Musíme sa naučiť radikálne dôverovať Bohu

Matej Gavlák
4. júna 2021   Spoločnosť

Žijeme v dobe, kedy sú ľudia nútení byť negatívni. Doslova a do písmena. Nikto nikdy si nedovolí povedať, že je „pozitívny“ pretože by to v konečnom dôsledku malo presne opačnú konotáciu, než akú by chcel.

Negativita sa potom presúva aj do bežného života a zvlášť dobrého šíriteľa našla v médiách. Covid, zhoršujúca sa ekonomická situácia, dlhodobo zlá politická situácia, nekončiace otravné obmedzenia, opakujúce sa lockdowny, takzvaná klimatická kríza, elitami proklamovaný veľký reset… Veď to každý pozná.

Katolíci ešte osobitne čelia ďalším veľkým a ťažkým skúškam. Dnes je už bežné, že vás na Slovensku vysmejú za to, že ste veriaci kresťan. Osvietení občania Slovenskej republiky 21. storočia si z „povier svojich babičiek“ už dávno nerobia ťažkú hlavu a ak sa dnes ešte objaví niekto, kto také veci berie vážne a nebodaj to prejaví na nejakom sekulárnom fóre, taký človek patrí údajne do stredoveku (aspoň teda myšlienkami) a nie do modernej a tolerantnej demokratickej spoločnosti. Niektoré lokálne cirkvi, najmä v zahraničí (Nemecko, Rakúsko, ale aj USA), samé občas zvyknú ustúpiť drvivému tlaku tolerantných liberálov, čo liberálom v konečnom dôsledku len hrá do karát. V Kanade vás nezamestnajú v štátnej správe, ak im na pohovore poviete, že ste veriaci kresťan.

Kresťania sú teda v hlbokej defenzíve, obkľúčení zo všetkých strán bojovnými skupinami (od liberálov, cez socialistov až po sebaproklamatívnych novopohanov, takzvaných „slavianov“), ktoré ich nielenže nechápu, ale z akýchsi zvláštnych a niekedy ťažko pochopiteľných dôvodov rovno nenávidia. Občas sa zdá, akoby tomu nebolo úniku, akoby sme Krista stratili z dohľadu, akoby naše útrapy s nami nezdieľal.

Nie je to však pravda; Kristus je nielenže s nami, ale je rovno uprostred diania, rovno uprostred našej ťažko skúšanej línie! On vie, že to pre neho sme terčom všetkých útokov a nenávistí, veď nám sám hovorí:

„Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel skôr ako vás.“ (Jn 15,18)

a

„Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí.“ (Jn 15,19)

Byť dezorientovaný, či sklamaný nie je teda úplne na mieste. Pretože Boh je nad všetkým, Boh má nad všetkým úplnú kontrolu. Áno, môže na svoj ľud dopustiť veľké skúšky a dokonca ešte väčšie než sú tie, ktorým čelia súčasní kresťania – spomeňme si napríklad na prvých kresťanov umučených v Koloseu, na kresťanov zabitých počas Francúzskej revolúcie, či na úbohých japonských kresťanov v 17. storočí. Ale Pán Ježiš svoj ľud nikdy neopustil, vždy trpel spolu s ním a vždy verným napokon doprial roky pokoja, ba aj rozkvetu.

Pri všetkých tých búrkach by sme sa teda mali spoliehať na Boha, na jeho múdrosť a dejinnú prezieravosť; na to, že On aj veľmi zlé veci dokáže obrátiť na veľké víťazstvá, veď celé dejiny Cirkvi sú toho dôkazom. Musíme sa naučiť spoliehať sa na nášho Pána radikálne a neochvejne, držať pevne v rukách kríž, aj keď nám ho bude chcieť vytrhnúť celý svet, aj keby nám ho chceli vytrhnúť najhlbšie útroby pekla a najhorší démoni, akých tam majú. Pán Ježiš a jeho nádherná Presvätá Matka nám v našich bojoch budú pomáhať – ak ich o to budeme žiadať s čistým srdcom; boli by sme veru zlí kresťania, keby sme tomu neverili.

Liberalizmus, komunizmus či Perún vždy svojich nasledovníkov napokon sklamali, zradili a zničili, a tak tomu bude bezpochyby aj teraz. Ježiš však nikdy nikoho nesklamal. A Náš Pán nesklame ani nás, svojich verných nasledovníkov z ťažkej prvej polovice 21. storočia.

PDF (formát pre tlač)