tomu, že za veľa vďačí svojim bohatým rodičom, vždy zameriaval na to, aby ľuďom poskytoval čo najdokonalejšie a najmodernejšie produkty. Windows bol vždy smutnou nutnosťou pre takmer všetkých používateľov počítačov; vozidlá Tesla sú predmetom ašpirácií a symbolom prestíže.

V spore multimiliardárov Elon Musk reprezentuje americký mýtus slobody a možnosti dostať sa na vrchol vďaka vlastnej vynaliezavosti a tvrdej práci. Tento mýtus a s ním spojený étos chcela americká korporátna elita v posledných rokoch zničiť transgenderovou revolúciou, hodnoteniami ESG, cenzúrou médií a politikou inkluzívnosti. Elon Musk má proti sebe nielen Billa Gatesa, ale aj celú triedu miliardárov.

Biznismen, ktorého nemožno zrušiť

Na prvý pohľad sa zdá, že tento konflikt je pre Muska vopred prehratý, pretože prípadný bojkot inzerentov by mohol na chvíľu viesť až ku kolapsu celého Twitteru. Šéf Tesly je však pre americký establišment mimoriadne potrebný, pretože jeho úspechy majú veľký význam v kontexte technologickej súťaže s Čínou. Elon Musk je skutočný génius a jeho postupné nápady významne prispievajú k rozvoju celého hospodárstva. Kolegovia miliardári ho preto musia tolerovať, už len preto, že od jeho invencie závisí aj ich vlastná budúcnosť. Mark Zuckerberg sa dokázal ocitnúť na správnom mieste v správnom čase, Jeff Bezos vytvoril skvelý stroj na predaj – ale najväčší talent má skutočne Elon Musk, ktorému ostatní závidia.

Pohľad na svet, s ktorým sa Musk nedávno stretol v kancelárskych budovách Twitteru, poskytujú tajne nahraté rozhovory so zamestnancami spoločnosti, ktoré odhalil projekt Veritas. Jeden z nich otvorene tvrdí, že Twitter cenzuruje pravicu, a priznáva, že jeho zamestnanci sú „komouši“. Druhý argumentuje tým, že on a jeho kolegovia „veria v to, čo je dobré pre planétu, a nie v to, aby poskytovali ľuďom slobodu prejavu“. Jeho vyhlásenie obsahovalo aj zlomyseľnú poznámku na adresu Muska a jeho Aspergerovho syndrómu.

V rámci zverejnených rozhovorov odzneli aj názory, že Twitter v súčasnosti nevykazuje zisk práve preto, že jeho prioritou je ideologické poslanie anulovať a cenzurovať pravicový svetonázor. Ťažko povedať, či je to pravda, ale vyčistením ľavicového Augiášovho chlieva má Elon Musk šancu nielen získať späť časť slobody prejavu pre ľudí, ale aj na tom poriadne zarobiť. Kto vie, či prípadný komerčný úspech tejto vysokopostavenej akvizície jedného dňa nepovzbudí Muska k ďalšiemu kontroverznému nákupu (z pohľadu ľavice) v oddelení „sociálnych médií“? Ak by sa to niekedy stalo, proti šéfovi Tesly by určite boli nasadené väčšie zbrane. Najskôr ho však čaká náročný boj o prevzatie vedenia Twitteru, čo je v skutočnosti jeden z najdôležitejších bojov súčasnosti.

PDF (formát pre tlač)