Trump proti civilizácii smrti
Piotr Włoczyk
13. marca 2020
Politika
Napriek obavám skeptikov je prezidentský úrad Donalda Trumpa veľmi dobrým obdobím pre americké pro-life hnutie. Jeho administratíva urobila veľmi veľa pre výrazné obmedzenie činnosti silnej propotratovej lobby.
Nebudem to skrývať – bola som veľmi skeptická voči Trumpovmu prezidentovaniu. Myslela som si: „Urobili sme to najlepšie, čo sme mohli?“ – hovorí Abby Johnsonová, známa americká ochrankyňa života, ktorej príbeh sa stal základom scenára slávneho filmu „Neplánované“. Johnsonová bola riaditeľkou potratovej kliniky v Texase, ale v roku 2009 zažila obrátenie a od tej doby je jednou z najdôležitejších tvárí amerického pro-life hnutia.
Prezidentúra Hillary Clintonovej by bola, samozrejme, čosi oveľa horšie, ale Trump sa mi zdal z hľadiska pro-life veľkým omylom. Tajne som však dúfala, že to azda nebude také zlé. No a ukázalo sa, že je to „najprolajferskejší“ prezident, akého sme kedy mali. Takých skeptikov, ako som bola ja, v pro-life hnutí bolo veľa, ale on nás všetkých prekvapil, lebo urobil presne to, čo sľuboval. Výsledok je ten, že Trumpova politika je priaznivejšia pre ochranu života než za prezidenta Busha juniora, hovorí Johnsonová.
A to je čo povedať, pretože Bush junior má medzi americkými obhajcami života vynikajúcu povesť. Predovšetkým tým, že zakázal obludnú metódu nazývanú „potrat čiastočným pôrodom“ (partial birth abortion). Spočíva vo vytiahnutí dieťaťa von, ale tak, aby v tele matky zostala iba hlava (takže dieťa sa ešte nenarodilo a zo zákona je to iba plod, do ktorého potratár zabodne nožnice a vysaje z neho mozog). Lebka dieťaťa sa zaborí a bez problémov ju možno vybrať. Do roku 2003 to bola legálna metóda zabíjania detí v posledných mesiacoch tehotenstva. Bush junior pri slávnostnom podpise zákazu vykonávania takýchto potratov povedal, že Amerika by mala „zaistiť deťom iné – lepšie – privítanie do tohto sveta“.
Hviezda Pochodu za život
Najlepším svedectvom o postoji amerických pro-liferov k Trumpovi je jeho privítanie na gigantickom štyridsiatom siedmom Pochode za život, ktorý sa konal vo Washingtone na konci januára 2020. Toto veľké zhromaždenie amerických ochrancov života sa každoročne organizuje v hlavnom meste USA pri príležitosti výročia súdneho rozhodnutia Roe verzus Wade, ktoré uznalo potrat za jedno zo základných ľudských práv.
„Je pre mňa veľkou cťou, že som prvý prezident v histórii, ktorý sa zúčastňuje na Pochode za život. Sme tu z veľmi jednoduchého dôvodu. Chceme hájiť právo každého dieťaťa, narodeného i nenarodeného, aby splnilo svoje poslanie na tejto zemi, ktoré mu Boh dal“ – týmto slovom začal svoj príhovor Donald Trump. Opakované zdôrazňovanie posvätnosti života americkým prezidentom bolo s nadšením prijímané obrovským zástupom ochrancov života.
Keď Trumpovi kritici komentovali tento príhovor, nešetrili ho a vytiahli jeho staré výroky, keď sa deklaroval ako zástanca práva na voľbu a taktiež mu pripomenuli jeho obscénne výroky spred mnohých rokov o ženách. Keď sa však pozrieme na jeho činy odkedy sa stal prezidentom Spojených štátov, chápeme nadšenie amerických pro-liferov. Zdá sa totiž, že Trump nepreháňal, keď na pochode povedal, že „nenarodené deti nemali nikdy silnejšieho ochrancu v Bielom dome“.
Konkrétne činy
„Počnúc menovaním federálnych sudcov a pracovníkov s pro-life názormi, obmedzením financovania potratov doma a v zahraničí a končiac výzvou na ukončenie neskorých potratov, prezident Trump a jeho administratíva dokazujú, že sú dôslednými zástancami pro-life,“ povedala Jeanne Manciniová, prezidentka Pochodu za život.
– Najdôležitejšie sú konkrétne činy. Z nich vidno, či je človek skutočne ochrancom života: Dokonca aj výber kandidáta na sudcu najvyššieho súdu ukazuje, že Biely dom je na našej strane – povedala týždenníku „Do Rzeczy“ Lila Roseová, zakladateľka americkej pro-life organizácie Live Action, ktorá sa stala známou nahrávkami skrytou kamerou na potratových klinikách Planned Parnethood.
Iba Planned Parenthood každý rok vykoná viac ako tristotisíc potratov. Nahrávky skrytou kamerou ukázali okrem iného aj to, ako zamestnanci Planned Parenthood informovali osoby vydávajúce sa za pasákov o najlepších spôsoboch, ako by sa prostitútky po potrate mohli čo najskôr vrátiť do práce. Na ďalšom videozázname Live Action zamestnanec Planned Parenthood porušuje zákon a má v úmysle umožniť potrat dievčaťu, ktoré je na to príliš mladé. Záznamy, ktoré zverejnila Lila Roseová, výrazne poškodili imidž Planned Parenthood a dali muníciu tým, ktorí požadovali odstrihnúť túto organizáciu od peňazí daňových poplatníkov.
