A čo keď sa to obráti, pani Nicholsonová?

Mário Vadás
18. júna 2020
  Politika

KOMENTÁR Slovenská europoslankyňa, odchovankyňa slovenského parlamentu a apologétka spojenej Európy, Lucia Nicholsonová, burcuje proti skĺznutiu Slovenska na tŕnistú cestu Poľska a Maďarska. V Bruseli dostala injekciu namiešanú z kokteilu bratstva a rovnosti priamo z Paríža, kde tieto prísady zrejú už od roku 1789. A tak sa pustila do práce.

Meter, pôvodom tiež francúzsky vynález, použila europoslankyňa za „túto krajinu“ neoklasický, dvojitý. Dezinformácie a hoaxy šíri iba tá druhá, konzervatívna strana, na liberálnej strane ide iba o nezavinené omyly profesionálnych žurnalistov. Mesiac jún označila za mesiac zasvätený právam LGBT (ktorý v blízkej budúcnosti možno nahradí mesiac Božského Srdca). Zmena kalendára v časoch revolúcie je tiež francúzskou špecialitou, čo môže viesť k špekuláciám o udelení čestného občianstva Francúzska našej reprezentantke.

Nicholsonová varuje pred homofóbnym Poľskom, kde prezident Duda prirovnal ideológiu LGBT k ideológii komunizmu. Europoslankyňa ihneď efektívne zamenila komunizmus s národným socializmom, a začala prirovnávať Dudove názory k politike NSDAP. Čo neprekvapuje, pretože by jej mohli byť vytknuté neomarxistické korene jej rodnej strany. Prekvapujúce však je jej stotožnenie národného socializmu s internacionálnym socializmom, ktoré by mohlo byť v konečnom dôsledku označené ako ultrapravicový postoj, podobne ako vyjadrenia Michala Trubana o volebnom práve väčšiny. Sympatické lavírovania.

Avšak tu logika pani poslankyne pokrivkáva, pretože pri porovnávaní zločinov národných socialistov s dnešnými poľskými rebelmi pozabudla na to, že agendu možnosti potratu v prípade poškodených plodov, začiatok holokaustu hendikepovaných, začali práve tí Nemci, ktorých myšlienkami sa dnešní ľavicoví liberáli opájajú. Sú iba dedičmi ich myšlienok. Podobne otázku eutanázie, jeden z pilierov pokrokovej politiky SAS, priniesli do európskeho myslenia v rámci zefektívnenia národnej ekonomiky práve nacisti.

Ale neodbočujme. Nicholsonovej vadí tiež pretlak „križiakov“ v súčasnej koalícii, ktorej je SAS tiež súčasťou. SAS dáva takticky dôraz na dočasné zabudnutie kultúrno – etických rozporov, avšak neodpustí si (tiež takticky) kopnúť do svojich ideových protivníkov. Na druhej strane, z tzv. „bratislavských križiakov“ sa „križiacky“ zachoval zatiaľ iba Milan Krajniak, keď s galantnosťou stredovekého rytiera dovolil svojej najznámejšej úradníčke opustiť stoličku bez napravenia škôd, ktoré za deväť rokov napáchala.

Suvisiaci článok

Nad Slovenskom svitá dúha, povstáva liberálna revolúcia

Nicholsonová pokračuje, zasnená niekde v intenciách Varšavskej zmluvy, vydiera eurofondami. Buď prijmeme kultúrnu revolúciu zo Západu, alebo pomrieme od hladu. Kopla si aj v duchu najlepších ľavičiarskych tradícií – „Cirkev to z milodarov neutiahne“. V tomto má bývalá ozdoba slovenského parlamentu pravdu. Slováci nie sú potravinovo sebestační a v prípade nejakej katastrofy (vojna) by sme mohli mať problém uživiť sa. Tu nahráva pani poslankyňa na smeč konzervatívcom: hlavným ekonomickým erbom konzervatívcov by sa mohla stať práve potravinová sebestačnosť. Nebyť vydierateľný Bruselom. Byť závislý iba na vlastnej pracovitosti a šikovnosti. Navrátiť sa k pôde, ako to bolo oddávna ideálom konzervatívcov.

Akí sú roľníci naozaj šťastní, keď poznajú vlastné výhody! Ďaleko od všetkých svárlivých zbraní ich sama spravodlivá zem ochotne obsýpa obživou z pôdy. Vergilius, Georgica.

Sebestačnosť? Iba keď sa to obráti…

Samozrejme, podobné plány nenájdu v politickom spektre pochopenie. Nielen z ekonomických dôvodov, ale aj ideologických. Zlý nacionalizmus je na vzostupe, musíme byť proeurópski, musíme pestovať hlbšie bratstvo medzi národmi, musíme bojovať za ľudské práva menšín a to sa dá realizovať najefektívnejšie práve cez superštát. Slovensko sa musí spájať, je veľmi malé, neskúsené, zaostalé… Slovenská verchuška sa určite postaví proti národným, sebestačným snahám a málokto si vie predstaviť, že by zmenili názor. Iba žeby… čo ak sa to celé obráti?

Európska únia skrachuje ekonomicky aj ideologicky, rozpadne sa, a slovenský liberál nebude mať kde hlavu skloniť. Vznikne taktický stredoeurópsky konfederačný zlepenec nášho štátu, Poľska, Maďarska, Česka, kde budú pri moci práve tie sily, ktoré sú tak nebezpečné podľa Lucie Nicholsonovej. Bude aj potom ospevovať výhody jednoty a bratstva? Alebo nastane kopernikovský obrat a návrat ku starému dobrému nacionalizmu, ktorý používali ideoví súputníci dnešných internacionalistov pri rozklade monarchií. Nacionalizmus bol totiž  ľavicový derivát, nie pravicovový. Dejiny sa točia v kruhu…

Zázračná premena bude dokonalá. Symbolom sa stane Štefánik, a v niektorých semi-konzervatívnych kruhoch zaveje aj vlajka Andreja Hlinku. Národ bude opäť v móde, aj v tej mestskej. Mestské garážové kapely budú vystupovať v krpcoch. Progresívci všetkých odtieňov budú chodiť aj rečniť iba v trikolórovej zástave, s dvojkrížom v srdci. Preč od Budapešti, preč od Varšavy! Slovensko nadovšetko, len samostatne môžeme bojovať za ľudskosť! Bratislavská kaviareň naspieva remake Vivat Slovakia!

Podobné premeny máme možnosť pozorovať od roku 1989, kedy sa z kovaných komunistov stali cez noc parlamentní demokrati. Nemali tú štipku čestnosti aspoň v tichosti odísť. Takisto budúci nacionalisti zabudnú na Európsku úniu, na spájanie, na internacionalizmus. Oportunizmus je nadčasová technika. A ľudská pamäť je krátka, utíchnu aj tí, ktorí si budú pamätať.. V prípade splnenia podobného scenára však s EÚ zmizne aj tretí sektor. Čo znamená enormný úbytok financií. Budú dnešné Nicholsonové a odvážni aktivisti takí hrdí a čestní aj bez peňazí, bez politického krytia, alebo sa z nich jednoducho stanú tichí kolaboranti „konfederačného komplotu“?