Zázračné zjavenia

Historické súvislosti Oblasť Hercegoviny sa dostala v 15. storočí pod nadvládu islamu, čo de facto znamenalo zánik kresťanstva. Jediní duchovní, ktorých moslimovia ako tak tolerovali boli františkánski rehoľníci. V 19. storočí dochádza k povstaniu proti Turkom. Výsledkom je začiatok konsolidácie pomerov. V roku 1881 podriadil pápež Lev XIII. veriacich diecéznej hierarchii, čím vlastne končí obdobie provizória spôsobeného moslimským prenasledovaním, keď všetku duchovnú správu vykonávali františkáni. Na počiatku 20. storočia sa Rím rozhodol, že obnoví diecézne štruktúry. Vzhľadom k rôznym revolučným udalostiam je však táto požiadavka opäť nastolená až pápežom Pavlom VI. a následne Jánom Pavlom II.

Panna Mária vo Fatime Vidíme, že posolstvo z La Salettu sa nestretlo s dostatočným pochopením a náprava nenastala. Panna Mária sa však vo svojom milosrdenstve rozhodla neprestať v napomínaní svojich dietok, podobne ako neprestáva prosiť svojho Syna, aby oddialil svoj spravodlivý hnev nad ľudstvom. Ďalším varovaním, ktoré sa hlboko zapísalo do povedomia Cirkvi, bolo zjavenie v portugalskej Fatime. Písal sa rok 1917, ktorý bol presiaknutý krvou a utrpením. Prebiehala I. svetová vojna a zároveň sa schyľovalo ku komunistickej revolúcii v Rusku, hriechy a krv nevinných volali do Neba o pomstu. Celým fatimským zjavením sa vinie bolesť Matky Božej

Tretie zjavenie Tretie zjavenie sa uskutočnilo pravdepodobne v roku 1674. V ňom Vykupiteľ žiadal od Margity Márie, aby šírila kult zadosťučinenia za hriechy, časté sväté prijímanie najmä počas prvých piatkov mesiaca a Svätú hodinu vo štvrtok večer. Počas adorácie Najsvätejšej sviatosti sa jej zjavil Ježiš «v žiare slávy a Jeho päť rán sa skvelo ako päť sĺnk». Ukázal jej, ako veľmi miloval ľudí, od ktorých dostal len «nevďak a pohŕdanie» a hovoril jej aj o nutnosti láskyplného zadosťučinenia: «Toto ma bolí viac, než čo som vytrpel pri mojom Umučení.

Výnimočnosť doby, výnimočnosť oproti akémukoľvek obdobiu odo dňa, keď rímsky cisár Konštantín Veľký legalizoval kresťanstvo v Milánskom edikte a umožnil tak vznik kresťanského sveta, sa prejavuje aj výnimočnosťou zjavení. Kresťanský svet, univerzálna Christianitas už neexistuje. Ľudstvo, Cirkev a bývalé kresťanské štáty sa vracajú do náruče pohanstva, ktorého diabolské zovretie sa v 4. storočí pretrhlo. Upadá Cirkev, viera, morálka sa stáva pohanskou, štáty nekresťanskými a protikresťanskými. Situácia sa pre katolíckych kresťanov deň za dňom pomaly zhoršuje. Za týchto okolností, ktoré nepochybne trápia svätých v Nebi rovnako ako nás, je pochopiteľné, že sa aj Panna Mária nejakým

Svätá Margita Mária Alacoque sa narodila 22. júla 1647 v Lauthecourt, v Burgundsku (Francúzsko) v zámožnej a nábožnej rodine. Jej povolanie sa prejavilo veľmi skoro. Vo svojich pamätiach svätica píše, že už od svojho detstva jej Boh ukázal «ošklivosť hriechu, ktorá vo mne vzbudzovala takú hrôzu, že aj to najmenšie previnenie bolo pre mňa neznesiteľným utrpením». Naproti tomu našla veľkú záľubu v modlitbe a v skutkoch pokánia a mala veľký súcit s núdznymi a túžila im pomáhať. Keď jej otec predčasne zomrel, matka Filiberta zverila malú Margitu Máriu do

