Svätý Joachim

Ivan Blahodej
29. decembra 2021   Cirkev

Otca preblahoslavenej Panny nenachádzame v životopise svätých. Ba aj vo Svätom písme spomenutý je len raz, a to v rodokmene Panny Márie, pod menom Heli (Eli, Eliakim, Joachim – Lk 3,23). Jeho pamiatku slávime 20. marca, aj 16. augusta po nanebovzatí Panny Márie.

Sv. Joachim, podľa ústneho podania, žil v Nazarete. Bol obľúbeným milým mladíkom, keď zasnúbil sa s cnostnou a bohabojnou pannou, Annou. Žili spolu mnoho rokov vo svornosti a úprimnej láske, lež bez potomkov, čo Židia považovali za hanbu. Celkom správne, lebo bolo im povinnosťou množiť počet veriacich v pravého Boha.

Sv. manželia niesli žiaľ bezdetnosti pokojne, ale neprestávali prosiť Boha, aby požehnal ich manželstvo plodom. Keď Anna prežila už ženský vek, zarmútený Joachim oznámil jej, že odíde na 40 dní do hôr, kde chce zotrvať v pôste a v modlitbe, aby požehnal Boh ich manželstvu. Ona, sv. Anna, aby tiež tak zotrvala doma. Azda podarí sa im nakloniť Božiu vôľu a vytrhne ich Najvyšší z hanby!

Keď Joachim zakončil 40-dňový pôst, príhodným spôsobom dal mu Boh na vedomie, že jeho manželka počne v živote, splodí dcéru, ktorej nech dajú meno Mária, lebo dieťa bude povolané splniť veľké veci.

Natešený manžel náhlil sa domov zvestovať svojej manželke blažený chýr. Ale Anna prekvapila ho, keď oznámila mu tú istú vec, ktorú tiež zvedela zhora. Ťažko očakávali príchod obom zvestovaný!

Po splnení ich túžby rozmýšľali sv. rodičia, čo majú robiť ďalej. Keď Mária je povolaná splniť veľké veci, tak treba, aby získala nejakú učenosť. A túto ako môžu zadovážiť jej oni, ľudia všedného povolania? Preto odhodlali sa, že v útlom veku odovzdajú ju kňazom. V Jeruzalemskom chráme nech nájde žriedlo, z ktorého môže čerpať vedy, v tej dobe bežné, čiže znalosť Sv. písma. Ťažko vyprosený dar odovzdali znovu Bohu, aby naložil s ním podľa Svojej nekonečnej múdrosti. Aby sám vyučil Máriu, ako má zaplniť vznešené povolanie, pre ktoré vyvolal ju Všemohúci do života.

Dobrú mienku ľudí o svätých manželoch potvrdil Boh tým, že požehnal im dcéru, počatú bez poškvrny dedičného hriechu.

Niet spôsobu, ktorý by viac svedčil o Joachimovej svätosti. Jeho Boh vyvolil za otca Panny, od akej svätejšia nežila ešte na svete. Vyvolil ho za Spasiteľovho starého otca!

Sv. Joachim však nedožil tej slávy. Hoci rozlúčil sa zo svetom vo vysokom veku, jednako nemohol vziať na ramená Spasiteľa, nemohol povedať so Simeonom: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu“ (Lk 2, 29–30). Stretol sa s Ním už iba po splnení veľkého sľubu!

Postojme tu trochu a rozjímajme!

Mária bola plodom Božej milosti, lebo splodila ju mať už v pokročilom veku. Plod zvestoval Boh obidvom manželom, v čase, keď boli ešte oddelení. Dieťaťu potešili sa rodičia v takej miere, že plesali radosťou! A svoju blaženosť predsa obetovali len Bohu!

Porovnajme ich s terajšími rodičmi. Veľa detí splodia terajší rodičia v cnosti? Však ani kňazmi požehnané manželstvá neplynú vždy v medziach príkazov! Veľa je rodičov, ktorí prosia Boha o deti? Veľa je takých rodičov, ktorí by sa tešili ich príchodu?! Veľa je takých, ktorí obetovali by deti Bohu?!

Pri týchto otázkach žiaľ až trhá srdce! Terajší manželia považujú deti za ťarchu, za trest! Všelijakými nedovolenými spôsobmi násilne nížia počet Božích vyvolených! Ba platia veľké sumy, aby už počaté neprišli na svet v riadnom čase, aby nezúčastnili sa sviatosti krstu!

Hrôza len aj myslieť! Krstom neočistené duše prekazených plodov nemôžu do neba. Ale Božia spravodlivosť nemôže ich odsúdiť ani do pekla, lebo svoju vraždu nezavinili si samé. Tam v predsieni očistca nariekajú na rodičov, aj na všetkých, ktorí hriešnym, vražedným zásahom prekazili im prístup na svet. Znemožnili im prijať sviatosť krstu a zbaviť sa ťarchy dedičného hriechu!

Ó, sv. Joachim, ktorý s veľkou túžbou prosil si Boha o dieťa, oroduj za terajších rodičov, aby vraždiac si deti, nevraždili si aj vlastné duše! Vyoroduj im milosť, aby žili v takom čistom stave manželstva, aký ty si nažíval so sv. Annou!

***

Článok vyšiel pôvodne v časopise Kráľovná sv. ruženca 8–9/1936, do elektronickej podoby bol spracovaný Dominikánskou knižnicou, pre zverejnenie na stránke christianitas.sk bol čiastočne upravený redakciou Christianitas.sk.

PDF (formát pre tlač)