Kto stojí za Black Lives Matter, alebo môžeme očakávať nepokoje aj v Európe?

Branislav Krasnovský
13. júla 2020   História   BLM

FCB: V Bratislave poškvrnili údajní „sympatizanti BLM” pamätník Hlinkovi, ktorý sa angažoval v zbierke pre misie, aby sa černošským deťom v Afrike dostalo adekvátneho vzdelania, lekárskej a potravinovej pomoci.

Rozprávkam o antirasistickom sociálnom hnutí, ktoré vzniklo spontánne ako reakcia na smrť George Floyda dokážu uveriť len naivní občania, ktorí veria aj pochybnej propagande enviromentalistov spojených so švédskou Grétou. Black Lives Matter sú premysleným nástrojom destabilizácie, s bohatým finančným krytím, ktorý len používa problém amerického rasizmu na dosiahnutie vlastných politických a mocenských cieľov.

BLM sú bohato financovanou organizáciou, ktorá sa snaží vzbudiť dojem spontánneho a prirodzeného hnutia. BLM postupne agresívne infiltruje svojou akoby „antirasistickou agendou” takmer všetky inštitúcie a aspekty spoločenského života, vrátane podnikateľskej sféry, športu, kultúry či cirkevného života.

Rýchlosť šírenia vírusu rasovej politickej korektnosti už začína okrem USA pôsobiť v Európe. Pritom zasahuje aj tie európske krajiny, ktoré nikdy nemali kolónie a ani neurčovali smerovanie európskej politiky.

Aktivisti BLM ležali napríklad v Poľsku na zemi 8 minút a 45 sekúnd, aby vzdali hold Georgovi Floyidovi. Lepšie by bolo, keby si ľahli na zem pred americkým veľvyslanectvom, zdôraznili by fakt, že vrahom amerického černocha George Floyda bol americký beloch. Poľskí aktivisti BLM však svoje aktivity vnímali ako akciu proti poľskému prezidentovi Dudovi, pretože oni podporujú pro LGBT kandidáta Trzaskowského.

Vo Varšave sympatizanti BLM poškodili sochu Kosciuzska, ktorý mimochodom pomáhal prvému americkému prezidentovi George Washingtonovi a americkej revolúcii, pričom sám vykupoval černošských otrokov. V Bratislave poškvrnili údajní „sympatizanti BLM” pamätník Hlinkovi, ktorý sa angažoval v zbierke pre misie, aby sa černošským deťom v Afrike dostalo adekvátneho vzdelania, lekárskej a potravinovej pomoci. Aktivisti BLM protestovali aj v Čechách, ktoré rovnako ako Slovensko ani nemá priamo prístup k moru a z kolonializmom nemá nič spoločné.

Black Lives Matter neskrýva zdroje svojho financovania. V roku 2014 bol založený fond Black-led Movement Fund (BLMF). Najaktívnejšie BLM pôsobí v USA a Kanade, kde má 38 pobočiek, prvý finančný vklad predstavoval 100 miliónov USD.

BLM podporujú americkí demokrati a od roku 2005 organizácia George Sorosa vkladala podľa poľského portálu pch24.pl do BLM takmer 200 000 USD ročne.

Bank of America oznámila prevod 1 miliardy USD v nasledujúcich štyroch rokoch na riešenie problému rasovej nerovnosti, medzi prispievateľmi nájdeme aj známe spoločnosti JPMorgan Chase, Citygroup, Goldman Sachs, Wells Fargo, Nadácia Ford, Nadácia George Soros Open Society Foundation, Nadácia Kellog, Nadácia Rockefeller, Nadácia Heinz a i. Nie je žiadným tajomstvom, že George Soros venoval približne 30 miliónov USD na antirasistické hnutia a kampaň po černošských protestoch vo Fergusone v roku 2014.

