Keď sa nemôžete vyspovedať – dokonalá ľútosť, zlatý kľúč od raja

vdp. Albert J. Driesch
18. marca 2020   Cirkev   Hodina smrti, Spoveď

Domnievam sa, drahý čitateľ, že po zhliadnutí názvu tejto knižočky, budeš zvedavý, či jej obsah zodpovedá názvu. Možno ťa popadne istá obava, či nemáš opäť v rukách jeden z tých senzačných a stopercentne “spoľahlivých” kúskov dnešnej, masovo produkovanej duchovnej literatúry. Nie je to tak. Dokonalá ľútosť je naozaj pravý, uchopiteľný, istý a ľahko použiteľný kľúč, ktorý otvára nebo.

Otvorí ti nebo každý deň, v každej chvíli, ak si mal tú smolu, že si si ho zatvoril smrteľným hriechom a najmä vtedy, ak v hodine svojej smrti nie je po ruke kňaz, rozdávač Božej milosti. Dokonalá ľútosť je ten posledný kľúč, ktorý z Božieho milosrdenstva máš, aby si si otvoril bránu neba. Aby si to ale dokázal, musíš si vybudovať zvyk, účinne používať dokonalú ľútosť počas celého svojho života. Koľko duší, ktoré by boli inak nadobro stratené, si takto získalo spásu!
“Ak by som mohol prejsť skrz naskrz celou krajinou a kázať všade Božie slovo, to, o čom by som najviac hovoril, by bola dokonalá ľútosť,” povedal učený a zbožný kardinál Franzelin.

Čo je ľútosť ?

Ľútosť je bolesť duše a nenávisť k spáchaným hriechom. Musí byť spojená s dobrým úmyslom, to znamená s pevným odhodlaním polepšiť sa a viac nehrešiť. Aby bola ľútosť ozajstná musí byť vnútorná, teda musí vychádzať z hĺbky srdca, nesmie to byť len formulka vyrieknutá bez premýšľania. Nie je ale nutné, aby sa prejavovala nárekom či slzami. Tie sú známkami ľútosti, ale nepatria k jej podstate. Tá sa nachádza v duši a je určená odklonom od hriechu a návratom k Bohu. Okrem toho, ľútosť musí byť univerzálna, teda musí zahŕňať všetky spáchané hriechy. A nakoniec musí byť nadprirodzená, pretože prirodzená nemá význam. Ľútosť, ako každá dobrá vec, musí pochádzať od Boha a z Jeho milosrdenstva. Len z milosrdenstva Božieho sa môže v duši zrodiť ľútosť.

Boh nám vždy prejaví potrebné milosrdenstvo, keď o to žiadame, za predpokladu, že máme dobrý úmysel a úprimnú a nadprirodzenú ľútosť. Ak je naša ľútosť založená na čisto prirodzených motívoch (časné zlo, choroba, hanba), tak máme prirodzenú ľútosť, bez akejkoľvek zásluhy. Ak však stojí na niektorej pravde našej Viery (Nebo, Peklo, Boh atď.), máme nadprirodzenú ľútosť. Táto nadprirodzená ľútosť môže byť dvojaká, dokonalá a nedokonalá.

Čo to teda je dokonalá ľútosť?

Stručne povedané, dokonalá ľútosť je motivovaná láskou k Bohu, nedokonalá strachom z Neho. Dokonalá ľútosť pramení v dokonalej láske k Bohu. Naša láska k Bohu je dokonalá, ak ho milujeme pre Jeho nekonečnú dokonalosť, nekonečnú krásu, spravodlivosť, dobrotu alebo z vďačnosti, že preukázal svoju lásku k nám takým obdivuhodným spôsobom. Nedokonalá je láska k Bohu vtedy, ak ho milujeme preto, že od neho niečo očakávame. Vtedy viac myslíme na dobrá, ktoré sme od Neho dostali, zatiaľ čo pri dokonalej láske myslíme predovšetkým dobrotu Toho, ktorý tieto dobrá rozdáva. Nedokonalá láska miluje viac samotné dobrá, dokonalá láska zasa Pôvodcu týchto dobier, viac pre Jeho vlastnú dobrotu, ako pre dobrá v ktorých sa prejavuje.

