“Homo deus” bude bezdomovcom. Vízie Y. N. Harariho

Magdalena Ziętek-Wielomska
29. júla 2021
  Revolúcia Spoločnosť

Zdroj obrázku: Pxfuel

Veľký reset predstavuje začiatok Novej éry a Nová éra potrebuje svojich prorokov. Jedným z nich vedľa Klausa Schwaba, Elona Muska, Raymonda Kurzweila, je izraelský historik Yuval Noah Harari, považovaný za jedného z najväčších mysliteľov moderného sveta. Harari je tvorcom tzv. dataizmu, žije s mužom (!) blízko Jeruzalema, je vegán, každý deň medituje a nepoužíva smartfón. Jeho diela sú intenzívne propagované po celom svete, čo je spôsobené tým, že jeho vízia veľmi vyhovuje globálnej elite, teda rôznym Billom Gatesom alebo povedzme manažérom Googlu, teda Pichaiovi Sundarajanovi, Lawrencovi Edwardovi Pageovi alebo Sergejovi Michailovičovi Brinovi.

Globálne elity sú posadnuté víziou vytvorenia sveta, v ktorom budú aj ľudské telá pripojené k internetu riadenému algoritmami, ktoré bude v globálnych korporáciách písať úzka skupina manažérov tohto nového systému. A základným „problémom“ globálnej elity je vyhliadka na hromadnú nezamestnanosť spôsobenú technologickým pokrokom. „Predpovedajú“, že väčšina súčasných povolaní jednoducho zmizne a svet sa rozdelí na dve kasty – na málopočetných zámožných manažérov a z hospodárskeho hľadiska nadbytočnú nezamestnanú väčšinu. Súčasťou riešenia základného problému globálnych elít je tzv. minimálny príjem, ktorý má nezamestnaných udržať pri živote tým, že pacifikuje prípadné nepokoje.

Z pohľadu globalistov je však najlepším riešením to, aby sa ľudia jednoducho prestali množiť. A prestanú sa množiť vtedy, keď nebudú vidieť budúcnosť pre seba a svojich potomkov. Tu prichádza na pomoc Harari vytvárajúci víziu budúcnosti, v ktorej jednoducho nebude priestor pre väčšinu ľudí. Kto verí v túto víziu, ten nebude chcieť mať deti – ako sám Harari žijúci v homosexuálnom vzťahu. Veď načo? Aby deti dostávali minimálny príjem, napchali sa psychotropnými látkami na zvýšenie nálady a pociťovali komplexy pred “nadľuďmi” čiže homines deos? V krátkosti vysvetlíme, o čo konkrétne ide.

Harari, ako sa na dobrého bájkara patrí, vytvára veľkolepú vesmírnu víziu, ktorá ukazuje, odkiaľ pochádzame, kde sme a kam smerujeme. Dejiny rozdeľuje na tri epochy. Prvá z nich trvala viac-menej až do renesancie a vyznačovala sa úplnou nadvládou náboženstva, ktoré bolo definované veľmi široko:

Náboženstvo je akýkoľvek všeobjímajúci príbeh, ktorý dáva ľudským zákonom, normám a hodnotám nadľudskú legitimitu. Zdôvodňuje ľudské spoločenské štruktúry tvrdiac, že sú odrazom nadľudských práv. Náboženstvo tvrdí, že my ľudia podliehame systému morálnych zákonov, ktoré sme nevymysleli a nemôžeme zmeniť1.

Ďalšia doba je charakterizovaná pomalým získavaním terénu náukou legitimizovanou novým náboženstvom humanizmu. Teraz vstupujeme do tretej epochy, epochy posthumanizmu, ktorú môžeme charakterizovať ako úplnú nadvládu vedy legitimizovanú novým mýtom, mýtom dataizmu. Pozrime sa bližšie na túto víziu.

