Klimatické šialenstvo
DoRzeczy
13. augusta 2019
Spoločnosť
Boj proti globálnemu otepľovaniu je obrovský biznis a priživovanie sa na peniazoch daňových poplatníkov.
Podľa odborníkov Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) sú skleníkové plyny emitované v dôsledku ľudskej činnosti, najmä oxidu uhličitého, rozhodujúcim faktorom zvyšujúcim priemernú globálnu teplotu. „Globálny nárast koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére je spôsobený predovšetkým spotrebou fosílnych palív a zmenami vo využívaní pôdy, zatiaľ čo nárast metánu a oxidu dusnatého je spôsobený najmä poľnohospodárstvom,“ uvádza sa v štvrtej správe IPCC za rok 2007.
„Otepľovanie klimatického systému je nepochybný fenomén, ako vyplýva z pozorovania nárastu priemernej globálnej teploty vzduchu a oceánu, rozšíreného topenia snehu a ľadu a nárastu globálnej priemernej hladiny mora” – zdôrazňujú odborníci. A dodávajú, že „väčšina pozorovaného zvýšenia celosvetových priemerných teplôt od polovice 20. storočia je veľmi pravdepodobne vyvolaná pozorovaným nárastom antropogénnych koncentrácií skleníkových plynov“. Scenáre vo štvrtej správe predpovedajú, že do konca 21. storočia sa priemerná teplota môže zvýšiť od 1,1 stupňa do 6,4 °C.
Falošné dáta
Podobný názor zastáva časť iných vedcov. „Otepľovanie spôsobujú skleníkové plyny a dnes je to človek, ktorý spôsobuje zvýšenie ich obsahu v atmosfére. Dôkazom toho sú nezávislé merania, vykonávané zo Zeme i z vesmíru, v atmosfére a v oceánoch, v meteorologických staniciach a v laboratóriách”- čítame na internetovej stránke Naukaoklimacie.pl.
V jednej zo správ vedci dospeli k záveru, že svet musí radikálne znížiť emisie CO2 najneskôr do roku 2030.
Európska únia je vo svojich prognózach opatrnejšia. V apríli úrad EÚ – Európsky systém strategických a politických analýz – vydal správu „Výzvy a možnosti pre Európu“. Eurokrati v ňom strašia, že ak sa nárast teploty neudrží pod 1,5 ° C, ľudstvo ešte v tomto storočí vyhynie. Podľa názoru iných odborníkov, napríklad odborníkov z inštitútu Heartland Institute v Chicagu alebo Výboru pre konštruktívnu budúcnosť vo Washingtone (CFACT), je správa IPCC nespoľahlivá a má málo spoločné s realitou. – Zmena podnebia je výmysel úradníkov. Medzivládny panel o zmene klímy je skupinou byrokratov, nie vedcov, ktorí k svojim záverom prišli na základe zámerne sfalšovaných údajov – hovorí Dr. Tomasz Teluk, riaditeľ Inštitútu globalizácie.
Vedci zaoberajúci sa klimatickými zmenami skutočne majú problémy so spoľahlivosťou údajov. Stačí spomenúť škandály Climategate a Glaciergate z roku 2009. V Climagate naozaj dochádzalo k manipulácii s údajmi, aby sa vykázal vyšší nárast teploty v 20. storočí, ako bol v skutočnosti. Pri druhom škandále došlo k „pomýleniu sa“ o vyše 300 rokov v otázke topenia himalájskych ľadovcov. To nie je všetko.
V knihe Georgea Reismana Ekológia. Otrava 21. storočia si možno prečítať, akým spôsobom sa manipuluje s údajmi o teplotách. Ignorujú sa merania zo staníc, ktoré ukazujú nepomerne nižšie teploty a zároveň sa v báze ponechávajú historické merania z týchto staníc. K tomu patrí okrem iného znečistenie údajov v dôsledku urbanizácie alebo zmien spôsobu využívania pôdy.
Meteorológ Anthony Watt dokázal, že údaje amerického meteorologického úradu, ktoré americká vláda používa pri výskume v oblasti klímy, sú príliš neisté, aby boli spoľahlivé.