V láske pramení ľútosť. Naša ľútosť teda bude dokonalá, ak sa kajáme za naše hriechy kvôli dokonalej láske k Bohu, nedokonalá ak sa kajáme zo svojich vín vďaka strachu z Boha, či už strachu pred trestom, teda peklom či očistcom, alebo zo smútku nad stratou sľúbenej odmeny, teda neba. V nedokonalej ľútosti myslíme zvlášť na seba a zlo, ktoré vo svetle viery hriech prináša nám samotným, zatiaľ čo v dokonalej ľútosti myslím najmä na Boha, Jeho veľkosť, dobrotu a lásku. Myslíme na urážky, ktoré sme mu spôsobili a utrpenie, ktoré pre nás nás musel podstúpiť, aby nás vykúpil. Nemyslíme len na naše dobro, ale hlavne na Božie dobro.

Príklad to objasní lepšie. Keď sv. Peter tretí krát zaprel Spasiteľa, vyšiel von a trpko sa rozplakal. Prečo? Kvôli hanbe, ktorú cítil pred ostatnými apoštolmi? Ak to bolo preto, vtedy cítil len prirodzenú ľútosť, bez akejkoľvek zásluhy. Alebo to bolo preto, že sa bál, že ho jeho Majster zbaví dôstojnosti apoštola, alebo ho vyženie zo svojho kráľovstva? V tom prípade to bola nadprirodzená, no nedokonalá ľútosť. My ale vieme, že plakal z ľútosti nad tým, že urazil svojho milovaného Majstra, tak svätého a tak hodného lásky. Plakal, lebo na nesmiernu lásku svojho Učiteľa odpovedal mrzkou nevďačnosťou a to je dokonalá ľútosť.

Nemáš snáď, drahý čitateľ, rovnaké pohnútky ako sv. Peter, aby si nenávidel svoje hriechy, pre lásku, pre dokonalú lásku a vďačnosť? Božích dobrodení si dostal nepochybne viac, než máš vlasov na hlave a každé z nich si zaslúži, aby si zopakoval slová sv. Jána “Milujme Boha, lebo On nás miloval skôr.” A ako ťa miloval? “Miloval som ťa večnou láskou, uľútilo sa mi ťa a pritiahol som ťa k sebe.”

Od večnosti, skôr, ako si zanechal prvú stopu na zemi, miloval ťa láskou, ktorá preniká všetkým. Pre tvoje telo a dušu pripravil nebo i zem so všetko starostlivosťou, ako matka, ktorá sa chystá priviesť dieťa na svet. On ti dal život a zdravie, On ti dáva dobré veci každý deň. Táto myšlienka stačila pohanom, aby došli k poznaniu Boha a jeho dokonalej lásky. A ty si kresťan, ktorý dostáva od Boha lásku a nadprirodzené dobrá. Preto Boh ústami proroka povedal “Zľutoval som sa nad tebou.” Bol si dôsledkom dedičného hriechu zavrhnutý, ako všetci ľudia. Boh poslal svojho jediného Syna, ktorý sa stal tvojím Spasiteľom a vykúpil ťa svojou krvou a smrťou na kríži. Na teba myslel v agónii v Getsemanskej záhrade, keď potil krv, keď ronil krv pod tŕňmi svojej koruny, keď kráčal s krížom po dlhej a bolestnej ceste na Kalváriu, keď bol pribitý na drevo, keď vydýchol naposledy uprostred strašných múk, stále si to bol ty, na ktorého s láskou myslel, akoby si bol jediný človek na svete.

“Milujme Boha, lebo On nás miloval skôr.”