Najznámejší vodcovia BLM Alicia Garza, Opal Tometi či Patrisse Cullors získali potrebné školenia a formáciu v kurzoch platených spomenutými donormi v čele s George Sorosom a BLM úzko spolupracuje aj s inými „antirasistickými hnutiami a organizáciami” kými sú napríklad Arizonsko čierno-hnedá koalícia, Centrum pre ľudské práva Elly Bakerovej, Hnutie pre ľudské práva Puente a pod. Vodcovia BLM samozrejme rozhorčene reagujú vždy len v prípadoch, ak sa stane obeťou černoch, prípady, kedy černošskí delikventi zaútočia voči belochom nechávajú bez povšimnutia.

Mnohí v Európe si už všimli, že to, čo sa momentálne deje v USA, čoraz viac pripomína rukopis farebných revolúcii, ktorými Američania v minulosti destabilizovali celé oblasti Európy či severnej Afriky. USA, ktoré úspešne šírili destabilizáciu sa tak dnes samé stávajú obeťou značnej destabilizácie a tá sa bude s veľkou pravdepodobnosťou s približujúcimi americkými prezidentskými voľbami čoraz viac prehlbovať.

Suvisiaci článok

Sochy, ktoré BLM nezaujímajú. Rasistka Sangerová, zakladateľka potratárskeho gigantu

Každému je zrejmé, že ideologické motivácie sú pri šírení farebnej revolúcie rovnako dôležité ako financie. V USA dnes teda nestačí šíriť len rasovú agendu, ale je potrebné spoločnosť destabilizovať aj cez prizmu homofóbnych, transgenderizmových, enviromentálnych či náboženských faktorov. Pre vodcov BLM je nesmierne dôležité kombinovať požiadavky antirasistického hnutia so sexuálnou ideológiou v plnom rozsahu, pričom sa snažia dokázať, že obeťami útoku nie sú len černosi, ale aj komunity „Latinos”, LGBT a iné menšiny.

Patrisse Cullorsová sa považuje za lesbu, rovnako ako Alizia Garza. Obe útočné lesby volajú po boji proti diskriminácii na základe rasy, rodovej identity, alebo sexuálnej orientácie. Útočia proti všetkým súčastiam spoločnosti, ktoré im nevyhovujú, vrátane kresťanstva, tradičnej rodiny, cirkevných inštitúcii, ich cieľom je „demontovať patriarchálnu prax” či „heteronormatívne myslenie”. Ideoví vodcovia sa vďaka školeniam pomerne dobre orientujú v think tanku sponzorovaného sorošovcami, majú relatívne dobré znalosti o politických a sociologických teóriach. Stoja na princípoch antikoloniálneho, antiimperialistického odporu voči USA a od roku 2012 sa im podarilo vyškoliť stovky aktivistov, ktorí dokážu v prípade potreby aj agresívne a tvrdo demonštrovať.

BLM sa netají svojou nenávisťou voči belochom. K podobným trendom prichádzalo v minulosti aj v Rhodézii a Juhoafrickej republike, kde sa takisto pripravoval prevrat s cieľom odstrániť „rasistické vlády oboch krajín”. Podarilo sa, dve najbohatšie krajiny Afriky sa behom niekoľkých rokov stali chudobnými krajinami, ktoré masívne opúšťalo belošské obyvateľstvo, pretože geometricky pribúdali útoky na biele obyvateľstvo, znárodňovanie, kradnutie belošského majetku a vraždy belochov sa stali v Rhodézii a Juhoafrickej Afrike každodennou záležitosťou.

Čo je však dôležité, diamantové ložiská a bohaté náleziská nerastných surovín sa automaticky presunuli na sklonku 80 a začiatku 90 rokov z juhoafrickej a rodézskej držby do područia amerických či izraelských spoločností. Ťažba diamantov aj naďalej v Južnej Afrike pokračuje, pred útokmi chránia spoločnosti súkromné armády, zisky však neostávajú v Juhoafrickej republike, ale prúdia do zahraničia. Podobne sa vyvinula aj situácia v Líbyi a čiastočne aj v Egypte, kde sa však „farebná revolúcia” nepodarila tak, ako by si globalisti predstavovali. Naopak, farebné revolúcie sa vydarili na Ukrajine, či Iraku, Sýria a Afganistan sú neúspechom.

