Cenzúra Facebooku – symbióza biznisu a revolúcie -

Cenzúra Facebooku – symbióza biznisu a revolúcie

Branislav Michalka
21. júla 2020
  História

Biznis a revolúcia

Súčasná doba prináša mnohé udalosti, ktoré nám, pokiaľ ich sledujeme a porovnávame v dejinnom kontexte, môžu ukázať opäť v plnej nahote javy a vzťahy známe z minulosti, ale časom zahltené novými udalosťami a prekryté. Jedným z takýchto javov je zvláštne prepojenie veľkého biznisu a marxizmu v revolučnom štádiu vývoja udalostí. Tento zvláštny jav, v rámci ktorého sa veľké koncerny a banky podieľali finančne alebo ziskom na komunistickej vlne revolúcií v prvej polovici 20. storočia nastoľuje otázku do akej miery sú tzv. ľavicové sociálne pohyby výsledkom boja za utláčanú robotnícku triedu (v súčasnosti rôznych menšín) a do akej miery sa jedná o súčinnosť rôznych typov sociálneho inžinierstva, snažiaceho sa globalizovať, centralizovať a zefektívniť mocenské riadenie ľudstva. O prepojení veľkého biznisu s boľševickou revolúciou z roku 1917 podrobne písal napr. Antony C. Sutton vo svojej knihe Wall Street a boľševická revolúcia, ktorá vyšla aj v slovenskom preklade.

V súčasnosti sa nám odvíja pred zrakmi podobný proces, v rámci ktorého pozorujeme aktivitu najväčších koncernov sveta na poli kultúrneho marxizmu. Je to zvláštne. Systematické presadzovanie nových kultúrnych vzorcov predsa  nemôže byť motivované potencionálnym ziskom a aj keď si možno niekto robí ilúzie, že biznis má aj humánnu stránku, tak realita je taká, že účelom biznisu je – biznis.

Preto nám pri konaní koncernov uniká ekonomický rozmer ich kultúrnych aktivít. Podpora homosexualizmu napríklad zasiahne formou reklamných kampaní len minimum potencionálnych kupcov. Veď táto minorita predstavuje údajne len 4% obyvateľov a aj tieto odhady sú pravdepodobne prehnané. Podobne propagácia multi-kulturalizmu a multi-etnicizmu prezentuje a oslovuje  minority, ktorých kúpna sila je z hľadiska koncernov veľmi nízka. Takéto konanie nemôže byť motivované ekonomickými faktormi.

Suvisiaci článok

Feminizmus alebo ako boj medzi pohlaviami nahradil triedny boj

Jedná sa teda o ideológiu. V rámci jej propagácie sa počíta so stratami, nejedná sa teda len o čistý biznis. Zaiste, koncerny sú potom odškodnené rôznymi štátnymi úľavami, ale to stále nie je dostatočný ekonomický motív. Navyše propagácia LGBT rezonuje napríklad v ázijskom svete veľmi negatívne a má potenciál skôr zákazníkov odradiť než pritiahnuť. Napriek tomu sa takmer všetky veľké firmy pridali na stranu novej revolučnej vlny, ktorá si sľubuje definitívne rozbiť kresťanský dejinný rámec európskej civilizácie.

Je zrejmé, že globalistické sociálne inžinierstvo, snažiace sa o transformáciu ľudstva do unifikovanej a atomizovanej masy, je spoločným cieľom tak veľkého biznisu ako aj súvislého radu sociálnych inžinierov, počnúc niektorými osvietencami 18. storočia, cez rôzne typy socialistov, malthuziánov, komunistov, boľševikov aj súčasných marxistov, pre ktorých sa ustálilo pomenovanie „neomarxisti“ alebo kultúrni marxisti.  

