Koronavírus podnietil objav ešte nebezpečnejšieho vírusu
vdp. Ľubomír Urbančok
9. marca 2020
Cirkev
Koronavírus
Článok bol napísaný pred prijatím aktuálnych opatrení na Slovensku. Zmienka o zatváraní kostolov v ňom sa týka predčasného zatvárania kostolov a rušení sv. omší pred nariadeniami štátu v niektorých talianskych diecézach a iných krajinách. V súčasnom stave je potrebné aby sme využili všetky dostupné príležitosti na prežívanie nášho duchovného života a využili túto príležitosť o prehĺbenie nášho duchovného života. Momentálne nie je miesto pre rôzne partizánske konanie, ktoré by narušilo verejný poriadok a disciplínu.
Vďaka rozšíreniu sa koronavírusu COVID-19 v Európe môžeme pozorovať vírus, ktorý je oveľa nebezpečnejší. Jeho mortalita ďaleko prevyšuje mortalitu všetkých doteraz známych vírusov. Kým v prípade tzv. koronavírusu je úmrtnosť niekde okolo 3%, nový vírus s názvom NATURALIZMUS už dávno zabil nadprirodzenú Vieru niekoľko desiatok percent katolíkov.
Hoci sa odborníci zhodujú v tom, že pri pandemickej chrípke je úmrtnosť väčšia než pri novom koronavíruse, panike podľahli nie len masy veriacich, ale aj ich pastierov. Okrem absurdít, ako zatváranie kostolov, sa rozšíril aj strach zo svätého prijímania, alebo sa zaviedlo na silu, hoci v rozpore s nariadením kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, aj tzv. prijímanie na ruku povinné pre všetkých. Tá už v roku 2009 vo svojej odpovedi skupine veriacich v Anglicku v súvislosti s pandemickou chrípkou zo dňa 24. júla ( Prot.N. 655/09/L) vydala nariadenie, že nie je možné odoprieť veriacim, ktorí o to žiadajú, sväté prijímanie na jazyk.
Pokiaľ bolo v minulosti bežné, že veriaci sa ešte horlivejšie v časoch choroby a nešťastia schádzali vo svojich chrámoch, dnes katolíci z chrámov utekajú podporovaní aj svojimi pastiermi, akoby Boží Syn, Ježiš Kristus podnecoval k ochoreniu a nebol lekárom tela i duše. Len niekoľko biskupov v Európe reagovalo zvolaním modlitbového zhromaždenia či procesie. Strata nadprirodzenej Viery ľudí, ktorí bežne navštevujú chrámy je hmatateľná.
V 18. storočí zomrelo na morovú epidémiu len v Bratislave asi 12 000 ľudí a v Čechách sa píše o 200 000 mŕtvych. Nákaza z rokov 1678 – 1681 si vyžiadala obrovské obete. Vo Viedni zomrelo na mor takmer 20-tisíc obyvateľov vrátane šiestich lekárov z celkového počtu 22. Je to práve obdobie, kedy naši predkovia miesto toho aby utekali, prichádzali do vtedajšej katedrály sv. Mikuláša a modlili sa okolo milostivého obrazu Trnavskej Panny Márie.
V týchto skutočne nedobrých, ba až zúfalých pomeroch bolo mesto uzavreté pre cudzích. Prestali jarmoky a trhy, ba aj soľné sklady zastavili svoju činnosť. Mestská rada zasadla, radila sa, aby potom s celou vážnosťou a v plnej zodpovednosti obrátila sa na Všemohúceho Boha, ako to robia verní kresťania.
Magistrát mesta prosil o príhovor orodovnicu, ktorá nikdy neopustila toho, kto sa utiekal pod jej ochranu. Prosil ju o pomoc a žiadal o jej orodovanie.
Nenechajme sa teda pomýliť herézou naturalizmu. Tá nás vedie k pozeraniu sa na svet ako na čisto materialistický. My však veríme, že sme určení k nadprirodzenému bytiu s Bohom. K tomuto nadprirodzenému poriadku nás určil Boh. Je potrebné učiť, že dôležité nie je len to, aby človek konal dobro, ale aby ho konal v mene svojej viery, so skutočným nadprirodzeným úmyslom, bez ktorého jeho skutky nedosiahnu svoj skutočný cieľ, ku ktorému bol určený Bohom, tj. večné šťastie v nebi. (Kardinál Pie, eveque de Poitiers, Ouvres)
Vzývajme a putujme k našej Nebeskej Matke, tak ako to robili naši predkovia:
Milostivá, panenská Matka Mária, s najhlbšou poníženosťou ťa ctíme a velebíme v tomto zázračnom obraze, na ktorom sa v smutných časoch vnútorných i vonkajších nepokojov a morovej rany v tejto krajine objavili slzy a krvavý pot. Ctíme a velebíme tvoje súcitné prečisté srdce. Padáme na kolená a z hlbokosti svojej duše voláme: Ukáž svoje horké slzy svojmu Božskému Synovi, vypros nám odpustenie našich hriechov. Vypros nám pomoc vo všetkých našich potrebách. Ochraňuj nás vo všetkých našich úzkostiach a protivenstvách . Zdvihni, ó nebeská Kráľovná, svoju mocnú pravicu. Odvráť od našej vlasti a jej občanov mor, hlad a vojnu. Zdvihni svoju materinskú ruku, žehnaj svoje verné deti, ktoré sa k tebe vinú s úctou a láskou. Pomáhaj nám rásť vo svätých čnostiach, teba vždy viac milovať, v milosti tvojho Božského Syna žiť i umrieť, aby sme sa tak raz mohli s ním a s tebou v nebi radovať. Amen
