Vzostup a pád zakladateľa ekumenickej komunity – vykopnutie samotným pápežom
Paolo Amerio
5. júna 2020
Cirkev
Zo svätých palácov
Zakladateľa ekumenickej komunity na severe Talianska Enza Bianchiho netreba nikomu predstavovať. Tento laik, ktorý sa i napriek rôznym ponukám nestal nikdy kňazom, je paradoxne zakladateľom kláštora s ekumenickým zameraním. Nie je to však žiadna klasická rehoľa – je to ekumenická komunita. Členmi sú veriaci rôznych vierovyznaní.
Enzo Bianchi preferoval od konca II. Vatikánskeho koncilu inú cestu, než tie štandardné. Chcel sa stať mníchom, ktorého poslaním je viesť dialóg z veriacimi rôznych vierovyznaní.
„Brat môj, sestra moja, prichádzaš z niektorej z kresťanských cirkví… patríš Kristovi skrze tú cirkev, ktorá Ťa splodila pre neho skrze krst. Preto budeš uznávať jej pastierov (teda z ktorejkoľvek cirkvi – pozn. autora), ich službu v ich rôznorodosti a budeš hľadať byť vždy znamením jednoty“ píše sa v konštitúciách ekumenickej komunity.
Z už citovaného vyplýva, že jednota Cirkvi znamenala pre Enza Bianchiho sumu rôznych cirkví, vyznávajúc pokoncilovú mantru progresívcov – hľadajme čo nás spája, nie čo nás rozdeľuje. Nuž a nebola to práve katolícka ortodoxia, ktorá charakterizuje tohto heterodoxného autora. Okrem iného hlásal, že úvod knihy Genezis nie je o počiatku, ale je to len akési hľadanie odpovede na počiatok. Nie je možné veriť v diabla, diabol je len jeden z tzv. Troch libidenes (od Freuda). V knihe Genezis sa prejavuje silný maskilizmus, ktorý je potrebné odstrániť. Ďalej hlásal, že nevieme aká je príčina dedičného hriechu, a mnohé iné tvrdenia, ktoré očividne veľa spoločného s katolíckou vierou nemajú, pretože boli náukou Cirkvi odmietnuté ako heretické. Čerešničkou je jeho tvrdenie, že model „Márie, Panny a Matky nemôže byť vzorom pre ženu dnešných čias“.
Je preto prekvapujúce že Benedikt XVI. povolal Bianchiho za experta počas Synody o Božom slove v roku 2008, či v roku 2012. Pápež František ho menoval v roku 2014 za poradcu Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov a v roku 2018 za účastníka Synody o mladých.
Bianchiho vzostup nasledoval pád, ktorý vyvrcholil v tieto dni. Jeho prvé symptómy sú z roku 2016, keď odstúpil z vedenia rádu, ktorý mal v tom čase viac ako 70 členov. Pretrvávajúce problémy viedli k tomu, že prv samotný Bianchi a neskôr aj členovia komunity žiadali Vatikán o apoštolskú vizitáciu. Odsúdenie, ktoré zverejnil Vatikán nemá v súčasnosti obdobu. Žiada, aby zakladateľ rádu opustil svoju komunitu spolu s ďalšími 2 spolupracovníkmi. Naviac toto odsúdenie má trojitý rámec. Prvé nasledovalo zo strany Kongregácie pre zasvätený život. Druhé prišlo z rúk kardinála Pietra Parolina, štátneho sekretára, v podobe dekrétu, ktorý obsahoval tretie odsúdenie a to v podobe toho, že sa takto deje priamo z poverenia pápeža Františka. Ako dôvod odvolania sa uvádza zasahovanie do vedenia po odstúpení z funkcie predstaveného.
Talianska historička Cristina Siccardi definovala predstaveného komunity v Bose ako osobnosť, ktorá znamenala veľké zlo pre Cirkev, podnecujúc veľký zmätok medzi veriacimi a kňazmi. Zo strany Vatikánu sa zaobišlo Bianchiho odvolanie mlčaním. Jedine L‘ Osservatore Romano priniesol krátke komuniké, kde informuje o tomto rozhodnutí. Enzo Bianchi zmizol zo dňa na deň z prvých strán katolíckych plátkov v Taliansku. Ostáva nám dúfať, že ho budú nasledovať i jeho pochybné publikácie….