„Podrobné monitorovanie klimatických parametrov sa vykonáva len čosi viac ako 200 rokov, a týka sa iba častí kontinentov, ktoré tvoria sotva 28 percent zemegule. […] Prieskum obrovských oceánov sa začal iba pred 40 rokmi. Takéto krátke meracie periódy neposkytujú základ pre vytvorenie úplne spoľahlivých modelov tepelných zmien na zemskom povrchu a ich správnosť je ťažké overiť. Preto v každom prípade treba byť mimoriadne zdržanlivý pri pripisovaní výlučnej či dokonca jedinej dominantnej zodpovednosti za nárast emisií skleníkových plynov človeku, pretože pravdivosť takéhoto tvrdenia nebola preukázaná,“ – čítame v stanovisku Výboru geologických vied Poľskej akadémie vied z roku 2009.
V roku 2015 sa navyše zistilo, že klimatológovia často vykonávajú korekcie hodnôt a to znižovaním, pokiaľ ide o teploty z minulosti, alebo nadhodnocovaním, pokiaľ ide o teploty namerané v súčasnosti. V roku 2017 vedecký časopis Natural Geoscience informoval, že klimatické predpovede IPCC o náraste teplôt po roku 2000, sa nesplnili.
Stúpenci teórie globálneho otepľovania strašia ľudstvo, že prírodných katastrof bude pribúdať. Na to Laurens M. Bouwer z Amsterdamskej univerzity odpovedá, že nárast živelných katastrof a s tým spojené vyššie ekonomické straty nemožno spájať s globálnym otepľovaním. Podľa jeho názoru vinná je urbanizácia, pretože ľudia sa usídľujú na miestach, ktoré sú zaťažené „prírodným rizikom“.
Okrem toho sa ukazuje, že frekvencia výskytu napr. hurikánov alebo sucha sa nezvyšuje, ale znižuje. Napríklad v roku 2013 International Journal of Climatology uviedol, že v rokoch 1951 až 2010 sa v Amerike aj v Rusku znížila frekvencia výskytu sucha, jeho trvanie i sila.
Bez dohody
Stúpenci klimatického konsenzu odkazujú na štúdiu Johna Cooka z University of Queensland v Austrálii z roku 2013, ktorá obsahovala analýzu takmer 12 tisíc vedeckých článkov z rokov 1991 – 2011.
Zo štúdie malo vyplynúť, že 97 percent vedcov sa domnieva, že otepľovanie klímy je výsledkom ľudskej činnosti. Takýto záver je však jednoduchou manipuláciou. V skutočnosti 66,4% autorov skúmaných článkov, ktoré obsahovali výrazy „globálne zmeny klímy“ alebo „globálne otepľovanie“, sa vôbec nevyjadrovalo k príčinám globálneho otepľovania a tieto články boli jednoducho… ignorované, pričom iba 32,6% vyjadrilo svoj názor na antropogénne globálne otepľovanie. A v tej druhej skupine 97,1 percenta autorov verilo, že globálne otepľovanie je spôsobené ľudskou činnosťou.
Preto bližšie k pravde môže byť Americká meteorologická asociácia, ktorá v roku 2013 preukázala, že v profesijných skupinách zaoberajúcich sa počasím a podnebím je 52% respondentov presvedčených, že globálne otepľovanie je spôsobené najmä ľudskou činnosťou.
V otázke globálneho otepľovania neexistuje jednomyseľnosť. Emeritný profesor William Happer z Princetonskej univerzity je presvedčený, že oxid uhličitý nie je znečistením a je nepravdepodobné, že by ľudstvo mohlo ovplyvňovať prirodzené zmeny klímy. Dnes už nebohý prof. Zbigniew Jaworowski v rozhovore pre noviny Rzeczpospolita v roku 2008 uviedol, že CO2 ľudského pôvodu predstavuje iba 4,5% CO2 prírodného pôvodu a „údaje svedčia o tom, že otepľovanie klímy vôbec nesúvisí s obsahom CO2 vo vzduchu“. Zvyšok tvoria prírodné emisie najmä z oceánov, ako aj z pôdy a zo sopiek.
Profesor Przemysław Mastalerz vo svojej knihe „Ekologické klamstvá eko-bojovníkov“ píše, že pozorovania klímy za posledných 100 rokov „nepreukázali, že by príčinou otepľovania bolo zvýšenie koncentrácie oxidu uhličitého vo vzduchu“. Dodáva, že „roztopenie celej antarktickej ľadovej pokrývky by muselo trvať asi 15 tisíc rokov“ a „otepľovanie pozorované za posledných sto rokov v rozsahu od 0,5 do 1 ° C je jednoducho výsledkom prirodzeného cyklu, čiže normálne otepľovanie klímy po ochladení v krátkej dobe ľadovej.“ Podľa prof. Mastalerza nepoznáme príčiny klimatických zmien, ani striedania ľadových dôb s teplými obdobiami.