Facebook – aréna politickej nekorektnosti

Proces „ politickej korektnosti“ v rámci svetového biznisu začal už v 90. rokoch minulého storočia. V súčasnosti sa však dostal na takú úroveň, akú si nevedeli predstaviť pred 30 rokmi ani tí najnadanejší fantastovia a ktorá nesie podobné kultúrne znaky ako marxistické pohyby v 20. storočí. Slovník a dikcia aktérov, bojujúcich proti „nenávisti“ pripomínajú kampane komunistických režimov proti triednym nepriateľom.

Jednou z posledných výrazných udalostí, ktoré patria k vyššie popísaným je bojkot vedený gigantami svetového biznisu proti sociálnej sieti Facebook. Svetoznáme značky ako Microsoft, Adidas, Honda, Ford, Starbucks či Coca Cola a stovky ďalších sa rozhodli bojkotovať Facebook dovtedy, kým neprijme opatrenia, ktoré by úplne zamedzili šírenie „zločinov z nenávisti“ na svojej sociálnej sieti. Napriek tomu, že majiteľ Facebooku Mark Zuckerberg prisľúbil prísnejšie pravidlá pre to, čo považujú neomarxisti za „nenávistné prejavy“ a „dezinformácie“, tlak neustáva, k bojkotu sa pridali ďalšie značky a pred zrakom sveta sa tak predostrel obraz názorovej homogénnosti veľkého biznisu.  

Navyše, a tu je onen zaujímavý rozpor, kampaň „Stop Hate for Profit“ (Zastavme nenávisť pre zisk) si dala za cieľ: poukázať na to, že častokrát sú prednejšie ekonomické záujmy pred tým, aby sa poukázalo na to, že niekto(obzvlášť ľudia a spoločnosti s veľkým dosahom) šíria správy, ktoré vyvolávajú nenávisť, prípadne šíria dezinformácie.

Ak však kritizuje prednosť ekonomických záujmov a požaduje sa, aby pre biznis neboli prioritou zisky, tak tou prioritou musí byť nejaká ideológia. Nie však náboženstvo, čo je evidentné, lebo nadnárodné koncerny sa k žiadnemu špecifickému náboženstvu nehlásia. Ich deklarovaným cieľom je rovnosť všetkých ľudí: rás, sexuálnych orientácií, pohlaví, rovnosť bez národných, náboženských či kultúrnych rozdielov, rovnosť – sen všetkých ľavicových revolucionárov. Rovnosť všetkých nakupovať v rovnakom supermarkete. Biznis vie, že rovnosť ruší trecie plochy, ktoré vznikajú z partikularizmu, identitarizmu a autonomizmu.  Ich ideológia je kompatibilná s kultúrnym marxizmom.

Najnovšie správy hovoria o tom, že k bojkotu Facebooku sa pridal aj filmový a mediálny gigant spoločnosť Walt Disney. Tá bola v prvom polroku 2020 najväčším americkým inzerentom na Facebooku. Počet firiem, ktoré sa zapojili do bojkotu už dosiahol niekoľko stoviek a stále pribúdajú zvučné mená: Lego, Pepsi, Uniliver a pod. Pridal sa dokonca aj slovenský ESET, firma známa podporou všetkého liberálneho a minoritného.

Zároveň sa rozhýbal znovu aj Mark Zuckerberger. Asi chcel, sklamaný zlým ohlasom na svoju ústretovosť, demonštrovať svoju nezávislosť a uverejnil otvorený list, v ktorom povedal, že nič sa už ďalej meniť nebude: „Pod vyhrážkami nebudeme meniť naše zásady ani prístup k čomukoľvek, nech už ide o malé alebo veľké percento našich príjmov.

Čo firmy požadovali a stále požadujú? Podľa oficiálnych formulácií by to malo byť: odstránenie stránok a skupín, ktoré šíria nenávisť a nebezpečné konšpirácie. Facebookové skupiny by mali byť kontrolované moderátormi, príspevky cenzurované, prípadne obzvlášť nebezpečné skupiny či jednotlivci zablokovaní. Ide teda o klasickú cenzúru, len popisovanú farbistým technologickým a politicky korektným „newspeakom“.