Okrem toho, Boh ťa priviedol k sebe krstom, ktorým si dostal najväčšiu milosť svojho života a Cirkvou, do ktorej náručia ťa vložil. Koľko ľudí sa dokázalo dostať k pravej viere, len cez ohromnú námahu a utrpenie! Ale tebe ju dal Boh už do kolísky, len z čistej lásky. Viedol ťa k sebe. Každý deň pomocou sviatostí a nespočetných milostí, vnútorných aj vonkajších, ktoré na teba vylieval. Si ponorený do oceánu dobroty a Božskej lásky a On si želá všetky tieto milosti korunovať tým, že ti dá večné šťastie. Ako mu odplatíš takú lásku? Nemal by si za všetky tieto výhody nejako zaplatiť? Tak milujme Boha, lebo On nás miloval skôr.

A ako si sa mu v skutočnosti odplatil? Svojou nevďačnosťou a svojimi hriechmi. Kajáš sa za tú nevďačnosť? Horíš túžbou vynahradiť svoje hriechy nekonečnou láskou? Ak áno, máš v tom okamihu dokonalú ľútosť, založenú na láske k Bohu, nazývanú aj ľútosťou lásky. V ľútosti lásky je ešte jeden vyvýšený stupienok, ktorý spočíva v čistej láske k Bohu pre Jeho nekonečnú dokonalosť a slávu, pre jeho nekonečnú hodnosť byť milovaný, ohliadnuc od jeho milosrdenstva k nám. Vysvetlím to. Predstavme si, že by človek nebol predmetom Božej lásky, že by Boh nestvoril ani svet ani žiadnu bytosť. Nebol by preto menší, menej krásny, menej slávny, ani menej hodný lásky, pretože On je Sám v Sebe, pre Seba a vzhľadom na Seba najväčšie dobro, najdokonalejší a najviac milovania hodný. Taký je zmysel formulácie: “Z celého srdca ľutujem…. pretože Ty si nekonečne hodný lásky a Ty nenávidíš hriech.” Zamysli sa a uvažuj o Božej láske, rozjímaj nad Spasiteľovým strašným utrpením. V tomto svetle ľahko pochopíš a prebodneš svoje srdce. Teraz ukážem praktický návod, ako si vzbudiť dokonalú ľútosť.

Ako si vzbudiť dokonalú ľútosť ?

Spomeň si, že dokonalá ľútosť je milosť, veľká milosť daná z Božieho milosrdenstva. Musíš Ho o ňu vážne prosiť. Pros ho, nielen vo chvíli, keď chceš vykonať úkon kajúcnosti ale často. Musí to byť predmet tvojej najvrúcnejšej túžby. Často si opakuj “Pane Bože, daj mi dar dokonalej ľútosti nad všetkými mojimi hriechmi.” Pán Boh tvoju modlitbu vypočuje, ak uvidí tvoju úprimnú túžbu. Úkon dokonalej ľútosti potom spravíš veľmi jednoducho. Kľakni na kolená pred krížom, či v kostole, či doma vo svojej izbe, predstav si sám seba na Kalvárii, pozoruj Jeho rany, pár momentov rozjímaj a potom si povedz: “Kto je pribitý na tomto kríži? Je to Ježiš, môj Boh a Spasiteľ. Ako trpí? Jeho dokaličené telo posiate ranami nesie známky toho najhroznejšieho mučenia. Jeho duša je nasiaknutá bolesťou a urážkami. Prečo trpí? Pre hriechy ľudí a tiež aj pre tie moje. Uprostred tej krutosti a bolesti na mňa myslí, trpí za mňa, chce zadosťučiniť za moje hriechy.”