V ére náboženstva bol obzvlášť dramatickým javom vznik monoteistických náboženstiev spolu so zrodom agrárnych civilizácií. V časoch zberačov a lovcov prevládali animalistické náboženstvá: Status človeka modliaceho sa k bohom reprezentujúcim prírodné sily a status zvierat sa od seba vraj veľmi nelíšili. Tieto náboženstvá sa vyznačovali panteizmom a Harari – čo je zaujímavé – sa tomuto pojmu opatrne vyhýba. Keď sa ľudia začali usadzovať a hospodáriť – teda na úsvite agrárnej civilizácie – niektoré cicavce začali vykorisťovať iné, konkrétne domestikované zvieratá.  Ľudia toto vykorisťovanie odôvodňovali novými teistickými náboženstvami, ktoré si vymysleli. Ako tvrdí Harari:

Teistické náboženstvá začali tvrdiť, že vesmír nie je parlamentom bytostí, ale skôr teokraciou, ktorej vládne skupina veľkých bohov, alebo tiež jeden Boh s veľkým „B“ (po grécky „Theos“). (…) Teistické náboženstvá, napríklad biblický judaizmus, zdôvodňovali ekonomiku založenú na poľnohospodárstve novými kozmologickými mýtmi. Predtým animalistické náboženstvá zobrazovali vesmír ako veľkú čínsku operu s neobmedzeným počtom rôznofarebných aktérov. Slony a duby, krokodíly a rieky, hory a žaby, duchovia a elfovia, anjeli a démoni – každý mal svoju úlohu v kozmickom diele. Teistické náboženstvá prerobili tento scenár a premenili vesmír na Ibsenovu pochmúrnu drámu iba s dvomi hlavnými postavami: človekom a Bohom2.

Podstatu teistických náboženstiev izraelský historik odvodzuje od vzniku “poľnohospodárskeho systému”.

Bohovia zabezpečovali a množili poľnohospodársku produkciu a ľudia sa s nimi na oplátku museli deliť o poľnohospodárske produkty. Toto usporiadanie slúžilo obom stranám a platil za to zvyšok ekosystému3.

Jedným slovom, kozmické sily dali ľuďom moc nad zvieratami za predpokladu, že budeme plniť určité povinnosti voči bohom. Preto tiež:

hospodárstvo sa stalo prototypom nových spoločností s ich namyslenými pánmi, vykorisťovateľnými nižšími rasami, divými zvieratami, ktoré treba hubiť, a nad tým všetkým sa vznáša veľký Boh, ktorý dáva požehnanie celému tomuto systému4.

Vyššie uvedené slová sú pre nás kľúčové, pretože jasne ukazujú, že Harari roľnícke hospodárstvo alebo jednoducho dom, chápe ako zdroj vzťahov nadvlády a násilia. Bola to agrárna civilizácia, ktorá vytvorila domov v našom chápaní slova, teda ako trvalé bydlisko, v ktorom daná rodina zapúšťa svoje korene. Obdobie lovcov a zberačov bolo charakteristické neustálym pohybom ľudských skupín za potravou. Domovom človeka bola preto celá príroda a v tomto ohľade sa nelíšil od zvierat. Osídľovanie človeka znamenalo pomalé nahrádzanie a podmaňovanie si prírody.

Zdroj obrázku: Max Pixel

Harari sám túto tému nerozvíja, ale jeho tvrdenie o sociálnej funkcii hospodárstva, ako prototypu nových spoločností, pripomína rôzne súčasné feministické naratívy, podľa ktorých je patriarchalizmus teistických náboženstiev spojený so sociálnym a rodinným patriarchalizmom. Napríklad zvrhnutie kresťanstva považujú za nevyhnutný predpoklad zrušenia vzájomných vzťahov nadvlády a otroctva medzi rôznymi (lebo už nie dvomi!) pohlaviami. Ale to len tak na okraj.