Problematická je samozrejme jednak samotná definícia „šírenia nenávisti“ ako aj jej lokalizácia v rámci užívateľského spektra. Pod šírením nenávisti rozumejú neomarxisti akýkoľvek kritický postoj k vybraným komunitám, rasám a náboženstvám, ktoré, a tu dochádza k lokalizácii, nespadajú pod značku kresťanstva alebo belochov. Na jednej strane sú katolícki biskupi alebo kňazi označovaní ako šíritelia nenávisti, ak len citujú katolícku mravouku, ale na strane druhej tie najvulgárnejšie urážky kresťanstva a belochov sú tolerované ako umelecká avantgarda, veselý humor alebo oprávnené rozhorčenie utláčaných minorít.

Toto prísne selektované chápanie „šírenia nenávisti“, preferujúce rôzne minority, podozrivo koliduje s revolučnými ideovými koncepciami tzv. Frankfurtskej školy neomarxistov, ktorí považovali minority za predvoj svetovej marxistickej revolúcie. Ich pochod inštitúciami, ktorý má momentálne podporu firiem, má vytvoriť vhodné prostredie na dokončenie revolučnej zmeny v spoločnosti.

Ďalším negatívom, proti ktorému sa firmy rozhodli bojovať je šírenie „nebezpečných konšpirácii“. Aj tu môžeme pozorovať selekciu, na základe ktorej si zadávatelia požiadaviek voči Facebooku, volia čo je a čo nie je „nebezpečná konšpirácia“. Konšpirácie popisujúce všadeprítomných ruských agentov a ovplyvňovanie všetkých odvetví politického a kultúrneho života Putinom, sú akceptovateľné, ale alternatívne informácie, ktoré skúmajú prepojenie práve kultúrneho marxizmu na politické a hospodárske špičky sú nebezpečnými konšpiráciami.

Ideálom je zrejme dokonalá kontrola

Ako bolo vidno krátko po vyhlásení bojkotu, Mark Zuckerberg bol ochotný prijať opatrenia, ale tie boli označené ako nedostatočné. Faktom však je, že Facebook ani predtým nebol oázou bezbrehej slobody. Naopak, kritické prejavy voči minoritám boli cielene blokované a často stačilo jedno slovo, ktoré slangovo odkazovalo na nejakú minoritu, aby bol príspevok zablokovaný.

Ak sa Zuckerberg, ale aj iné sociálne siete, rozhodli pod tlakom firiem najprv pritvrdiť, a my máme vďaka tomu možnosť vidieť (alebo skôr nevidieť) zablokované fotografie Winstona Churchilla, ktorý sa v priebehu týždňa zmenil z hrdinu na rasistickú obludu, a stále sú pritom Zuckerbergove (aj iných) kroky označované ako nedostatočné, tak sa môžeme oprávnene domnievať, že cieľom nie je len obmedzenie, ale dokonalá kontrola internetového priestoru. Je možné, že si to uvedomil aj Zuckerberg, prestal dúfať, že ústretovými krokmi niečo vybaví a teraz si snaží uchovať tvár novými razantnými vyhláseniami. Uvidíme dokedy. Proti nemu totiž nestoja len obyčajní konkurenti z oblasti biznisu, ale dialektické spojenectvo obchodu a revolúcie.

Čo si od toho veľké koncerny sľubujú, pokiaľ by samozrejme v niečomu takému vôbec došlo? V neposlednom rade to môže byť redukcia celkového internetového priestoru, ktorý je zahltený tonami materiálu nachádzajúceho sa mimo biznis. To vytvára trecie plochy, ktoré brzdia hladký chod spoločnosti a teda aj biznisu.

