Uplynulo 15 rokov od úmrtia biskupa Mons. Pavla M. Hnilicu, SJ

11. októbra 2021   Krátke správy

Pred 15 rokmi, 8. októbra 2006, zomrel biskup Pavol M. Hnilica, SJ. V deň výročia jeho úmrtia si ho pripomenuli svätou omšou o 18:00 hod. v Katedrálnom Chráme sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Bohoslužbu celebroval trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch, naživo svätú omšu prinieslo Rádio LUMEN.

Spomienka sa začala v piatok 8. októbra 2021 o 17:15 hod. modlitbou posvätného ruženca. Potom bola svätá omša, po ktorej nasledovala spoločná pobožnosť za biskupa Hnilicu.

Mons. Pavol Mária Hnilica SJ sa narodil 30. marca 1921 v Uňatíne v rodine chudobných roľníkov ako najstaršie z ôsmich detí. Po skončení povinnej školskej dochádzky pracoval ako robotník na stavbe ciest. V rokoch 1939 – 1940 navštevoval meštiansku školu v Krupine, aby potom pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Kláštore pod Znievom.

V roku 1941 vstúpil do jezuitskej rehole, maturoval, z dôvodu blížiaceho sa prechodu frontu, v Trnave už vo februári roku 1945.

Po maturite odišiel študovať filozofiu do Brna a neskôr do Děčína. Na štúdium teológie sa vrátil do Trnavy, odkiaľ ho v apríli roku 1950 deportovali do Jasova, v dôsledku násilného zásahu proti mužským reholiam. Neskôr ho presunuli do Podolínca a potom do Pezinka. Keďže mal 9. októbra 1950 nastúpiť na vojenský výcvik, z Pezinka ho koncom septembra prepustili.

Ihneď po prepustení odcestoval do Rožňavy, nakoľko mu bolo známe, že rožňavský biskup tajne svätí kňazov. Aj jeho 29. septembra 1950 biskup Róbert Pobožný vysvätil za kňaza. Z rozhodnutia rehoľných predstavených ho potom dňa 2. januára 1951 vysvätili za biskupa, konsekroval ho biskup Róbert Pobožný.

Biskup Hnilica potom tajne vysviacal rehoľníkov, vysvätil za biskupa aj Jána Chryzostoma Korca. V roku 1952 ušiel do Ríma, na Pápežskej Gregoriánskej univerzite si prehlboval svoje teologické vzdelanie. Počas II. vatikánskeho koncilu bol spočiatku poradcom, ale keď sa Pavol VI. rozhodol zverejniť jeho biskupskú hodnosť, zúčastňoval sa na zasadaniach ako jeden z koncilových otcov. Úzko spolupracoval s Chiarou Lubichovou a hnutím Fokoláre, aj s Matkou Teréziou z Kalkaty. V roku 1968 pomohol matke Tereze založiť jej prvý dom v Ríme a na Slovensku v Čadci (1991). Podľa niektorých informácií 24. marca 1984 priamo v moskovskom Kremli v chráme tajne (počas prehliadky) zasvätil celé Rusko Panne Márii, na žiadosť Panny Márie (posolstvo z roku 1917 vo Fatime) a pápeža Jána Pavla II.

Z emigrácie sa vrátil na Slovensko až na Vianoce 1989. Po veľmi aktívnom živote trávil dôchodok vo svojom byte v Ríme v Taliansku. 25. marca 2004 bola pápežsky schválená asociácia pápežského práva „Pro Deo et fratribus – Rodina Panny Márie“, ktorej bol prezidentom. Leto roku 2006 strávil v kláštore Božieho Milosrdenstva tohto spoločenstva v južných Čechách na Nových Hradoch, kde v nedeľu 8. októbra 2006 zomrel. 18. októbra 2006 bol pochovaný v krypte Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave.

Zdroj: KBS, titulný obrázok – youtube.com

PDF (formát pre tlač)