Niektorí vedci tvrdia, že globálne otepľovanie súvisí so slnečnou aktivitou, morskými prúdmi alebo kozmickým žiarením. „Skleníkový efekt je spôsobený predovšetkým vodnou parou vo vzduchu, ktorá je za tento jav zodpovedná v 95 až 99 percentách! […] A oxid uhličitý vznikajúci v dôsledku ľudskej činnosti k tomu prispieva ani nie 0,2 percentami. To prirodzene nemôže ovplyvniť prirodzené klimatické zmeny”- vysvetlil v rozhovore prof. Jaworowski. Zdôraznil, že klíma závisí predovšetkým od Slnka a že medzi zmenami oxidu uhličitého v atmosfére a klímou neexistuje nijaká súvislosť.
Mimovládny medzinárodný panel pre klimatické zmeny (NIPCC) pozostávajúci z nezávislých vedcov, zhromaždil údaje, ktoré taktiež dokazujú, že súčasné globálne otepľovanie má prirodzený základ a že skleníkové plyny majú minimálny vplyv na globálne teploty. Ba čo viac, CO2 pôsobiace ako hnojivo má stimulačný účinok na vegetáciu rastlín, čo vedie k stabilite ekosystému a predĺženiu jeho života. Už v roku 1998 sa v tzv. Oregonskej petícii viac ako 31 tisíc amerických vedcov vyjadrilo presvedčenie, že nielenže neexistuje dostatok dôkazov o tom, že by skleníkové plyny spôsobovali klimatické zmeny, ale že sa preukázal aj pozitívny vplyv vyšších koncentrácií oxidu uhličitého na životné prostredie.
Istá je iba premenlivosť
Pritom samotná existencia globálneho otepľovania je diskutabilná. Niektorí vedci predpovedajú blížiace sa globálne ochladzovanie súvisiace so zníženou slnečnou aktivitou, alebo dokonca malú dobu ľadovú. V polovici roka 2018 NASA uviedla, že priemerná teplota od februára 2016 do februára 2018 klesla o 0,56 °C. Podľa Dona Easterbrooka, geológa z Western Washington University, sa klíma Zeme neotepľuje, ale ochladzuje a následky tohto procesu sú nebezpečnejšie. Ochladenie môže spôsobiť až dvakrát toľko úmrtí okrem iného aj kvôli stenčenia potravinových zdrojov v dôsledku slabšej vegetácie pestovaných plodín. Podobne vedci z University of Edinburgh nedávno oznámili, že zmeny v zemskom orbite spôsobujú, že čoskoro nás čaká tisíc rokov trvajúca ľadová doba.
Dá sa vlastne povedať, že istá je len premenlivosť klímy. „Geologický výskum nezvratne svedčí o tom, že konštantná premenlivosť je základným prvkom zemskej klímy v celej jej histórii a že zmeny sa vyskytujú v prekrývajúcich sa cykloch rôznej dĺžky – od niekoľko stovák tisíc po niekoľko desiatok rokov.“ – čítame v stanovisku Výboru geologických vied Poľskej akadémie vied.
Ba čo viac, niektorí vedci tvrdia, že k zvýšeniu koncentrácie skleníkových plynov dochádza v dôsledku vyšších teplôt, nie naopak. Podľa názoru profesora Jaworowského v historických obdobiach najprv dochádzalo k otepľovaniu a vtedy sa zvyšoval obsah CO2 vo vzduchu, pretože otepľované oceány dodávali tento plyn do atmosféry.
„Súčasné otepľovanie sprevádza zvýšenie obsahu skleníkových plynov v atmosfére: je to najmä vodná para a v menšom množstve, okrem iného, oxid uhličitý, metán, oxidy dusíka a ozón. Tak tomu bolo vždy, pretože ide o jav neoddeliteľne spojený s cyklickým otepľovaním a ochladzovaním “- dodáva Výbor pre geologické vedy Poľskej akadémie vied.
Heartland Institute na druhej strane tvrdí, že dlhodobé geologické prieskumy nepreukázali súvislosť medzi otepľovaním klímy a zvýšením koncentrácie CO2. Boli obdobia, keď koncentrácia oxidu uhličitého sa zvýšila a teploty poklesli, a naopak – koncentrácia CO2 klesla a teploty vzrástli.
