Mariánska úcta – pôvod a význam

Stanislav Trebatický
7. marca 2019   Cirkev   Panna Mária

Mariánska úcta bola výrazným formujúcim prvkom v európskom kultúrnom vývine. Jej vďačíme za významnú zmenu v nazeraní na osobnosť ženy, matky, a úctu k nim. Mariánsky kult cez úctu k Matke Božej sprostredkoval kresťanom nový pohľad na ušľachtilosť ženskej osobnosti, jej duchovnú krásu a pôvab, ako aj nezastupiteľnú rolu v spoločenskom živote. Pred príchodom kresťanstva bol obraz ženy ochudobnený o tento prvok ušľachtilosti a duchovnej krásy vzbudzujúci úctu. Žena požívala len dôstojnosť telesne pôvabného, zjemňujúceho a vzrušujúceho elementu v spoločenskom živote a často utilitárnu dôstojnosť rodičky nových členov kmeňa či rodu.

S úctou k Panne Márii sa napĺňa v stredoveku úcta k predstaviteľke ženstva ako k najvýznamnejšiemu človeku v ekonómii spásy. Odblesk jej slávy dopadá na všetky ženy a skrze jej duchovnú krásu začali muži vnímať duchovnú krásu žien ako takých.  Touto duchovnou krásou sú ožiarené ženy do novej celkovej krásy, ktorá preduchovňuje aj ich krásu telesnú. Všetky dobré a krásne vlastnosti žien: cudnosť, láskavosť, dobrota, pracovitosť, sa touto duchovnosťou povyšujú na novú úroveň. Tvár kresťanky, snúbenice či matky vykazuje duchovný pôvab, ktorý u pohanov nenachádzame, tak ako u pohanských mužov niet ani stopa po kresťanskom vedomí dôstojnosti ženského tela, duše a osobnosti.

Za toto všetko vďačia ženy a aj muži prenikaniu úcty k Panne Márii do spoločenského života Európanov. Niet lepšieho spôsobu ako sa Panne Márii odvďačiť za tento spoločenský zázrak, než túto úctu k nej pestovať a prehlbovať.

Korene úcty a predobrazy Panny Márie nachádzame už v Starom zákone: Strom života v Raji, ktorý má ľuďom odovzdávať život; Noemov koráb, v ktorom sa ľudstvo zachránilo od uhynutia; archa zmluvy, ktorá obsahovala mannu; jeruzalemský chrám, ktorý zvonku svojou belosťou oslepoval  a vnútri bol pokrytý zlatom (Panna Mária bola čistá od každého hriechu a vnútri plná lásky k Bohu). Ester, na ktorú preto, že bola kráľovnou sa nevzťahoval zákon platný pre všetkých (na Pannu Máriu zákon dedičného hriechu).

Sv. Alžbeta nazývala Pannu Máriu „Matkou Božou“ a koncil v Efeze roku 431 schválil názov „Bohorodička“. Panna Mária bola ctená už počas svojho života a to už anjelom pri zvestovaní Kristovho narodenia. Pomenoval ju „plnou milosti“ a „požehnanou medzi ženami“. Z toho vyplýva, ako dokladá sv. Tomáš Akvinský, že Panna Mária bola vznešenejšia ako anjel. Aj samotná Panna Mária tušila, že bude predmetom úcty, lebo povedala: „Od tejto chvíle budú ma nazývať blahoslavenou všetky národy.“ (Luk. 1, 48) Aj Cirkev vždy povzbudzovala k zvláštnemu cteniu Matky Božej: dáva trikrát denne zvoniť, aby nám pripomínala zvestovanie narodenia Pána Ježiša a povzbudzovala k vzývaniu Panny Márie v modlitbe Anjel Pána. Avšak táto zvýšená úcta k Panne Márii, oproti ostatným svätým, nie je poklonou, ktorá náleží len Bohu. Ako hovorí sv. Epifanus: „Máriu si veľmi ctíme, avšak klaniame sa len samému Otcu, Synu a Duchu Svätému.“