Tu zastav a nechaj, vždy horúcu krv tvojho sladkého Spasiteľa kvapkať do tvojej duše. Sám seba sa pýtaj, ako si odpovedal na láskyplné gestá tvojho milovaného Spasiteľa. Spomeň si na hriechy čo si popáchal, zabudni na chvíľu na nebo a peklo a ľutuj predovšetkým to, že tvoje hriechy priviedli Spasiteľa do takéhoto hrozného stavu. Sľúb mu, že už ho viac nebudeš pribíjať na kríž svojimi novými hriechmi a napokon pomaly a vrúcne odriekaj úkon kajúcnosti. Úkon kajúcnosti môže byť urobený mnohými spôsobmi, podľa pocitov každého kajúcnika. Veľmi známy je aj tento:
“Pane a Bože môj, z celého srdca ľutujem všetky svoje hriechy a v nenávisti ich mám, nie len preto, že zhrešiac zaslúžil som si od Teba spravodlivý trest, ale predovšetkým preto, že som urazil Teba, najvyššie Dobro,hodné byť nadovšetko milované. A preto si pevne zaumieňujem, že s pomocou Tvojej milosti viac nezhreším a blízkym príležitostiam k hriechu sa budem vyhýbať. Amen”

V tejto modlitbe sú dva motívy ľútosti. Najskôr pre nedokonalú a potom pre dokonalú ľútosť a nič nám nebráni ich spájať, pretože prvá ľahko vedie k tej druhej:

1. zaslúžil som si od Teba spravodlivý trest – to náleží k nedokonalej ľútosti
2. ale predovšetkým preto, že som urazil Teba, najvyššie Dobro, hodné byť nadovšetko milované.

Toto náleží k dokonalej ľútosti, veď ten, kto ľutuje z lásky, že urazil svojho Dobrodincu, ľutuje dokonalo. Prečítaj si tú modlitbu ešte raz a pochopíš význam slov.
Aby si si dokonalú ľútosť vzbudil ešte jednoduchšie, pridaj do svojho úkonu ľútosti, či ústne alebo v srdci, vždy slová:
“Ale predovšetkým preto, že som urazil Teba, nekonečné Dobro, nekonečne hodné byť milované. Ktorý si mojím Spasiteľom, ktorý si zomrel na kríži sa moje hriechy.” Potom pridajte svoje predsavzatie: “Pevne si zaumieňujem, že sa polepším a už nebudem viac hrešiť…”. A teraz povieš, že pre niekoho to je možno ľahké, ale pre teba je to nemožné. Never tomu!

Je ťažké vzbudiť si dokonalú ľútosť?

Určite je to náročnejšie ako vzbudiť si nedokonalú ľútosť, ktorá sa žiada pre platnú spoveď. Nie je však nikto, kto by s Božou pomocou, ak po tom úprimne túži, nedokázal úprimne oľutovať. Ľútosť je úkon vôle a nie citu a aj bez sĺz a náreku jej intenzita môže byť priamo úmerná hriechom, ktoré sme spáchali. Naviac, uváž, že pred tým ako prišiel na svet Spasiteľ, v Starom zákone bola dokonalá ľútosť tým jediným prostriedkom ako získať odpustenie hriechov. A ani v našej dobe nie je iný spôsob pre milióny pohanov a kacírov. Keďže Boh si neželá smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil, nemôže si potom želať, aby dokonalá ľútosť, ktorá je pre mnohých hriešnikov jedinou cestou, bola nedosiahnuteľná. Naopak, ľútosť musí byť dosiahnuteľná všetkým.

Nuž a ak toľko nešťastníkov, žijúcich a umierajúcich (hoci aj bez svojho zavinenia) mimo spásne náručie katolíckej Cirkvi si dokázalo dokonalou ľútosťou otvoriť nebo, ako by mohla byť dokonalá ľútosť neprístupná tým, ktorí majú to šťastie byť kresťanmi a katolíkmi, ktorí sú príjemcami oveľa väčšieho množstva milostí a ktorí sú vo viere oveľa lepšie vzdelaní ako úbohí neverci?

