Kardinál Müller: Kríza v Cirkvi je dôsledkom prispôsobovania sa svetu

pch24.pl
11. januára 2020
  Cirkev  

Jedom paralyzujúcim Cirkev je názor, že by sme sa mali prispôsobiť Zeitgeistu, duchu doby, a nie Božiemu Duchu – povedal kardinál Gerhard Müller v kázni počas svätej omše pre mládežníckych lídrov v americkom Phoenixe.

Zdroj: commons.wikimedia.org

Bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery uviedol, že kríza, ktorej dnes katolícka Cirkev čelí, je spôsobená úsilím prispôsobovať sa kultúre za cenu opustenia učenia viery. 

– Krízu v Cirkvi spôsobil človek a vznikla preto, lebo sme sa pohodlne prispôsobili duchu života bez Boha – povedal kardinál tisícke veriacich zhromaždených v americkom Phoenixe na stretnutí mladých študentských lídrov. 

– Jedom paralyzujúcim Cirkev je názor, že by sme sa mali prispôsobiť „Zeitgeistu“, duchu doby, nie Božiemu Duchu; relativizovať Božie prikázania a novým spôsobom interpretovať doktrínu zjavenej viery, povedal hierarcha. 

Kardinál Müller varoval, že dokonca aj mnohí v Cirkvi túžia po „katolicizme“ bez dogiem, bez sviatostí a bez neomylného Magistéria. 

Dôležitou témou homílie vyhlásenej na sviatok Panny Márie Bohorodičky, bolo ľudské pokušenie a túžba po náhradnom „uspokojení“ po tom, ako človek opustí Boha. – Kto však verí, nepotrebuje ideológiu – povedal hierarcha.Kto dúfa, nebude siahať po drogách. Kto miluje, nebude sa hnať za pôžitkami, ktoré sa pominú s týmto svetom. Kto miluje Boha a blížneho, nachádza šťastie v sebaobetovaní, povedal bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery.

– Budeme šťastní a slobodní, keď v duchu lásky prijmeme formu života, ku ktorej Boh osobne povolal každého z nás – vo sviatosti manželstva, kňazstva v celibáte alebo v rehoľnom živote, v súlade s tromi evanjeliovými radami: chudoby, poslušnosti a čistoty pre Nebeské kráľovstvo – prezradil kardinál mladým ľuďom tie najlepšie životné cesty.

Kardinál poukázal na dôležitosť vďačnosti, ktorá je kľúčovým aspektom kresťanského života. Na začiatku občianskeho roka povzbudzoval katolíkov k postoju vďačnosti za celé stvorenie, za príchod Krista na svet ako nášho Spasiteľa, za Preblahoslavenú Pannu Máriu, za katolícku Cirkev, za dar rodiny a za všetky ostatné požehnania, ktoré neraz berieme ako čosi samozrejmé.

– V týchto ťažkých časoch však škandály v Cirkvi a kríza, ktorá zasiahla tradičné kresťanské spoločnosti na Západe, u mnohých vyvolali obavy, či skala, na ktorej Kristus postavil svoju Cirkev, sa nerozpadá – uviedol kardinál. 

– Podľa niektorých katolícka Cirkev zaostáva dvesto rokov za svetom. Je na tom niečo pravdy? – uvažoval.

Tieto modernizačné výzvy požadujú, aby Cirkev zavrhla to, čo považuje za pravdivé kvôli budovaniu „nového svetového náboženstva jednoty“, vystríhal.

– Aby mohla byť pripustená do tohto meta-náboženstva, jediná cena, ktorú Cirkev má za to zaplatiť, je prestať tvrdiť, že je nositeľkou pravdy. Zdalo by sa, že to nie je veľký problém, pretože relativizmus dominujúci v našom svete aj tak odmieta predstavu, že môžeme skutočne poznať pravdu a vydáva sa za garanta mieru medzi všetkými svetonázormi a svetovými náboženstvami – uviedol hierarcha.

Podľa presvedčenia nemeckého kardinála je však jedinou správnou odpoveďou na sekularizačné trendy v Cirkvi život viery prežívaný v Kristovej trvalej pravde. Ako zdôraznil kardinál, Boh, ktorý je večný, nemôže podliehať zmenám kvôli ľudským rozmarom.

„Mnohí sú presvedčení, že Cirkev potrebuje „modernizáciu“ a že proti každému, kto sa stavia proti modernizácii, treba bojovať ako proti nepriateľovi a nazvať ho ´tradicionalistom´“ – uviedol Müller.

Pokračoval: „Dovoľte mi uviesť príklad, ako to funguje: Ochrana ľudského života pred počatím až po prirodzenú smrť je znevažovaná ako „konzervatívne, pravicové“ politické stanovisko – zatiaľ čo zabíjanie nevinných nenarodených detí sa vyhlasuje za „ľudské právo“, a preto je považované za „progresívne“.  V politike a médiách je to všetko o vláde nad ľudskou mysľou a nad peniazmi vo vreckách ľudí. Za týmto účelom sú ľudia vedení k tomu, aby používali kampaňové slogany ako „konzervatívny“ alebo „moderný“.  

Ale viera v Boha je práve o kontraste medzi tým, čo je pravdivé a čo je falošné, o rozlišovaní medzi dobrom a zlom. Na čom najväčšmi záleží je to, že viera je pravdivá, pretože Kristus je Pravda. Iba pravda dáva život, dokonca, a najmä vtedy, keď je to náročné.“

– Ježiš Kristus nie je predstaviteľom nejakej nadprirodzenej pravdy: On sám je Cesta, Pravda a Život – zdôraznil kardinál Gerhard Ludwig Müller.