Nezabúdajme, že cieľom, ktorý spája revolúciu s biznisom je lepšia (v ich očiach) a efektívnejšia organizácia ľudskej spoločnosti. Obidve zložky globalistickej revolúcie, koncerny aj neomarxisti, považujú kresťanstvo za prekážku v realizácii tejto obrody. Ciele kresťanov nie sú z tohto sveta. Hľadanie Pravdy a spása duše, dva kresťanské ciele nadradené nad všetko, predstavujú v očiach všetkých osvietencov a sociálnych inžinierov príčiny zle riadenej spoločnosti. Tieto priority nesvedčia ani veľkému biznisu ani revolúcii. Preto musia byť odstránené.

Nesmieme zabúdať tiež na to, aká bola prvotná idea internetu. Ten vznikol pôvodne ako báza predovšetkým pre obchodné účely a v 90. rokoch bol firmám takto aj prezentovaný. Investície doň sa však spočiatku nevracali a celý projekt sa ukázal byť z hľadiska biznisu ako nerentabilný. Zachrániť ho mal práve posun do sociálnej sféry, čo sa aj podarilo. Sekundárnym a nechceným následkom tejto zmeny bol vznik alternatívnych médií a šírenie informácií, ktoré boli dovtedy limitované tlačou. Obrovský boom dovtedy potlačovaných informácií, najmä v súvislosti s americkou účasťou vo vojne s Talibanom v Afganistane či druhou vojnou v Iraku, vyvolal následne šok a paniku v mysliach neoliberálnych a neomarxistických konštruktéroch „krásneho nového sveta“.

Je možné, že obrovské koncerny kalkulujú s paralyzovaním alternatívnych informačných zdrojov na internete a s opätovnou dominanciou obchodnej sféry na internete. Po potlačení internetu ako zdroja alternatívnych informácii zostane internet ako zdroj nákupov, zábavy a oficiálnych informácii. Pri dobrej koordinácii revolučných a biznisových zložiek by sa zisky, ktoré boli obetované na oltár ideológie, podobne ako tomu bola v národne socialistickom Nemecku, mohli postupne vrátiť do koncernových rozpočtov.

Je kam utiecť?

Mnohí predstavitelia pravice, vrátane prezidenta Trumpa sa snažia od Facebooku odpútať a pridávajú sa k novým sociálnym sieťam, ako je napr. Parler, ktoré nevymazávajú tzv. dezinformácie. To je však len dočasné riešenie, jednak preto, že táto nová sieť nemá ani zďaleka taký dosah ako Facebook alebo Twitter a za druhé preto, že je veľmi naivné predpokladať zastavenie sa revolúcie pred bránami týchto sietí. Pokiaľ sú obrovské koncerny schopné a ochotné podieľať sa na neomarxistickej revolúcií, tak sa určite nezastavia pred hráčmi, ktorí sú omnoho menší a bezvýznamnejší ako Zuckerberg.

Riešenie útekom je krátkodobé a neprináša nijakú zmenu. Je dôkazom toho, že nepriatelia revolúcie len reagujú na ťahy revolucionárov a hľadajú nejaký kút kde by im revolucionári dali pokoj. Na to, aby revolúciu dokázali poraziť potrebujú prejsť do protiútoku a hlavne oprieť tento protiútok o jasne zadefinovanú ideu. Tá však absentuje.

Namiesto toho sa dovolávajú liberálnych hodnôt, ako je sloboda prejavu a ľudské práva, čiže presne tie zbrane, ktoré proti kresťanskej civilizácii vymyslela revolúcia. Predstava, že porazia globalistov ich zbraňami je bohužiaľ naivná. Jedinou možnosťou je návrat ku kresťanskému poňatiu spoločnosti, v ktorej sú prioritou hľadanie Pravdy a spása duší. Presne tie priority, ktoré považuje sekularizovaný biznis a revolucionári za brzdu dobre a hladko fungujúcej spoločnosti.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Veľkonočné legendy a duchovné tradície východných kresťanov v Rumunsku

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024

Oficiálny vatikánsky denník L’Osservatore Romano uverejnil článok s názvom „Krížová cesta homosexuálneho chlapca“, v ktorom propaguje LGBT