– Hillary Clintonová v Bielom dome by bola pre nás nočnou morou. Táto žena je maznáčikom potratového biznisu, ktorý vynaložil desiatky miliónov dolárov na boj proti jej politickým oponentom. Majme na pamäti, že Hillary Clintonová je za úplný prístup k potratom na požiadanie počas celých deviatich mesiacov tehotenstva. Preto sa nedivte, že výsledok prezidentských volieb mi spôsobil takú radosť – zdôrazňuje Lila Roseová.
Jedným z prvých rozhodnutí Trumpa po presťahovaní sa do Bieleho domu, bola reaktivácia tzv. politiky z Mexico City, ktorú zaviedol Ronald Reagan v roku 1984. Tá zakazuje vynakladanie federálnych peňazí na podporu mimovládnych organizácií propagujúcich potraty mimo Spojených štátov. Zrušenie tohto pravidla bolo na druhej strane jedno z prvých rozhodnutí administratívy Baracka Obamu.
Americkí pro-liferi museli dlhšie čakať na splnenie jednej z ich najdôležitejších požiadaviek – odstrihnutie Planned Parenthood od financovania z federálneho rozpočtu. Donald Trump to urobil v minulom roku. Predošlý zákon síce uvádzal, že peniaze daňových poplatníkov neslobodno vynakladať na vykonávanie potratov, ale v prípade Planned Parenthood je tu tenká hranica. Táto sieť potratových kliník sa totiž zaoberá aj liečbou sexuálne prenosných chorôb či mamografickými vyšetreniami, ale pro-liferi argumentovali, že peniaze na tento druh činnosti sú nakoniec aj tak citeľnou podporou potratového priemyslu.
– Z verejných prostriedkov sa síce priamo nefinancujú potraty, ale nepriamo sa o ne pričiňujú. Z týchto prostriedkov je okrem iného hradené používanie budov, v ktorých sa vykonávajú potraty. Nepriamo americkí daňoví poplatníci prispievajú k priemyslu smrti bez ohľadu na to, či to chcú alebo nechcú – vysvetľuje Lila Roseová.
Nutnosť prísne oddeliť potratové aktivity od činností, ktoré možno financovať z verejných zdrojov, malo za následok škrtnutie všetkých prostriedkov z verejných zdrojov od augusta minulého roka.
„Účinky Trumpovho rozhodnutia budú citeľné v celej krajine,“ povedala Alexis Mc-Gill Johnsonová, šéfka Planned Parenthood, strašiac, že toto tzv. „náhubkové rozhodnutie“ bude mať negatívny dopad na zdravie najchudobnejších Američanov.
Sudca číslo tri
Americké feministky sa nemôžu zmieriť ani s tým, že Trump presadil na Najvyšší súd dvoch sudcov, ktorých ony považujú za „nepriateľov práv žien“. Je to o to dôležitejšie, že konzervatívne štáty už niekoľko rokov presadzujú zákony majúce za cieľ maximálne obmedzenie počtu potratov. Takzvané zákony o tlkote srdca stanovujú, že potrat neslobodno vykonávať od okamihu, keď u dieťaťa vyvíjajúceho sa v lone matky začne biť srdce (čiže približne od šiesteho týždňa).
V súčasnej právnej situácii sú však tieto nariadenia jednoznačne v rozpore s kľúčovým verdiktom v kauze Roe vs. Wade, takže federálne súdy ich veľmi rýchlo zablokujú. To všetko sa však môže rýchlo zmeniť. Pro-liferi dúfajú, že ak by Trump poslal na Najvyšší súd ďalších sudcov, ktorí by boli citlivejší k otázkam ochrany života, mohla by sa začať kontrarevolúcia, ktorá spochybní a potom zruší rozhodnutie vo veci Roe vs. Wade. Ak sa Trump stane prezidentom aj v ďalšom volebnom období, je možné, že zástancovia pro-life budú mať na Najvyššom súde rozhodujúcu väčšinu.
Americká spoločnosť je dnes v týchto otázkach rozdelená takmer presne na polovicu. Prieskum Gallupovho inštitútu z minulého roka ukazuje, že 49 percent Američanov sa považuje za pro-life. Na druhej strane je 46 percent obyvateľov Spojených štátov. Výkyvy sú už roky minimálne, ale pohľad na tabuľku ukazujúcu posledné tri desaťročia strháva pochybnosti o tom, aký pokrok dosiahli pro-liferi. Ešte v polovici deväťdesiatych rokov sa iba tridsaťtri percent Američanov považovalo za pro-liferov. Na druhej strane barikády bolo až päťdesiatšesť percent obyvateľov krajiny. Od tohto obdobia postupne, ale vytrvalo rastú sympatie k požiadavkám pro-life hnutia.
Potraty zohrávajú taktiež čoraz dôležitejšiu úlohu počas volieb. Ako ukazujú údaje z Gallupovho inštitútu, ak bol v roku 2008 postoj politika k potratom rozhodujúci pre trinásť percent Američanov, dnes takmer každý tretí volič vyhlasuje, že táto vec je hlavným kritériom vo voľbách.
DoRzeczy 11/364
© ® Všetky práva vyhradené