Samozrejme, že sneh v neskorú jar alebo horúce leto nič nedokazujú, pretože ide skôr o lokálne počasie ako o globálne klimatické zmeny, ale je faktom, že v tomto roku v USA a v Kanade bola mimoriadne studená a dlhá zima.
Jakobshavn, najväčší ľadovec v Grónsku, namiesto toho, aby sa podľa teórie globálneho otepľovania roztápal, v tomto roku už tretí rok po sebe rastie. Existujú však aj dôkazy o tom, že ľad Antarktídy sa topí, pretože sa zohrieva od vnútra Zeme.
Miliardy na boj
Podľa programu Spojených národov pre životné prostredie (UNEP), zníženie emisií skleníkových plynov do atmosféry treba dosiahnuť na jednej strane zvýšením fiškálneho zaťaženia fosílnych palív a na druhej strane veľkorysým dotovaním energetiky založenej na obnoviteľných zdrojoch energie. Na to – podľa názoru expertov OSN – treba v celosvetovom meradle vynakladať až 2,4 bilióna dolárov ročne.
Už počas klimatického samitu v Kodani v roku 2009 sa dohodlo, že na boj proti zmene klímy sa v rokoch 2012 – 2020 bude vynakladať 100 miliárd dolárov ročne. Na druhej strane na klimatickej konferencii COP24 v Katoviciach v roku 2018 sa rozhodlo, že v roku 2020 by sa mala začať diskusia o zvýšení financovania nad stanovenú sumu 100 miliárd dolárov.
Najhorlivejším stúpencom znižovania emisií skleníkových plynov je Európska únia, ktorá presadzuje svoj energetický a klimatický balík.
Európska komisia dňa 28. novembra 2018 prijala novú klimatickú stratégiu do roku 2050 pod názvom „Čistá planéta pre všetkých“. Brusel chce, aby sa do roku 2050 na zníženie emisií oxidu uhličitého na nulu vynakladala astronomická hodnota až 290 miliárd EUR ročne. Krajiny Vyšehradskej skupiny tieto plány zatiaľ zablokovali. Konzultačná spoločnosť McKinsey však už vypočítala, že implementácia klimatických požiadaviek EÚ iba do roku 2030 by stála Poľsko až 92 miliárd EUR.
Kto na tom zarobí? Kristalina Georgiewa, viceprezidentka Svetovej banky, uviedla, že jej inštitúcia má v úmysle po roku 2020 zdvojnásobiť svoje finančné zaangažovanie na boj proti klimatickým zmenám. V priebehu piatich rokov by sa krajiny sveta mali zadlžiť voči Svetovej banke v gigantickom rozsahu 200 miliárd dolárov. Vedenie MMF v máji vyzvalo zaviesť… globálnu klimatickú daň, ktorá by mala viesť k zníženiu spotreby fosílnych palív a nakoniec k zníženiu emisií skleníkových plynov. Výnosy z novej dane by sa mali použiť na financovanie projektov súvisiacich s obnoviteľnými zdrojmi energie.
Obe strany konfliktu sa vzájomne obviňujú ohľadom finančných záležitostí. Stúpenci teórie o ľudskom pôvode globálneho otepľovania tvrdia, že odporcov tejto teórie platia ropné spoločnosti alebo iné inštitúcie. Oponenti teórie zasa obviňujú týchto stúpencov, že nimi presadzovaný názor je len snahou dostať sa k peniazom daňových poplatníkov. „Sú tak štedro platení, že nemajú problém zabudnúť na základnú vedeckú pravdu: ochladzovanie a otepľovanie sa navzájom striedajú, pretože klíma má premenlivý charakter“- čítame v knihe pod názvom Mytológia skleníkového efektu dr. Teluka.
Al Gore, bývalý viceprezident USA a ikona boja proti globálnemu otepľovaniu, zbohatol na investíciách do ekologických technológií. Zároveň sa ale jeho katastrofické vízie nepotvrdzujú. Gore okrem iného predpovedal, že ak sa emisie CO2 neznížia, Arktída v roku 2014 zostane bez ľadu. Už v roku 1989 Noel Braun, riaditeľ UNEP, varoval, že pokiaľ sa trend globálneho otepľovania nezvráti do roku 2000, v dôsledku zvýšeniu hladiny mora z povrchu zeme zmiznú celé krajiny.
Vedci, ktorí spochybňujú globálne otepľovanie, nedostávajú granty, ba dokonca strácajú svoje pozície.