A ešte niečo. Ty si často dosiahol dokonalú ľútosť bez toho, aby si o tom vedel. Napríklad, ak si zbožne vypočul sv. omšu. keď si sa vrúcne modlil krížovú cestu, keď si so zbožnosťou meditoval pred obrazom Ukrižovaného alebo Jeho Srdca. Často len pár slov postačuje, aby vyjadrili najvrúcnejšiu lásku a najúprimnejšiu ľútosť. Napríklad strelné modlitby: “Môj Boh a moje všetko”, “Môj Ježišu, zmiluj sa”, “Môj Bože, milujem ťa nadovšetko”, “Bože môj, zmiluj sa nado mnou, biednym hriešnikom”, “Môj Ježišu, milujem Ťa.”

Aké účinky má dokonalá ľútosť?

Naozaj obdivuhodné účinky!
Hriešnik dosiahne vďaka dokonalej ľútosti okamžité odpustenie všetkých hriechov skôr, ako ich vyzná pri spovedi. Do predsavzatia, ktoré pri si tejto ľútosti dáva, však musí patriť úmysel spoveď v čo najkratšom čase vykonať.
Vždy, keď si vykoná dokonalú ľútosť, zaháňa pekelné tresty a obnovuje si svoje niekdajšie zásluhy, z nepriateľa sa stáva Božím synom a adoptívnym spoludedičom neba.

Spravodlivý dokonalou ľútosťou rozmnoží a upevní svoj stav milosti. Odpúšťajú sa mu všedné hriechy, ktoré oľutoval a rastie v ňom pravá láska k Bohu. Toto sú tie zázračné účinky dokonalej ľútosti. Zdá sa ti to neuveriteľné? Nepochybuješ, že o ľútosť treba usilovať v okamihu smrti, ale neveríš, že by dokonalá ľútosť mala takéto účinky vždy? Je toto učenie o ľútosti naozaj pravdivé? Toto učenie je pevné ako skala, na ktorej je Cirkev postavená a isté ako samotné Božie slovo. Na Tridentskom koncile Cirkev zopakovala a vysvetlila hlavné pravdy spochybňované kacírmi a jasne vyhlásila (sess. xiv, cap. 4), že dokonalá ľútosť, ktorá pramení v láske k Bohu, ospravedlňuje hriešnika a zmieruje s Bohom, aj keď ešte neprijal sviatosť pokánia. Koncil nikde nehovorí, že sa to týka len nebezpečenstva smrti. Takže dokonalá ľútosť má rovnaký účinok v každom čase. Okrem toho, Cirkev sa spolieha na Kristove slová: “Kto ma miluje, ” – a s dokonalou ľútosťou Ho naozaj milujeme -” bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.” (Jn14, 23). Boh nemôže prebývať v duši poškvrnenej hriechom. Dokonalá ľútosť, ľútosť z lásky, teda zmyje naše hriechy. Také bolo učenie Cirkvi od počiatku, učenie cirkevných otcov aj učiteľov. Baius, ktorý tvrdil opak, bol Magistériom zavrhnutý. A ak prinášala takéto plody aj v časoch Starého zákona, v časoch zákona strachu, prináša oveľa viac a lepšieho ovocia v časoch Nového zákona, zákona lásky.

Pýtaš sa, teda, že keď ľútosťou získam odpustenie hriechov, načo sa potom spovedať? Naozaj, dokonalá ľútosť má rovnaký účinok ako spoveď, ale tento účinok nedosahuje nezávisle na sviatosti pokánia, pretože ľútosť predpokladá pevný úmysel sa z hriechov v príhodnom čas vyspovedať. Spovedať sa z hriechov, aspoň smrteľných, je príkaz Ježiša Krista a ten platí naveky. Je potrebné spovedať sa hneď, ako je to možné, po vzbudení si dokonalej ľútosti. Absolútne nevyhnutné to nie je, ale veľmi odporúčam to robiť. Jednak sa poistíš, že tvoje hriechy sú naozaj odpustené a tiež získaš sviatostnú milosť, ktorá sa inak získať nedá. Možno si teraz v pokušení povedťa si: “Ak sa dá odpustenie hriechov získať takto ľahko, už sa nebudem obťažovať so spovedaním. Budem hrešiť a dokonalou ľútosťou sa zbavím hriechu!” Kto uvažuje takto, nemá ani poňatia o tom čo dokonalá ľútosť je. Nemiluje Boha nadovšetko, pretože nemá vážny úmysel skoncovať s hriechom a zmeniť svoj život, ktorý sa vyžaduje pri spovedi i pri dokonalej ľútosti. Môže klamať seba, ale Boha neoklame.