Úcta k Matke Božej má viacero aspektov. Jedným z nich je úcta k jej „úplnej nepoškvrnenosti“ aj bez dedičného hriechu . Už sv. archanjel Gabriel ju nazýva: „plnou milosti“. Sv. Tomáš Akvinský tvrdí, že samotná druhá Osoba sv. Trojice, Syn Boží, ktorý si zvolil Máriu za svoju Matku, uspôsobil ju k tomu svojou milosťou. Sv. Cyril Alexandrijský hovorí, že: „kto si postavil dom pre svoju vlastnú potrebu, ten do neho nevpustí nepriateľa a tak aj Duch Svätý nemohol pekelnému vrahovi odovzdať v moc Máriu, svoj chrám.“ Sv. Gregor, pápež hovorí, že Panna Mária bola už v prvej chvíli svojho života svätejšia ako najväčší svätci na konci svojho života. Úcta k nepoškvrnenosti Matky Božej bola v dejinách Cirkvi rozšírená už od počiatku, Tridentský koncil potvrdil, že Panna Mária bola bez akéhokoľvek osobného hriechu a nakoniec 8. decembra 1858 blahoslavený pápež Pius IX. potvrdil nepoškvrnenosť aj od dedičného hriechu ako dogmu.

K ďalším prvkom tejto úcty patria: úcta k Panne Márii ako k Matke Božej. V Panne Márii ctíme nielen najdokonalejšiu z otca a matky narodenú ľudskú bytosť, ale aj Matku Nášho Spasiteľa. Taktiež rozšírená je úcta k nej ako k sprostredkovateľke všetkých milostí.  Sv. Ildefonso hovorí, že ani nie je potrebné prosiť ju o zvláštne milosti, stačí sa len odporúčať pod jej ochranu.   

Úcta k Panne Márii má teda jednak charakter obdivu a v druhom rade charakter úžitku keď prosíme Matku Božiu o pomoc. Tradícia prosebnej úcty je stará ako kresťanstvo samo. Kresťania logicky predpokladali, že Syn Boží má sám vo veľkej úcte svoju Matku a preto neodmietne jej príhovor za hriešnika. To platí aj pre celé komunity, ktoré prosili Pannu Máriu v čase núdze. Dve udalosti v dejinách Európy svedčia o tejto kolektívnej úcte, ktorá vyprosuje pomoc: bitka pri Lepante a obliehanie Viedne. Na pamiatku pomoci Panny Márie v boji proti islamu Cirkev ustanovila sviatok Panny Márie Víťaznej a Najsvätejšieho mena Panny Márie.

Podobne aj individuálna úcta svätých svedčí o dlhodobej tradícii uctievania Panny Márie v Cirkvi. Sv. Ján Damascénsky sa v roku 780 utiekal k Matke Božej, keď mu kalif dal uťať ruku pre spisy o uctievaní svätých obrazov a bol zázračne uzdravený.

Pannu Máriu uctievajú aj hriešnici žijúci v stave smrteľného hriechu, zúfalci, ktorí vedia, že konajú zlo ale nemajú silu sa napraviť. Mária Egyptská, verejná hriešnica žijúca v piatom storočí, sa zázračne obrátila pred obrazom Matky Božej v kostole Svätého kríža v Jeruzaleme.

Úcta k Panne Márii sprevádza kresťanov 2000 rokov a zasahuje do všetkých oblastí ich života. Počas týchto dvoch tisícročí premenila surových pohanských bojovníkov na rytierov slúžiacich Kristovi a chrániacich ženy, deti, vdovy a siroty pred útlakom. Premenila neotesaných grobianov na galantných a úslužných ctiteľov ženského pohlavia. Premenila ženy na bytosti plné duchovnej krásy, ktoré môžeme vidieť v zástupoch svätíc a miliónoch neznámych svätých matiek. 

Kým pred príchodom Krista bola žena často vnímaná ako majetok, alebo uvravené nutné zlo potrebné na ukájanie pudov a plodenie potomkov, tak po príchode Spasiteľa vďaka vzoru Panny Márie, novej Evy bola žena v očiach spoločnosti povýšená na duchovnú úroveň akú si predtým nevedela ani predstaviť.

Bohužiaľ ženy, vo svojej naivite, ktorá ich často sprevádza dejinami, tak ako naleteli diablovi v rajskej záhrade, naleteli diablovi aj v záhrade modernity. Oslepené svojou súčasnou výhodnou situáciou zabudli na jej pôvod. Opustili zdroj tejto úcty k žene: Ježiša Krista a jeho Matku. Je viac než isté, že ak sa nevrátia ku najušľachtilejšiemu vzoru aký im bol predostretý v dejinách, k Panne Márii, tak ich osud bude formovaný návratom k pohanstvu a úpadkom postoja spoločnosti k ženám. Návrat k pohanstvu ich uvrhne do otroctva a to otroctva umocneného vyspelou technicitou sveta, ktorá zdá sa pomaly, ale nezadržateľne odhadzuje svoju masku laickej humanity, aby ukázala svoju pravú diabolskú tvár.

PDF (formát pre tlač)