Myslenie, formácia a aktivity BLM čoraz viac pripomínajú aktivity Mandelovho radikálneho a hnutia ANC. Aktivisti BLM v USA sa netaja svojou nenávisťou voči belochom, rovnako ako sa členovia ANC netajili svojou nenávisťou voči belochom v Južnej Afrike. Niektorí členovia BLM sa dnes hlásia podobne ako Alicia Garza k obdivovateľom Assaty Shakurovej černošskej teroristky z Black Liberation Army, ktorá sa zapojila do vraždy amerického policajného dôstojníka v roku 1973. Assata Shakurová má na svojom konte niekoľko vrážd, bankových lúpeží, únosov, bola členkou Čiernych Panterov, nakoniec sa jej však podarilo utiecť z amerického väzenia a získala azyl na Kube. Kuba ju dodnes Američanom nevydala.

Inštruktorom Alizie Garza bol Eric Mann, ktorý sa angažoval najmä v 60 rokoch a spolupracoval úzko nielen s Čiernymi pantermi, ale aj radikálnymi americkými anarchistickými organizáciami. Eric Mann bol obvinený z viacerých ozbrojených útokov, pokusov o zvrhnutie vlády USA, radikálni členovia jeho skupiny dokonca zaútočili na americkú policajnú stanicu, pri útoku zahynul jeden policajný dôstojník.

Otázka dnes znie – nakoľko sú infiltrovaní členovia BLM tvrdým jadrom, ktoré je pripravené „ísť až do konca”? Ak je takýchto jedincov dostatok, dokážu vtlačiť svoju pečať aj mladým a neskúseným pseudorevolucionárom, ktorí sa jednoducho nachytali na chytľavé heslá o rasovej a genderovej rovnosti a enviromentalizme. Kde spí rozum, začnú vládnuť démoni – to sme videli v posledných rokoch takmer pri každej farebnej revolúcii. Vidieť ale, že najradikálnejší aktivisti vedome stupňujú v americkej spoločnosti napätie, útočia na symboly, vrátane kresťanských symbolov, pričom mnoho krát ani nemajú potuchy, na aké symboly útočia.

Ničenie sôch Kosciuzska, alebo Jerffersona či Hansa Christiana Hega, /Nóra ktorý odišiel bojovať do USA proti Južanom/ hovorí o primitivizme a nevedomosti aktivistov, pre ktorých sú neprijateľní všetci, ktorí majú bielu farbu pleti. Veľmi podobné vývoju v Juhoafrickej republike či Rhodézii, kde černošskí aktivisti ničili všetky belošské pamätníky a následne vraždili aj belošských farmárov a lekárov, ktorí paradoxne v minulosti černochom pomáhali.

Pokiaľ by sa potenciál BLM vyčerpal v USA, mnohí by ani neprotestovali, pretože „kto seje vietor, žne búrku”. Američania už zničili pomocou farebných revolúcii obrovské množstvo prosperujúcich krajín, takže by si podľa mnohých určite zaslúžili ochutnať rovnako trpký nápoj, aký nútili piť ostatných.

Problémom však zostáva skutočnosť, že rasovo-genderovo-enviromentalisticko-liberálny koktejl sa stáva vhodnou výbušnou zmesou, ktorú bude možné použiť aj v Európe k rôznym nelegitímnym zmenám, takže sa takisto môže stať, že devastácia pamiatok, útoky na inak zmýšľajúcich, rabovanie, násilie a horiace autá súčasťou každodenného života európskej spoločnosti.

Každý má však len toľko moci, koľko mu druhá strana dobrovoľne odovzdá. A pravdou ostáva, že násilie, podobne ako palica má dva konce, ktorými dokáže zasiahnuť obe strany konfliktu.

PDF (formát pre tlač)