Matteo Salvini vo vláde s globalistami. Prefíkaná kalkulácia alebo zrada?

Michal Semín
13. februára 2021   Politika

O tom, že voľby v pokročilých demokraciách strácajú svoj politický význam, nesvedčí iba podvodom vysvetliteľný zvrat pri sčítaní hlasov v rámci boja o americký Biely dom. Platí to aj pre ktorúkoľvek krajinu, ktorá, ak chce mať vládu, tak nepotrebuje organizovať žiadne volebné divadielko. Vitajte v Taliansku, krajine, kde sa stáva už neblahým zvykom inštalovať do čela vlády ľudí, ktorí sa vo voľbách o podporu ani neuchádzali…

Po Mariovi Montim a Matteovi Renzim je to teraz Mario Draghi. Ten bol prezidentom Mattarellom poverený, po páde predchádzajúceho Renziho kabinetu, zostavením novej vlády. Super Mario, ako je Draghi tiež prezývaný, je skôr než s talianskou politickou scénou spájaný s eurokratmi a globálnou finančnou aristokraciou. Reprezentuje teda záujmy, ktoré sú v príkrom rozpore s tým, ako Taliani volili v posledných parlamentných voľbách v roku 2018. Vládu vtedy utvorili dve ideovo si konkurujúce strany, napriek tomu však spojené spoločným protestom proti dovtedajšiemu establišmentu. Liga Mattea Salviniho je orientovaná skôr pravicovo, protiimigračne a euroskepticky, zatiaľ čo Hnutie piatich hviezd (H5H) skôr ľavicovo, s podobným programom, ako majú napríklad českí Piráti. Značná časť jeho elektorátu sa však domnievala, že volia protisystémovo.

Počas pôsobenia Salviniho a jeho straníckych kolegov vo vláde rástli Lige preferencie, zatiaľ čo popularita H5H klesala. A tak bolo treba konať. Bábkovodiči spoza kulís zatlačili politicky motivovaným trestným stíhaním Mattea Salviniho do kúta, čím ho prinútili urobiť zatiaľ najosudovejšiu chybu svojej kariéry – zvrhol vládu v nádeji, že prezident vypíše voľby, v ktorých potom on suverénne zvíťazí. Lenže sa prepočítal. Hnutie 5 hviezd, ktoré vzniklo ako prejav odporu k Demokratickej strane, s ňou za asistencie Angely Merkelovej a ďalších eurokumpánov zložilo vládu a Salviniho tak odrezalo od moci.

Je celkom možné, že Salvini v piatok minulý týždeň urobil ešte väčšiu chybu, ako v septembri 2019. Podobnú, ako päťhviezdičkový Luigi di Maio, keď sa presunul od Ligy k Demokratickej strane. V piatok oznámil, že vo vláde globalistu a obratného technológa moci, ktorý je stelesnením všetkého zla, proti ktorému doteraz Salvini vystupoval, zasadnú traja jeho ministri. S výnimkou hospodárskeho rozvoja nejde o príliš silné rezorty – turizmus a zdravotne postihnutí. Doterajší úspech Mattea Salviniho pritom spočíval v tom, že otvoril tému vystúpenia z eurozóny a návratu k talianskej líre, že účinne oponoval riadenej masovej migrácii z moslimských oblastí do svojej krajiny, že odmietal rôzne zeleno-červené recepty pre riadenie národného hospodárstva a že zdôrazňoval význam zachovania všetkého, čo sa v politickom žargóne vžilo pod termínom „tradičné hodnoty“.

Vstupom do Draghiho vlády sa teraz spája s človekom, ktorý je antitézou k vyššie uvedenej politike. Prečo tak robí? Oficiálne zdôvodnenie je jasné – krajina je na okraji priepasti a kritikou z opozičných lavíc Lige nezabráni v tom, aby novo vznikajúca vláda Taliansko do tej priepasti nezvrhla. Navyše Pán euro, ako znie druhá Draghiho prezývka, sľubuje vyžobrať z Bruselu – či skôr z Berlína – mohutnú finančnú injekciu z tzv. Fondu obnovy. Na sklonku roku 2020 bola tunajšia miera nezamestnanosti 10 percent, pričom v takých regiónoch, ako je Kalábria, Kampánia či Sicília, je dnes bez práce každý druhý mladý Talian. A talianska politická trieda jedným hlasom tvrdí, že bez pomoci z europeňaženky bude na konci tohto roka situácia ešte horšia. A Salvini tvrdí, že chce svojou účasťou vo vláde postrážiť, aby dotácie z EÚ nešli na nezmyselné zelené projekty a podporu rôznych nátlakových kultúrno-ľavicových menšín. Bude to však reálne uskutočniteľné?

Salviniho mentor Giancarlo Giorgetti – inak tiež nový minister pre hospodársky rozvoj – už dlhšiu dobu odporúčal, aby sa Liga svojím programom a politikou viac priblížila hlavnému prúdu a definitívne sa tak zbavila nálepky populistickej a antisystémovej strany. V takom prípade však hrozí, že bude musieť opustiť aj svoj doteraz principiálny postoj proti etnickej výmene obyvateľstva aj volanie po radikálnej decentralizácii nielen na úrovni EÚ, ale aj samotného Talianska. Kruhy naviazané na Draghiho totiž neskrývajú, že touto mocenskou rošádou nechcú len prispieť k väčšej finančnej stabilite Talianska, ale aj k posilneniu plánu na ešte väčšiu centralizáciu Európskej únie.

Obhajcovia Salviniho postupu sa obhajujú tvrdením, že vstup Ligy do vlády je iba strategickým manévrom, ktorý strane umožní zostať na výslní, aby sa pred voľbami v roku 2023 vrátila na svoje pôvodné pozície, dláždiac cestu k volebnému víťazstvu. Naivita? Politický realizmus? Alebo číry cynizmus?

Salvinimu však nakoniec môžu zostať len oči pre plač. Hrozí totiž aj iná masová migrácia – hlasy doterajších voličov Ligy môžu prejsť k programovo podobnej strane Fratelli d’Italia (Bratia Talianska), vedenej poslankyňou a bývalou ministerkou vo štvrtej Berlusconiho vláde Giorgiou Meloniovou. Zo všetkých relevantných talianskych politických strán je totiž jediná, ktorá sa na ďalšom podkopávaní talianskej suverenity a spoločenskej deštrukcii nemieni podieľať.

PDF (formát pre tlač)