Únia rovnosti alebo protikresťanská únia? Stratégia EÚ a inkluzívna komunikácia úradníkov

Branislav Michalka
30. novembra 2021   Politika

Únia rovnosti (Union of Equality), tak znie názov pre európsku stratégiu v oblasti rovnosti na roky 2021 – 2030. Že ste o nej ešte nepočuli? Nevadí, každopádne bude ovplyvňovať vaše životy, či chcete alebo nechcete, a to pre mnohých možno prekvapivým spôsobom.

Skôr než o rovnosť rôznych identít pôjde totiž podľa niektorých zistení, predovšetkým o potlačenie kresťanskej identity, tradičných rodinných a sociálnych hodnôt, a tým aj základov európskej civilizácie. Podozrenia, náznaky a obavy, ktoré dlhé roky sprevádzali postupné odkrestančovanie Európy, plánované v Bruseli, sa začínajú transformovať do istoty. Tá vychádza z oficiálnych dokumentov, v ktorých už európska sekulárna byrokracia necíti potrebu pretvarovať sa, ale priamo píše o potlačení dominancie kresťanských a tradičných prvkov v EÚ. Tým sa samozrejme definitívne zrútil mýtus o budovaní EÚ na tzv. „kresťanských základoch“ a ten, kto by ich chcel dnes ešte pod ruinami vôbec nájsť, musí kopať veľmi hlboko, prípadne si najať špecializovaný tím archeológov.

Stratégia Únia rovnosti je zastrešená po verbálnej stránke bežnými úradnícko-hujerovskými frázami, z ktorých uveďme skutočne len ukážku, pretože život je krátky a síl je nedostatok:

„Európska únia je založená na hodnotách, ktorými sú rovnosť, sociálna spravodlivosť, sloboda, demokracia a ľudské práva. Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a Charta základných práv Európskej únie poskytujú základ pre boj proti všetkým formám diskriminácie a stanovujú rovnosť za základ politík EÚ. Predsedníčka Komisie von der Leyenová oznámila, že jednou z priorít jej Komisie bude vybudovať Úniu rovnosti v každom zmysle slova.“

Toľko na úvod Európska komisia. Stratégia obsahuje samozrejme povinnú ľavicovo-liberálnu agendu, ktorú nám narýchlo dokreslia názvy jednotlivých „akčných plánov“: Protirasistický akčný plán, Stratégia rovnosti LGBTQ, Stratégia rovnosti Rómov v rámci EÚ, Stratégiu rodovej rovnosti a pod.

Na podobné frázy a úmysly si už Európania samozrejme zvykli, pokiaľ o nich vôbec niečo tušia, alebo pokiaľ ich vôbec trápia. Teraz sa však Európska komisia posunula od obecných trendov, ku konkrétnej aplikácii výdobytkov ich dlhoročného neomarxistického snaženia. Novinkou sú konkrétne usmernenia pre euroúradníkov, v ktorých sa otvorene píše o potlačení kresťanských prvkov identity, tradičných sociálnych a kultúrnych vzťahov a celkovom očistení jazyka smerom k väčšej inkluzívnosti formou odstránenia kresťanských a tradičných kontextov z úradného jazyka EÚ. Inštrukcia, ktorá bola vynesená z bruselských úradníckych katakomb na denné svetlo, nesie názov Usmernenia pre inkluzívnu komunikáciu.

S informáciami prišiel ako prvý taliansky denník Il Giornale, ktorý zverejnil ukážky z internej smernice adresovanej zamestnancom administratívy EÚ. Pod heslom „Integračná politika“ alebo boj proti diskriminácii, sa v nej úradníkom radí, že majú vynechať zo svojho slovníka slová, ktoré evokujú kresťanské súvislosti, ako napríklad slovo „Vianoce“.

V úvode dokumentu nabáda Helena Dalliová, eurokomisárka pre rovnosť, svojich podriadených nasledovne:

„Vždy musíme ponúknuť komplexnú komunikáciu, a tak zabezpečiť, aby bol vo všetkých našich materiáloch každý hodnotený bez ohľadu na pohlavie, rasu či etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek či sexuálnu orientáciu.“

V inštruktáži sa pomocou jednoznačných smerníc počíta s dokonalým vyhnutím sa pojmom odkazujúcim na kresťanské korene Európy. Európska komisia napríklad zdôrazňuje, že je potrebné vyhnúť sa tomu, aby úradníci dopredu „kohokoľvek považovali za kresťana“ a zmieňovali sa o kresťanských reáliách. Napríklad o Vianociach. Dôvodom tohto ignorovania identity pôvodných Európanov komisiou je zistenie, že „nie každý oslavuje Vianoce“ a preto by mali reprezentanti EÚ pamätať na to, že pre niekoho môže byť zmienka o Vianociach bolestivá. Preto sa úradníkom aj v bežnej komunikácii odporúča, aby v stave predvianočnej vyčerpanosti nehovorili, že „Vianoce sú stresujúce“, ale že „niektoré sviatky sú stresujúce“.