Kto dokonalú ľútosť naozaj má, ten je pevne rozhodnutý nespáchať žiadny smrteľný hriech. Hneď ako môže, očistí sa aj sviatosťou pokánia a pomocou svojej vôle a Božej milosti sa uchráni hriechu a utvrdí v šťastnom stave Božieho dieťaťa. Dokonalá ľútosť je veľká pomoc pre tých, ktorí sa oddane a úprimne snažia obnoviť a zachovať v stave milosti a najmä pre tých, ktorí hrešia zo zvyku, teda tí, ktorí napriek dobrému úmyslu znova a znova padajú pre vlastnú slabosť do toho istého hriechu. To je absolútne iný prípad ako tí, ktorí chcú zneužiť dokonalú ľútosť k tomu, aby beztrestne hrešili. Tí zmenili božský liek v pekelný jed. Nezotrvávaj medzi týmito a nedopusť, aby taká vzácna milosť slúžila tvojim zlým úmyslom.

Prečo je dokonalá ľútosť taká dôležitá a niekedy dokonca nevyhnutná?

Je dôležitá počas celého života a tiež v okamihu smrti. Najskôr je dôležitá v živote. Čo je vzácnejšie a dôležitejšie ako milosť? Okrášľuje dušu, preniká ju a mení na nové stvorenie, robí z nej dieťa Božie a dediča neba. Pomáha vo všetkých prácach a trápeniach kresťana, je to zázračná palička, ktorá mení v zlato všetko, čoho sa dotkne. V zlato nadprirodzených zásluh. Naopak, nič nie je smutnejšie, ako kresťan v stave smrteľného hriechu. Všetko čo robí, čo trpí a znáša, čo sa modlí, všetko to nemá pred Bohom cenu a nepomôže mu získať si večnú odmenu. Je Božím nepriateľom a keď zomrie, skončí v pekle. Stav milosti je teda najdôležitejšou a najpotrebnejšou vecou nášho života. Ak si ho stratil získaš ho len dvoma spôsobmi.
– spoveďou
– dokonalou ľútosťou.

Spoveď je riadny spôsob, ale často je nedostupná. Preto nám dal Boh mimoriadny spôsob – dokonalú ľútosť. Predstav si, že si spáchal smrteľný hriech. Po námahe dňa, v nočnom tichu sa tvoje svedomie ozve a hlasite ti vyčíta. Trpíš. Čo teraz? Boh ti dal zlatý kľúč, ktorým otvoríš nebo. Vrúcne oľutuj svoj hriech, pre lásku k dobrému a veľkodušnému Bohu a nájdeš svoj pokoj. Čo je smutnejšie, ako kresťan, ktorý takto nekoná?

Ide spať a ráno opäť vstane v stave smrteľného hriechu. Žije tak mesiac, dva či viac, možno aj z roka na rok. Temnota, v ktorej sa potáca, nie je prerušená ani na chvíľu. Je to smutný stav, žiť ako Boží nepriateľ, bez zásluh pre nebo a v neustálom nebezpečenstve večného zatratenia. Alebo, pred prijatím sviatosti, manželstva, či birmovania, či pomazania chorých, spomenieš si na nejaký hriech, ktorý ešte nie je odpustený, dokonalou ľútosťou sa pripravíš na hodné prijatie sviatosti. Spoveď je nutná iba pre sväté prijímanie.

