28. október ako „Národný sviatok“ je v príkrom rozpore s kresťanským Sviatkom Krista Kráľa

28. októbra 2022   Krátke správy

Dnes si slovenská politická elita pripomína svoj najnovší sviatok – 28. október, deň vzniku Československej republiky. Už o dva dni – 30. októbra – budú pritom veriaci na tradičných omšiach sláviť svoj vlastný sviatok, Sviatok Krista Kráľa (veriaci navštevujúci nové omše budú sviatok sláviť 30. novembra), ktorý v roku 1929 ustanovil pápež Pius XI.

Tieto dva sviatky si asi ani nemôžu byť vzdialenejšie. 28. októbra 1918 bol v Prahe prijatý zákon o utvorení samostatnej Československej republiky a o dva týždne neskôr, 14. novembra, sa prvýkrát zišlo nové československé národné zhromaždenie, (tzv. Revolučné národné zhromaždenie) ktorého predseda Karel Kramář slávnostne oznámil koniec vlády katolíckych Habsburgovcov nad našimi územiami, a kde bol tiež zvolený prvý prezident ČSR, slobodomurár T. G. Masaryk.

Šlo o akúsi československú obdobu Francúzskej revolúcie. Hoc bola nekrvavá, v duchovnom živote obyvateľov bola rovnako devastačná – moc Karola Habsburského, v roku 2004 prehláseného za blahoslaveného, postupne prevzali československí slobodomurári (bežne sa uvádza, že T. G. Masaryk, E. Beneš i M. R. Štefánik mali blízko k týmto zoskupeniam), nasledovaní pro-fašistickými silami, komunistami a dnes z reťaze odtrhnutými liberálmi. Vladára s ružencom, akým bol napríklad aj cisár František Jozef I., zdá sa, Slováci ešte tak skoro neuvidia. Spolu s katolíckymi Habsburgovcami začal byť u nás násilne potláčaný aj vplyv katolíckej Cirkvi.

Vidiac tento nový trend, ktorým sa Európa začala uberať – od katolíckych vladárov ku socialistom, komunistom, fašistom a slobodomurárom – pápež Pius XI. vyhlásil nový sviatok: Sviatok Krista Kráľa. V bule Quas primas napísal:

„Antiklerikalizmus začínal popieraním zvrchovaného panstva Kristovho nad všetkými národmi; pokračoval upieraním práv Cirkvi, ktoré jej dal sám Kristus, a to práva učiť celé ľudské pokolenie, práva dávať zákony a práva riadiť národy vo všetkých týchto záležitostiach, skrze ktoré ich má Cirkev priviesť k večnej blaženosti.

(…)

Štátom potom táto oslava sviatku (Krista Kráľa), obnovovaná každoročne po celom svete, bude pripomínať, že tak súkromné osoby, ako i štátne inštitúcie a vládnuce osoby sú viazané povinnosťou verejne Krista uctievať a byť mu poslušní. Bude im pripomínať Posledný súd, pri ktorom Kristus prísne pomstí bezprávie, ktoré mu bolo spôsobené, keď bol nielen vyhostený z civilného života, ale tiež keď bol hanebne postavený bokom a ponechaný bez povšimnutia.

Pretože Jeho kráľovská ctihodnosť vyžaduje, aby celý civilný život bol zariadený podľa Božích prikázaní a kresťanských zásad, a to ako v zákonodarstve, tak v súdnictve i vo výchove mládeže podľa zdravej náuky a neporušenej mravnosti...“

Sviatok 28. októbra je u nás – podobne ako vo Francúzsku 14. júl – sviatkom a pripomienkou toho, ako prapodivné sily z lóží po stáročiach snažení konečne rozbili katolícku Habsburskú monarchiu a zmocnili sa vlády nad českým a slovenským národom, maskujúc túto faloš za naše „oslobodenie“. Je to sviatok toho, ako zjavne a otvorene antikatolícke sily rozbili poslednú katolícku ríšu sveta, poslednú po zuby ozbrojenú ochrankyňu Cirkvi, čím si otvorili cestu na nový útok – priamo na katolícku Cirkev samotnú.

MG

Ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)