Vráťme sa k histórii sveta, ako ju chápe Harari. Nová éra sa podľa neho začína viac-menej Newtonom. Podľa povesti Newton sedel v záhrade vo Woolsthorpe pod jabloňou a keď mu jablko spadlo na hlavu, objavil gravitáciu a princípy mechaniky. Ako píše Harari:

Netwonova príhoda prevracia mýtus o strome poznania naruby. V rajskej záhrade túto drámu začal had, ktorý ľudí zvádzal k hriechu, a tak na nich privolal Boží hnev. Adam a Eva sú hračkou rovnako pre hada aj pre Boha. Na druhej strane v záhrade vo Woolsthorpe je človek jediným subjektom diania. (…)

Keď Newtonovi nástupcovia začali písať svoj vlastný mýtus z knihy Genesis, nepotrebovali už Boha, ani hada. Záhrada vo Woolsthorpe sa riadi slepými zákonmi prírody a iniciatíva rozlúštiť tieto zákony patrí výlučne človeku. (…) Nespočetné množstvo učiteľov na celom svete rozpráva mýtus o Newtonovi, aby podporili zvedavosť žiakov a dali im najavo, že keď budeme mať dostatok vedomostí, môžeme tu na zemi vytvoriť raj.5

Harari správne poukazuje na to, že nový vzťah človeka k prírode si vyžadoval nové náboženstvo, ktorým sa stal humanizmus (podľa môjho názoru je tento názor lepšie označiť ako humanitarizmus, pretože humanizmus je oveľa širšie hnutie, než si myslí Harari). Podľa princípov tohto nového náboženstva je v homo sapiens ukrytá akási jedinečná a posvätná vlastnosť, ktorá je zdrojom zmyslu a moci vo vesmíre. Humanizmus (humanitarizmus) síce vyvrátil „mýtus o Bohu“, stále sa však pridržiaval presvedčenia, že človek je vo vesmíre jedinečnou bytosťou, pretože má nesmrteľnú dušu. Toto presvedčenie je hlavným pilierom nášho právneho, politického a ekonomického systému. Okrem iného aj preto považujeme za normálne, že ľudia zabíjajú zvieratá, aby ich jedli.

Pozoruhodný vývoj vedy však túto vieru vyvrátil, ako kategoricky tvrdí Harari. Píše, že:

Neexistuje žiaden vedecký dôkaz, že zástupcovia homo sapiens majú na rozdiel od prasiat dušu. (…) Prírodná veda pochybuje o existencii duše nielen kvôli nedostatku dôkazov, ale aj preto, že samotná myšlienka duše odporuje najzákladnejším princípom evolúcie. Tento rozpor je príčinou bezuzdnej nenávisti, ktorú evolučná teória vyvoláva medzi horlivými monoteistami.6

Hararimu nejde do hlavy, prečo “náboženskí fanatici” trvajú na tom, že všetky organizmy vymyslela a vytvorila nejaká vyššia inteligencia. Veď Darwin nás „zbavil duše“. „Kto skutočne rozumie evolučnej teórii, vie, že duša neexistuje7. V dôsledku toho človek nemá skutočné ja, nedeliteľné, nemenné a potenciálne večné bytie. Človek je iba kopa rôznych algoritmov a v tomto ohľade sa vôbec nelíši od zvierat, rastlín či počítačov. Preto tak, ako sme opustili pojmy Boh a duša, je čas vyhodiť do koša aj pojem mysle.

Podľa Harariho sa ľudia líšia od zvierat iba tým, že dokážu flexibilne spolupracovať vo veľkých skupinách. Píše:

Homo sapiens vládne svetu preto, lebo iba zástupcovia tohto druhu dokážu upliesť intersubjektívnu sieť významov: sieť práv, entít a miest, ktoré existujú iba v ich spoločnej predstavivosti8.

Z tohto tvrdenia vyvodzuje záver, že „v 21. storočí sa fikcia môže stať najmocnejšou silou na zemi!9 Autor dokonca vyslovuje tézu:

Moderná veda určite zmenila pravidlá hry, ale mýty jednoducho nenahradila faktami. Mýty stále hrajú dominantnú rolu a veda ich iba posilňuje. Namiesto toho, aby veda zničila intersubjektívnu realitu, umožňuje jej ovládať objektívnu a subjektívnu realitu v oveľa väčšej miere než kedykoľvek predtým. Vďaka počítačom a bioinžinierstvu sa rozdiel medzi fikciou a realitou bude stierať, pretože ľudia budú pretvárať realitu tak, aby zodpovedala ich preferovaným fikciám.10

Harari ďalej zdôrazňuje, že:

Zmysel a moc idú vždy ruka v ruke. Ten, kto rozhoduje o zmysle našich činov – či už sú dobré alebo zlé, správne alebo nesprávne, krásne alebo škaredé – taktiež získava moc povedať nám, čo si máme myslieť a ako sa máme správať11.