Aj kresťan, v stave milosti veľa získa častou dokonalou ľútosťou. Ponajprv, nikdy si nemôžeš byť absolútne istý stavom milosti. Preto každá dokonalá ľútosť túto istotu zvyšuje. Často sa pýtame sami seba, či sme sa v tej a tej situácii nevzdali boja a nesúhlasili s pokušením. Takéto pochybnosti ale zdržiavajú a odrádzajú dušu od cesty čnosti. Čo vtedy urobiť? Skúmať sa, či sme naozaj s tým pokušením nesúhlasili a pátrať v zákutiach duše? To je bezvýsledné. Vzbuď si dokonalú ľútosť a buď v pokoji.
I keby sme si boli stavom milosti absolútne istí, dokonalá ľútosť nám prospeje. S každým jej úkonom rastieme v milosti a štipka milosti je viac ako všetky poklady sveta. Zmažeme tak aj všedné hriechy, ktoré nám ohyzdia dušu a tá potom rastie v kráse. Dokonalou ľútosťou dokonca zbavíme svoju dušu časných trestov za hriechy. Spomeňme na slová Spasiteľa : “Veľa hriechov sa jej odpúšťa, lebo veľa miluje.” (Lk 7,47).

A ak si pre odpustenie časných trestov vážime a ceníme odpustky, dobré skutky, almužnu o čo viac si musíme pre to vážiť lásku, ktorá je kráľovnou cností.
Nakoniec, s každou dokonalou ľútosťou naša duša silnie v dobre a má pevnejšiu vieru v získanie tej najväčšej milosti – vytrvalosti až do konca. Cvičenie sa v dokonalej ľútosti je preto veľmi dôležite pre život, ale najmä v okamihu smrti a nadovšetko v okamihu nečakanej smrti. Raz vypukol veľký požiar v husto obývanom meste a mnohí zhoreli. Medzi množstvom tých, čo nariekali na dvore horiaceho domu bolo dvanásťročné dieťa, ktoré kľaklo a prosilo o dar ľútosti a prosilo svojich spoločníkov, aby sa modlili s ním. Títo nešťastnici mu pravdepodobne dlhujú za svoju spásu. Podobné nebezpečenstvá nám hrozia v každej chvíli. Môžeš byť účastníkom nehody, spadneš zo stromu, zrazí ťa vlak či auto, môžu ťa v noci prepadnúť, v tvojej izbe vypukne požiar, pošmykneš sa na schodoch, alebo len odpadneš uprostred svojej práce. Odnesú ťa umierajúceho. Možno pobežia pre kňaza, ale času je málo. Čo urobíš? Okamžite si vzbuď dokonalú ľútosť. Silno ľutuj pre lásku a vďačnosť k Bohu a ukrižovanému Kristovi. Dokonalá ľútosť ti je vtedy kľúčom od nebeskej brány.

