Tvrdiť, že nevadí, že nemôžeme do kostola, veď Boh je všade, je nesprávne

vdp. Ľubomír Urbančok
31. januára 2021
  Cirkev  

Milovaní bratia a sestry!

Viacerí z Vás ste sa prostredníctvom facebookovej stránky na mňa obrátili s otázkou, prečo kňaz na fotografii, ktorú ste mi poslali, oblečený v čiernom rúchu pochováva do zeme nápis „Aleluja“. Jednoduchou odpoveďou je práve dnešná nedeľa, tzv. Septuagésima, ktorá vyjadruje, že vstupujeme do tzv. Predpôstneho obdobia a od Veľkej noci nás delí 70 dní. Od dnešného dňa sa preto podľa tradície Cirkvi už nespieva v omši „aleluja“, ale tento spev je až do veľkonočnej vigílie nahradený tzv. Traktusom.  

Po Vianočnom období, ktoré nám skončilo podľa tradície 14. januára, máme ešte pred našim zrakom ostatky vianočnej výzdoby, ktoré uchovávame až do sviatku očisťovania Panny Márie, teda do Hromníc, 2. februára. Z radosti Vianoc a narodenia dieťaťa Ježiša Cirkev upiera náš duchovný zrak na ústredný bod nášho kresťanského života – Vykupiteľskú smrť a utrpenie Spasiteľa.  

Svätcom tejto nedele, teda miestom, kde sa tento deň konala štáciová svätá omša v Ríme, je známy svätec, svätý Vavrinec. Veľmi dobre máme pred našim duchovným zrakom ukrutné umučenie, ktoré musel podstúpiť pre vieru v Krista.

Preto sme spievali v úvodnom speve o smrteľných úzkostiach, ktorú obstúpili Vavrincovu dušu. Sú to podobné pocity, ktoré náš svet zvierajú už takmer počas jedného roka vďaka ochoreniu COVID.  

Mnohí sme unavení zo situácie, v ktorej žijeme už celé mesiace. Nemáme možnosť vidieť ani našich najbližších. Mnohí tejto chorobe podľahli a ešte viac podľahlo jej následkom. Predseda konferencie biskupov Talianska, kardinál Bassetti upozornil a vyzval taliansku vládu počas minulého týždňa na závažnú skutočnosť narastajúcich samovrážd a depresií mladých ľudí. 

Zároveň sme už rok svedkami rozličných snáh aj zo strany vedy ako zabrániť tejto situácii. Hoci výdobytky vedy za posledné stáročia môžeme považovať za Boží dar a veľké obohatenie ľudstva, pre veriaceho človeka nemôžu byť tou poslednou štáciou. Keď bolo v Ríme zavedené predpôstne obdobie, do ktorého vstupujeme, tak vo večnom meste vyčíňal hlad a mor, kým zvonka ho obliehali longobardské vojská. Tu má pôvod modlitba, ktorú sa kňaz modlil v úvode svätej omše – prosby svojho ľudu prosíme Pane, aby si milostivo vypočul, aby my, ktorí sme pre svoje hriechy spravodlivo trestaní, pre slávu tvojho mena sme boli milosrdne oslobodení.

Bratia a sestry. Teraz nie je čas na polemiku o spravodlivom treste, ktorý si každý za naše hriechy zasluhujeme. Je však potrebné zdôrazniť potrebu osobného obrátenia každého jedného z nás. Koľkokrát sme počas uplynulých mesiacov vkladali naše nádeje do rôznych politických rozhodnutí, či v očakávaní toho, ako veda porazí tento vírus. To sú všetko potrebné veci, avšak my veriaci máme vkladať našu nádej jedine do Ježiša Krista, ktorý je jediným Spasiteľom ľudského pokolenia. Všetka moc a múdrosť na zemi v podobe svetských mocností, či vedy pochádzajú jedine od Neho.

„Ak jedna 12-ročná dievčina,“ povedal kardinál Müller vo svojej kázni na sviatok svätej Agnesy, mučenice, „preferovala vernosť Kristovi na rozdiel od života v ľudských uspokojeniach, mala skvelú motiváciu, tú, pre ktorú aj my môžeme odporovať rozličným skúškam našej viery v čase pandémie, ale aj diabolskému pokušeniu opustiť Krista, čím by sme zaradili seba samých medzi zástupy užitočných idiotov.“

Som veľmi rád, že dnes môžem sláviť túto svätú omšu a duchovne sa takto s vami spojiť po tom, čo som sa uplynulé týždne aj ja liečil a ešte sa stále doliečujem z ochorenia COVID. Boli to dlhé dni a noci, kedy človek môže prerozjímať mnohé svoje postoje a motivácie, často uprostred vysokých horúčok. Koľko sme zaplavovaní rozličnými správami, všade sme strašení smrťou, utrpením. Až by mal človek sklon podľahnúť pokušeniu, ktoré spomínal kardinál Müller – opustiť Krista a utiekať sa k rozličným falošným útechám. Príliš málo sme posledné mesiace počuli o potrebe našich kostolov s falošným ospravedlnením, že veď „Pán Boh je všade prítomný“.

Svätý Tomáš Akvinský nás učí o rozličných spôsoboch prítomnosti Boha vo svete. Trojakým spôsobom je Boh prítomný vo svete. Vo všetkých veciach, ako Stvoriteľ vo svojich stvoreniach. Následne Duchovne, podľa slov Spasiteľa – „Kde sú dvaja, alebo traja v mojom mene ja som s nimi“, a následne skutočne je Boh prítomný v Prevelebnej Sviatosti. Tvrdiť, že nevadí, že nemôžeme do kostola, veď Boh je všade, je ako tvrdiť, že nemusíme ísť nikam na dovolenku, veď si na televízore môžeme pustiť zábery z Karibiku, New Yorku, Ríma, Jeruzalema či iných miest…

Touto predpôstnou prípravou začíname čas obrátenia, keď nám Cirkev kladie pred náš duchovný zrak Večný život a večné, trváce hodnoty. Potrebujeme sa obrátiť k Bohu a prosiť o jeho nekonečné milosrdenstvo a odpustenie našich hriechov. Potrebujeme sa vrátiť k Bohu a to spôsobom hodným Boha – na kolenách, pred jeho Najsvätejšou prítomnosťou, keď Spasiteľ sveta prebýva v Najsvätejšej sviatosti oltárnej. Pre nás veriacich je skutočným pokladom ten, ktorý ani moľ ani hrdza neskazí, večný život, ktorý začína už tu na tejto zemi v hlbokom zjednotení s našim Spasiteľom, tak, ako to robili naši predkovia, keď počas moru sa utiekali pred obrazom Matky Božej v Bazilike svätého Mikuláša. 

Práve preblahoslavená Panna Mária, ktorá prisľúbila, že napokon jej Nepoškvrnené srdce zvíťazí, nech je našou mocnou orodovnicou, lebo práve ona nás privádza k jej Božskému Synovi a ona je našou istou cestou do neba. Amen