V novom veku náboženstvo, ktoré o pravdu nedbá viac než veda, úplne nezanikne. Náboženstvu ide predovšetkým o poriadok, zatiaľ čo veda sa usiluje predovšetkým o moc.12  Preto v novej ére dôjde k novej dohode, spojenectvu vedy a nového posthumanistického náboženstva dataizmu. Pojem dataizmu pochádza z pojmu dáta:

V 21. storočí sú naše osobné údaje pravdepodobne najcennejším majetkom, ktorý väčšina ľudí ešte stále môže ponúknuť, a my ich odovzdávame technologickým gigantom výmenou za e-mailové schránky a videá so zábavnými mačiatkami.13

Zdroj obrázku: Max Pixel

Zdrojom zmyslu a moci majú byť informácie a dataizmus znamená mať v úcte dáta14.  Podľa Harariho dataizmus zbúra bariéru medzi zvieratami a strojmi a elektronické algoritmy doplnia biochemické algoritmy. Treba teda očakávať, že najväčšia moc sa sústredí v počítačovo algoritmizovanej biotechnológii a hlavnými produktmi 21. storočia „budú telá, mozky a mysle15:

V dvadsiatom prvom storočí budú mať tí, ktorí sa vezú vo vlaku pokroku, božskú schopnosť tvoriť a ničiť, zatiaľ čo tí, ktorí zaostanú, budú odsúdení na zánik.16

Keď genetické inžinierstvo a umelá inteligencia naplno odhalia celý svoj potenciál, demokracia a voľný trh sa stanú zastaranými. V novom systéme zmizne postliberálna demokracia, ktorá úzko súvisí s humanizmom (humanitarizmom), a s ňou aj zámožná stredná trieda. Navyše aj inštitúcie masovej spoločnosti stratia svoj zmysel, pretože aj masy stratia aj svoj ekonomický význam:

Čo sa stane s trhom práce, keď umelá inteligencia zanechá ľudí ďaleko za sebou vo väčšine kognitívnych úloh? Aký bude politický vplyv obrovskej novej triedy ekonomicky zbytočných ľudí? Čo sa stane s ľudskými vzťahmi, rodinami a dôchodkovými fondmi, keď nanotechnológia a regeneratívna medicína urobia z osemdesiatky ľudského veku novú päťdesiatku? Čo sa stane so spoločnosťou, keď nám biotechnológia umožní objednávať si deti z katalógu a prehĺbi nevídanú priepasť medzi bohatými a chudobnými?”17

Šancu na prežitie budú mať iba „zdokonalení“ ľudia, teda vyššia trieda. Ale aj tí úplne zmenia spôsob premýšľania o sebe:

Ľudia, ktorých skúsenosť so sebou samými bude neustále sprostredkovaná takýmito zariadeniami, sa môžu začať považovať skôr za súbor biochemických systémov než za nedeliteľného jednotlivca a ich rozhodnutia budú čoraz viac odrážať protichodné požiadavky rôznych systémov.18

A ďalej:

Ľudia už nebudú autonómnymi entitami, ktoré sa riadia príbehmi, ktoré si sami vymysleli. Miesto toho budú neoddeliteľnou súčasťou rozsiahlej globálnej siete. (…) Realita sa stane sieťou biochemických a elektronických algoritmov bez jasných hraníc a jednotlivých centier19.

Preto tiež:

Dnes (…) najväčšou hrozbou pre globálne právo a poriadok sú práve tí, ktorí stále veria v Boha a Jeho všeobjímajúce plány20.