Nemecká augustiniánska mníška, mystička a stigmatička sa narodila 8. septembra 1774 vo vestfálskej dedine Coesfeld. Veľmi skoro začala mať videnia, v ktorých sa jej zjavoval anjel strážny, Madona s Ježiškom a svätí. Myslela si, že to, čo vidí ona, vidia aj ostatní. V roku 1812 sa na jej rukách a nohách objavili výrazné stigmy rán Ukrižovaného Pána a na boku silne krvácajúca rana v tvare kríža. Na túto chvíľu spomína takto: „Bolo to tri dni pred Novým rokom, asi o tretej popoludní. Práve som rozjímala nad Utrpením Pána a prosila

Pápež Pius XII. v roku 1945 vyhlásil Pannu Máriu z Guadalupe za patrónku celého amerického kontinentu. Jej sviatok pripadá na 12. decembra a je to príležitosť zamyslieť sa, ako z Neba panuje nad národmi Ameriky, ako ich chráni a vedie materskou starostlivosťou a nežnosťou. Zázrak zvečnený na tilme svätého Juana Diega a celkový kontext zjavení nám pripomína, že Panna Mária víťazí nad hadom, zasahuje do histórie a horlivo sa prihovára za tých, ktorí v tomto slzavom údolí prosia o jej príhovor. Ako Panna Mária zasahovala v dejinách Najstarší spoľahlivý zdroj o zjaveniach Matky Božej

Božie zjavenie, tak ako hlása katolícka náuka, skončilo smrťou posledného z apoštolov, t. j. Jána okolo r. 100. To ale neznamená, že Boh od tej doby prestal s ľudstvom komunikovať. Dokazujú to početné zázraky, ktoré síce – na rozdiel od zázrakov uvedených vo sv. Písme – nezaväzujú katolíkov k viere, spadajú do kategórie tzv. súkromných zjavení, no jednako mnohé z nich majú nadčasovú podobu a sú kedykoľvek overiteľné, takže je ťažké poprieť ich realitu. Sem patria napr. eucharistické zázraky na niekoľkých miestach Európy (Lanciano, Bolsena ai.),  kde sa po vyslovení konsekračných slov celebrujúcim kňazom,

Panna Mária Ružencová Jedno z najdôležitejších stredovekých zjavení bolo to, ktoré sa udialo sv. Dominikovi v roku 1206 vo francúzskom Prouille. Sv. Dominik tam pôsobil ako misionár medzi heretickou sektou albigéncov a snažil sa ich priviesť späť do lona Cirkvi. Príliš sa mu však nedarilo a tak sa v zúfalstve utiahol na tri dni do blízkeho lesa, kde sa modlitbou a pôstom snažil získať pomoc Nebeskej Matky. Na tretí deň mu prišla na pomoc Panna Mária. Zjavila sa a dala mu ruženec ako nástroj boja proti heretikom. Táto pomoc Panny Márie sa ukázala ako účinná a dodnes

Panna Mária na stĺpe – Santa María del Pilar Prvé zjavenie Panny Márie sa odohralo ešte počas jej života, v roku 40 po Kr. Panna Mária sa zjavila apoštolovi sv. Jakubovi, ktorý sa ako misionár vydal do Hispánie, dnešného Španielska. V blízkosti dnešného mesta Zaragoza sa počas chladnej noci zjavila Panna Mária a anjeli ju niesli na stĺpe. Stĺp postavili na zem a Panna Mária sa sv. Jakubovi prihovorila: „Synu, toto miesto je určené k tomu, aby som tu bola uctievaná. Vďaka tebe tu povstane na moju pamiatku kostol. Pri tom stĺpe postavíš