Diskriminovať nových „Európanov“ však nemusia podľa inštrukcií len zmienky o kresťanských sviatkoch, ale aj samotné kresťanské krstné mená. Komisia preto navrhuje, aby úradná formulácia ako „Maria a Giovanni sú medzinárodný pár“, bola zmenená napríklad na „Malika a Giulio sú medzinárodný pár“. Obdobne nabáda komisia na ignorovanie slov ako „slečna“ či „dáma“, a podobne je zakázané začínať oficiálnu konferenciu oslovením „dámy a páni“. Nariaďuje sa oslovenie „drahí kolegovia“. Možno časom aj „súdružky a súdruhovia“.

Dôvody sú zrejmé: slovo slečna poukazuje na slobodnú ženu, a tým vlastne implicitne poukazuje na ďalší stav – vydatú ženu. To je zaiste stav, ktorý v modernej Európe 21. storočia nemôže byť uprednostňovaný a preto poukazovať na niekoho v tom zmysle, že je ešte „slobodný“, páchne diskrimináciou. Dokument toto logické vyústenie potvrdzuje a ďalej explicitne varuje pred označovaním ľudí ako „ženatých či slobodných“ a „viazaním pojmu rodina na právny status“. No a označenie „dámy“, zrejme uráža v EÚ ženy, ktoré sa tak necítia, alebo vzhľadom k určitým skutočnostiam zrejme ani nemôžu cítiť.

Ďalšie odporúčanie pre úradníkov ohľadom konferencií hovorí: „Nepoužívajte podstatné mená alebo zámená, ktoré súvisia s pohlavím objektu. Je nutné udržiavať rovnováhu medzi pohlaviami pri organizovaní diskusných panelov. Ak používate audiovizuálny obsah alebo pomôcky, uistite sa, že je rozmanitosť zastúpená v každom aspekte. … Pokiaľ ide o transsexuálov, identifikujte ich podľa ich označenia. Nepoužívajte označenie – starší ľudia.“

Európska komisia očividne pamätá aj na možnú diskrimináciu ohľadom pozorovania a zmieňovania vyššieho veku. Starnutie sa možno má stať, podobne ako v románe Aldousa Huxleyho Krásny nový svet, predmetom zdesenia a zamlčiavania. V románovom utopickom svete sa riešil problém so „starými“ tak, že ich udržiavali plastickou chirurgiou a tabletkami „vo forme“, kým sa to dalo a potom ich odviezli do špeciálnych ústavov na umretie, aby ich nikto nevidel.

Pozor aj na zdravotne postihnutých. Nesmie sa hovoriť „Paľko je zdravotné postihnutý“, ale „Paľko má zdravotné postihnutie.“ Dokument varuje aj pred urážaním „ľudí bez štátnej príslušnosti alebo imigrantov“ a dokonca vyzýva k vyhnutiu sa pojmu „občan“ , milovanému všetkými revolucionármi. Dôvod? Nie každý je občanom EÚ. Preto dokument neodporúča vysloviť napríklad vetu „všetci občania majú právo žiť v bezpečí“, pretože by sa mohli migranti cítiť diskriminovaní a dotknutí.

Poslanci talianskej strany Forza Italia zaslali pod dojmom čítania týchto podnetných inštrukcií, niekoľko žiadostí o zmenu. Poslanec Antonio Tajani a jeho kolegovia adresovali Európskej komisii písomnú interpeláciu. Píše sa v nej:

„Domnieva sa Európska komisia, že tieto usmernenia rešpektujú článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach ohľadom slobody prejavu, ktorý zahŕňa slobodu názoru a slobodu prijímať alebo oznamovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania verejných orgánov? Aké opatrenia mieni, v súlade s princípom inkluzívnosti, prijať na rešpektovanie citlivosti majority zamestnancov EÚ? Má v úmysle upraviť tieto usmernenia, rešpektujúc kresťanské korene Európskej únie?“

Radikálnejší politici, ako napríklad Giorgia Meloniová, predsedníčka národnekonzervatívnej strany Bratia Talianska, rozhorčenie konštatovala: „Dosť – naša história a naša identita nesmú byť vymazané.“ Matteo Salvini označil inštrukcie za „šialenstvo“ a Lorenzo Fontana dodáva: „To, čo sa deje v Európe, kde je vynucovaný antropologický a sociálny posun našich zvykov a tradícií, je niečo príšerné. Musíme bojovať zo všetkých síl, aby sa to nepodarilo.“

Marco Zanni, predseda Skupiny pre identitu a demokraciu v Európskom parlamente a vedúci poslancov za taliansku stranu Liga, Marco Campomenosi v spoločnom komentári napísali:

„Je znepokojujúce, že európske inštitúcie prijali tento spôsob myslenia. Chceli by sme Európu lepšiu a využívať peniaze občanov na riešenie oveľa konkrétnejších a naliehavejších problémov. Nebudeme zo seba robiť spolupáchateľov, budeme pokračovať v obrane židovsko-kresťanských hodnôt Európy a posvätnej slobody prejavu občanov.“

Španielsky europoslanec Jorge Buxadé, viceprezident strany Vox, neodsudzuje len samotný dokument, ktorý je súčasťou širšieho spektra javov, ale poukazuje na skutočnosť, ktorú si značná časť Európanov už dlhšie uvedomuje, že sa nebránime útokom zvonka, ale že: „Barbari sú už vo vnútri.“ Naráža tým na známy pokrik Rimanov ohľadom „barbarov pred bránami“ a prirovnanie môžeme vztiahnuť tak k imigrantom, ako aj k bruselským úradníkom.

PDF (formát pre tlač)