Ako som už spomenula, novým bohom majú byť dáta a ľudia sa rozplynú v kozmickom systéme spracovania dát, ktorý bude riadiť všetko21; dôjde k prechodu od homocentrického k datocentrickému22 pohľadu na svet. A ešte:

Rovnako ako kapitalisti voľného trhu veria v neviditeľnú ruku trhu, dataisti veria v neviditeľnú ruku toku dát. Keď sa globálny systém spracovania údajov stane vševediacim a všemohúcim, pripojenie k tomuto systému sa stane zdrojom všetkého zmyslu. Ľudia chcú splynúť s dátovým tokom, pretože keď sa človek stane súčasťou dátového toku, je súčasťou čohosi oveľa väčšieho ako on sám. (…) Stačí, ak budeme zaznamenávať svoje skúsenosti a začleníme ich do toku veľkých dát, a algoritmy odhalia ich význam a povedia nám, čo máme robiť.23

V ére dataizmu samozrejme nie je miesto pre taký ľudský domov, aký fungoval v ére agrárnych civilizácií a humanizmu (humanitarizmu). „Prirodzená“ reprodukcia bude nahradená technickou reprodukciou a výchova bude nahradená algoritmickou drezúrou. Bude zakázaný dokonca aj chov zvierat, pretože diktát veganizmu dovolí ľuďom jesť iba syntetické mäso. Homo deus bude občanom sveta, pardon, siete. Ale len teoreticky, pretože jeho skutočným údelom je bezdomovectvo. Všetko bude podriadené princípu „zdieľania“: car sharing, job sharing, space sharing, home sharing, a určite sa objaví partner sharing, kids sharing, sex sharing a pod. Ba nikoho neprekvapí ani brain sharing.

Pri pohľade na túto víziu je ťažké sa ubrániť dojmu, že ide o modernú verziu kabalistických koncepcií, ktoré hovoria o prvotnej jednote vesmíru, ktorá bola neskôr zničená počas procesu individualizácie, a o konečnom zjednotení celej prírody. Prvotný animalistický panteizmus sa vracia na vyššej úrovni – tentokrát ako moderný datizmus.

Najhoršie na celej situácii je, že tí, ktorých podobné vízie najviac trápia, sa nedokážu intelektuálne konfrontovať s takými „esami“, ako je Harari alebo Schwab. Môžu iba kričať o tom, že tradičný model rodiny je ohrozený.  A my potrebujeme ľudí schopných napísať vlastný moderný príbeh, ktorý dokáže dobyť svet. Ak teda chceme dobyť budúcnosť, musíme napísať príbeh, ktorý túto budúcnosť podrobne popíše. Musí v nej byť priestor pre modernú technológiu aj pre človeka, ktorému má táto technológia jednoducho slúžiť. Pracujme teda na takomto novom príbehu, pretože, ako Harari v tomto prípade celkom správne hovorí:

Hnutia, ktoré sa snažia zmeniť svet, často začínajú prepisovaním histórie, aby si ľudia mohli nanovo predstaviť budúcnosť.24

1 Y.N. Harari, Homo deus. Stručná história zajtrajška, Krakov 2018, str. 231.

2 Tamtiež, str. 118.

3 Tamtiež, str. 121.

4 Tamtiež, str. 126.

5 Tamtiež, str. 127.

6 Tamtiež, str. 133.

7 Tamtiež, str. 134.

8 Tamtiež, str. 192.

9 Tamtiež, str. 194.

10 Tamtiež, str. 229.

11 Tamtiež, str. 282.

12 Tamtiež, str. 251.

13 Tamtiež, str. 432.

14 Tamtiež, str. 466.

15 Tamtiež, str. 346.

16  Tamtiež

17 Tamtiež, str. 341.

18 Tamtiež, str. 420.

19 Tamtiež, str. 429, 439.

20 Tamtiež, str. 280.

21 Tamtiež, str. 484.

22 Tamtiež, str. 495.

23 Tamtiež, str. 490n.

Preklad z Nowoczesna Myśl Narodowa č. 6/7

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!