Prejav pýchy
Zdá sa, že mýtus globálneho otepľovania neslúži len na obmedzenie hospodárskej slobody. Václav Klaus, bývalý prezident Českej republiky, vo svojej knihe Modrá planéta v zelených okovoch píše, že je to boj o obmedzenie ľudských práv a slobôd, ktorému nejde o ochranu prírody, ale predstavuje najväčšiu hrozbu pre slobodu, demokraciu, trhové hospodárstvo a rozvoj. Podobne aj Marc Morano z CFACT, bývalý politik republikánskej strany, je presvedčený, že cieľom „boja s klímou“ nie je ochrana planéty, ale kontrola svetovej ekonomiky a ľudí, ako aj depopulácia (zníženie stavu ľudí na planéte pozn. red.) Dokonca existujú návrhy na trestanie popierania „klimatického otepľovania“! „Ide o centrálnu kontrolu za účelom regulovania ekonomiky,“ hovorí Morano. Profesor Richard Lindzen, fyzik atmosféry a meteorológ MIT, sa domnieva, že hlavným cieľom týchto aktivít je rozvrátiť priemyselnú civilizáciu. Hrozbou nie je globálne otepľovanie, ale zmeny v ekonomike, ktoré navrhujú politici.
V roku 2015 v rozhovore pre organizáciu Climate One Christina Figueresová, vtedajšia výkonná sekretárka Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, povedala šokujúce slová. Tvrdila, že ľudstvo pre planétu predstavuje hroznú záťaž a mali by sme podniknúť kroky k vyľudneniu Zeme. Napokon sa objavila nová móda – klimatickí aktivisti nechcú mať deti, pretože tieto po celý život škodia klíme a emitujú CO2.
Nápady na záchranu klímy sú čoraz zaujímavejšie. Takmer 20% Fínov sa chce vzdať jazdy automobilom. Členovia mestskej rady v Reykjaviku rozhodli o znížení počtu čerpacích staníc v meste na polovicu a holandská skupina RAI vyzvala vládu, aby znížila maximálnu rýchlosť v zastavaných oblastiach z 50 na 30 km/h. WWF navrhuje, aby ľudia prestali žehliť, kým newyorské úrady zavádzajú „bezmäsité pondelky“ vo verejných školách.
Podľa profesora Jaworowského názor, že človek môže ovplyvniť globálnu klímu, je prejavom pýchy. Okrem toho sú za tým aj peniaze. V politike v oblasti klímy ide najmä o biznis. Paweł Sałek, poradca prezidenta Poľskej republiky pre ochranu životného prostredia, sa domnieva, že dohovory OSN o klíme nie sú ani tak klimatické, ale skôr kvázi-ekonomické, ktoré „priamo ovplyvňujú ekonomiky krajín a regiónov a rozhodujú o tom, kto kde a ako na svete – priamo povedané – sa bude môcť rozvíjať“.
„Možno ide iba o urýchlenie transferu technológií do iných krajín“ – poznamenáva Sałek. Potvrdzuje to poslanec Krzysztof Sitarski, podpredseda Výboru pre energetiku a financie Sejmu. – „Je to hra záujmov. Nie je to tak, že všetci idú jedným smerom. Tu každý ťahá toto lano na svoju stranu. Prečo sa propagujú napríklad drahé a nevyspytateľné veterné mlyny? Pretože ich predávajú hospodársky vyspelé krajiny ako Nemecko, Holandsko alebo Francúzsko. Inak tomu nie je ani s elektromobilitou“.
Ako zdôrazňuje Craig Rucker z Výboru pre konštruktívny zajtrajšok z USA, nebezpečenstvo neplynie z „globálneho otepľovania vyvolaného človekom, ale z hystérie, ktorú vyvolal človek“. Súčasťou tejto hystérie je aj neetické zneužívanie indoktrinovaných detí, ako napríklad šestnásťročnej Švédky Grety Thunbergovej, ktorá v roku 2018 v Štokholme iniciovala protest proti klimatickým zmenám. V jej stopách v tomto roku ide trinásťročná Inga Zasowska z Grodziska Mazowieckiego, ktorá začala “prázdninový klimatický štrajk” pod Sejmom (dolná komora poľského Národného zhromaždenia).
Tomasz Cukiernik
© ® Všetky práva vyhradené.
Preklad z týždenníka DoRzeczy 29/2019 zverejnený sú súhlasom redakcie i autora.
