Žijeme medzi dvoma príchodmi Krista

Matej Gavlák
4. januára 2023   Cirkev Spoločnosť

Občas sa sám seba pýtam, ako vlastne charakterizovať prapodivnú dobu, v ktorej žijeme. Iste, je to doba zjavného morálneho i sociálneho úpadku, ale je to aj doba fantastických technických vynálezov ako z románov Julesa Verna. Ale je toho, samozrejme, ďaleko viac.

Birmovka kvôli peniazom

Keď som bol dieťa, myslel som si, že sa história už skončila, že všetky tie vojny a prevraty a veľké udalosti už raz a navždy skončili, že sa to už nebude nikdy opakovať. Myslel som si – a určite som nebol sám –, že svet už navždy bude taký demokraticko-stojatý a z tejto svojej „stojatosti“ ho vytrhne iba ak vesmírna misia s ľudskou posádkou na Mars (na ktorú som sa vážne tešil).

Naozaj sa to tak dlhé roky zdalo byť. V našej dedinke chodievali ľudia v rokoch nultých každú nedeľu do kostola, cez týždeň do práce, deti do školy a tak stále dookola. Bol to vskutku idylický svet, ako z britskej kriminálky (len, našťastie, u nás nedošlo k žiadnej „záhadnej vražde“). Že ale v krajine slovenskej nie je všetko tak úplne dokonalé, som si začal uvedomovať až po príchode na strednú školu v krajskom meste. „Na birmovku idem len kvôli peniazom,“ zveril sa mi raz spolužiak, čo ma úprimne šokovalo.

A od tej doby to išlo už len z kopca. Do kostola začalo chodiť menej a menej ľudí, viera bola akosi zatláčaná do úzadia, skrátka: z ničoho nič som sa ako kresťan ocitol v menšine. A to sme o homosexualite a trans ešte ani nepočuli! Z menšiny praktizujúcich katolíkov sa postupne začal stávať triedny nepriateľ – a dnes tento naratív kulminuje. Liberáli za posledných niekoľko týždňov zas a znova opisovali vo svojich diskusiách kresťanov ako „fašistov“, akoby „upaľovanie čarodejníc“ už nepostačovalo.

Nuž a takto by sa dala v krátkosti charakterizovať doba, v ktorej žijeme – ako doba úplného prevrátenia kresťanských hodnôt. Ale to je len jeden z uhlov pohľadu. Keď sa na vec pozrieme zo širšej perspektívy, zistíme, že veci vlastne vôbec nie sú až také tragické.

Dejiny plné zázrakov

„Poznanie histórie mi dáva istú nádej do budúcnosti,“ vyjadril sa raz významný slovenský spisovateľ dneška, Anton Hykisch. A vskutku: keď sa na to pozrieme z historického hľadiska, zisťujeme, že zlo bolo v mnohých skutočne osudových momentoch porážané. Spomeňme si len na nečakané a doslova zázračné obrátenie Rímskej ríše z pohanského štátu na kresťanské impérium; spomeňme si na to, že hoci bola Rímska ríša zničená barbarmi, Európu už o pár desaťročí formovali kresťania.

Veľkou tragédiou pre kresťanstvo bol zaiste vzostup islamu. A hoci Mohamedova sekta zabrala dve tretiny kresťanského územia, posledná bašta – Európa – sa najmenej dvakrát ubránila katastrofe, ktorá sa zdala byť už neodvratnou. A hľa, ďalší zázrak – neuveriteľné obrátenie celého juhoamerického kontinentu, nie nepodobné zvratu v Rímskej ríši. Z krvavých uctievačov boha Tlaloka sa stali len v priebehu pár desiatok rokov ctitelia Panny Márie Guadalupskej.

Takýchto zázrakov je v celých dejinách nespočetné množstvo – väčších i tých menších. Ale najväčším zázrakom stále zostáva narodenie, smrť a zmŕtvychvstanie Bohočloveka Ježiša Krista. Kristus bol predpovedaný mnohými starozákonnými prorokmi. Pred ním pravého Boha uctievali len Izraeliti, len možno pár miliónov ľudí zo stoviek miliónov, možno miliárd, ktorí v tých dávnych dobách žili! A v Novom zákone sa pravý Boh stal z azda najmenej uctievaného tým vôbec najuctievanejším. Zázraky sa dejú a učebnice dejepisu sú ich plné.

Dva príchody

My kresťania veríme, že dejiny sa raz skončia – druhým príchodom Pána Ježiša. To je veľký rozdiel oproti neveriacim, ktorí si myslia, že ľudstvo bude existovať prakticky donekonečna, až do zániku vesmíru samotného. Ako vidno, neveriaci sú v skutočnosti rovnako „veriaci“ ako kresťania, len veria v presný opak toho, čo my.

A presne takto by sme mali definovať dobu, v ktorej žijeme: je to doba medzi dvoma príchodmi Ježiša Krista – medzi Jeho narodením z Panny a medzi Jeho slávnym príchodom na oblakoch v sprievode anjelov. Je to veľmi špecifická doba, taká, akej nikdy predtým nebolo, a aká už ani nikdy nebude, keďže slávnym druhým príchodom sa svet skončí.

Sme vlastne nesmierne požehnaní ľudia. Veď pred Kristom neuzrel Nebo nikto, kým teraz v tejto našej dobe ho môže uzrieť každý jeden žijúci človek. Ak sa pre to, samozrejme, dobrovoľne rozhodne. Ľudstvo tiež priamo od Ježiša na kríži dostalo novú Matku a novú Kráľovnú – Pannu Máriu. Tá je preň obrovskou orodovníčkou, denne nám vyprosuje myriady požehnaní a podľa rôznych svedectiev je to ona, kto vyprosuje záchranu svojim ctiteľom pred ich posmrtným pádom do zatratenia.

Hoci sa Nový zákon začal až Veľkou nocou, naša doba sa de facto začala už Ježišovým narodením. Pretože ako raz prišiel, už nás potom nikdy neopustil. Dodnes je medzi nami prítomný vo svätej Eucharistii a až do Svojho druhého príchodu vždy aj bude. A to je to, čo nás spája ako s učeníkmi a prvými kresťanmi, tak aj so stredovekými rytiermi a kráľmi, zámorskými objaviteľmi, učencami novoveku, vernými 20. storočia a bude nás spájať aj s poslednou generáciou kresťanov, ktorí uvidia opätovný príchod nášho Pána.

PDF (formát pre tlač)