Ale nespoliehaj sa, že môžeš čakať až do poslednej chvíle a tam sa zbavíš hriechu jedným úkonom dokonalej ľútosti. Je nanajvýš otázne, či dokonalú ľútosť dosiahnu tí, ktorí ju zneužívali, aby mohli hrešiť. Táto výsada náleží len tým, čo majú dobrý úmysel. “Ale”, pýtaš sa “budem mať dosť času dokonale oľutovať?” S Božou pomocou áno. Dokonalá ľútosť si nežiada veľa času, najmä ak si ju počas života často vykonával. Stačí len chvíľka, aby si ju v hĺbke srdca vzbudil. Okrem toho, Božia milosť je oveľa účinnejšia v nebezpečenstve, keď jej aj naša myseľ oveľa aktívnejšia. Na prahu smrti je sekunda dlhá hodinu. Hovorím z vlastnej skúsenosti. 20. júla 1886 som bol veľmi blízko smrti. Bola to otázka desiatich sekúnd, tak na polovicu modlitby Otče náš. V tej chvíli mi hlavou preletelo tisíc myšlienok, celý život mi prebehol pred očami nepredstaviteľnou rýchlosťou a zároveň som rozmýšľal, čo je pre mňa po smrti pripravené. A to všetko v takej chvíľke. Prežil som. Boh asi chcel, aby som napísal túto knihu. Dobre. Prvá vec, ktorú som mal v tej chvíli urobiť bolo to, čo nás učili v katechizme – oľutovať – a utiekať sa k Bohu, hľadať Jeho ochranu. Naozaj, vtedy som sa naučil milovať a vážiť si dokonalú ľútosť. Všade, kde som mohol, som potom hovoril o jej nekonečnej cene. Aká je to hrôza, že ľudia nechápu lepšie je dôležitosť v ich posledných chvíľach. Všetci zmätene pobehujú, tu plačú, tu strácajú rozvahu, tam bežia po doktora, tam po kňaza, nosia vodu a a všetky lieky, ktoré majú doma poschovávané. A zatiaľ čo sa chorý zmieta v agónii, nikto nemá súcit s jeho nesmrteľnou dušou a neporadí mu aby si vzbudil dokonalú ľútosť. Ak aj ty raz budeš v takej situácii, ponáhľaj sa k umierajúcemu, ak je to možné, pokojne mu ukáž obrázok Ukrižovaného, pevným a istým hlasom mu povedz, čo má robiť. Pomaly a zreteľne recituj úkon kajúcnosti, aj keď sa zdá, že ti umierajúci nerozumie alebo ťa nevníma. Urobíš pre neho nekonečne veľa a získaš si jeho večnú vďaku. Ba aj keď je to kacír, pomôž mu v jeho poslednej hodine, naliehaj aby si vzbudil lásku k Bohu a Ježišovi a pomaly odriekaj úkon kajúcnosti.

Kedy treba robiť úkon kajúcnosti?

Ak si ma až doteraz pozorne sledoval, drahý čitateľ, dovoľ mi ťa teraz požiadať, aby si pre Boha a pre svoju dušu ani jeden večer popri svojej modlitbe neopomenul vzbudiť si dokonalú ľútosť. Samozrejme, nie je hriech ak ju vynecháš, ale moja rada je dobrá a užitočná. Nehovor, že spytovanie svedomia a dokonalá ľútosť sú dobré pre kňazov a sväté duše. Nehovor, že nemáš večer čas, alebo že si veľmi unavený. Koľko času potrebuješ? Pol hodinu? Štvrť hodinu? Nie, stačí len niekoľko minút. Vari sa nemodlíš, skôr ako ideš spať? Nuž po modlitbe mysli chvíľku na svoje pády, svoje hriechy toho dňa a pomaly a vrúcne odriekaj, pri päte kríža, úkon kajúcnosti.

Začni už dnes večer a neoľutuješ. Ak ťa postretne to nešťastie, že spáchaš smrteľný hriech, nezostávaj v takom rozpoložení a očisti sa dokonalou ľútosťou. Očisťuj sa okamžite, ako hriech spáchaš, alebo aspoň každý večer a čo najskôr sa vyspovedaj. Nakoniec, drahý čitateľ, skôr alebo neskôr, hodina smrti odbije aj tebe a ak, Bože nedopusť, príde nečakane, tak vieš kde je liek. Vieš kde hľadať kľúč od nebeskej brány. Ak budeš mať čas pripraviť sa, nech je tvojím posledným činom vzbudenie si lásky k Bohu, Stvoriteľovi, Vykupiteľovi a Spasiteľovi a úprimná a dokonalá ľútosť nad všetkými hriechmi tvojho života. Potom sa vrhni do náručia Božieho milosrdenstva.
Tu končím, drahý čitateľ. Prečítaj si túto malú knihu ešte raz a uveď ju do svojho života. Váž si dokonalú ľútosť, cvič sa v tomto vzácnom spôsobe získavania milosti, ktorý Božia Prozreteľnosť vložila do tvojich rúk. Miluj tento skutočný kľúč od neba.

PDF (formát pre tlač)