Svätý Irenej z Lyonu, biskup a mučeník

Branislav Krasnovský
9. júla 2021   Cirkev

Koncom júna (presnejšie 28. júna podľa Rímskeho martyrológia) si pripomíname sviatok sv. Ireneja z Lyonu (Ireneus znamená v slovenčine mierny), biskupa a mučeníka. Sv. Irenej z Lyonu sa narodil niekedy okolo roku 140 v Malej Ázii v meste Smyrna a ako biskup umrel mučeníckou smrťou pravdepodobne v roku 202 v dnešnom francúzskom Lyone.

Poznal sa so známym biskupom sv. Polykarpom zo Smyrny a pravdepodobne patril aj medzi jeho žiakov, to znamená, že sprostredkovane cez sv. Polykarpa zo Smyrny mal ešte blízky kontakt s Apoštolskou dobou.

Zo Smyrny odišiel v čase okolo roku 178 do Ríma, ako teologický odborník pomáhal pápežovi Eleutérovi vyvrátiť blud montanizmu. Montanisti vznikli vo Frýgii (územie dnešného Turecka), ich vodca Montanus veštil skorý príchod Apokalypsy a zachrániť sa mali len montanisti, ktorí sa uchýlia do frýgického mesta Pepuza. Boli známi svojou prísnou morálkou a doslovným dodržiavaním biblických predpisov. Aj druhé manželstvo (po smrti jedného z manželov) zavrhovali ako cudzoložstvo. Stúpenci montanizmu vytvorili vo svojej dobe množstvo spisov, z ktorých sa však zachovalo do dnešných dní veľmi málo. Určité obdobie svojho života sympatizoval s montanistami aj významný kartáginský teológ a filozof Tertulián, ktorý je autorom viacerých kresťanských apologetických a dogmatických spisov.

Misia sv. Ireneja bola v Ríme úspešná, kresťanský spisovateľ Eusebios z Caesarey dokonca doslovne zaznamenáva celé znenie listu. Keďže v tom čase umrel ako mučeník lyonský biskup Potinos, Irenej sa stal jeho nástupcom.

Sv. Irenej z Lyonu sa okrem iného snažil uhasiť rozpor medzi ďalším pápežom Viktorom a ázijskými cirkvami, ktorý vznikol ohľadne dátumu slávenia Veľkej noci. Eusebios z Caesarey ho vo svojom diele chváli a označuje ho pojmom mierotvorca. Sv. Irenej z Lyonu je známym ako apologéta a bojovník proti heréze.

O jeho smrti písal sv. Gregor z Tours – označil ho ako mučeníka, ktorý zomrel spolu s lyonskými mučeníkmi za vieru v roku 202. Lyonskí mučeníci odmietali vzdať hold rímskemu cisárovi, takže ich začali rímski vojaci verejne týrať v amfiteátri a nakoniec ich utýraných hodili divej zveri.

Zachovali sa aj mená viacerých popravených kresťanov, Vettius Epagathus sa snažil brániť katolícku vieru, brutálne ho však umučili, rovnako ako mladučkú Blandinu, ktorá sa odmietla vzdať kresťanstva. Rímsky miestodržiteľ nechal vraždiť aj starcov a malé deti. Lyonskí mučeníci sa však svojej katolíckej viery nevzdali.

Najznámejším spisom sv. Ireneja z Lyonu je dielo Adversus haereses (Proti bludom), v ktorom analyzuje rôzne gnostické herézy (enkratiti, ebioniti, nikolaiti, montanisti, valentiniáni, marcionisti…). V duchu katolíckej tradície píše o Bohu a Ježišovi Kristovi a správne je aj jeho ponímanie vzkriesenia a vlastností ľudskej duše.

Sv. Irenej z Lyonu podáva krásne svedectvá o jednote v Cirkvi, o primáte rímskej Cirkvi a o potrebe byť s ňou v jednote; o cirkevnej tradícii, o svätej omši a mnohé iné náuky, ktoré heretici odmietali a popierali. Sv. Irenej, biskup a obranca viery, veriaci a filozof, s obdivuhodnou istotou podal vieru, ktorá má v sebe všetky kresťanské pravdy. Toto učenie zahrnul do jedinej stručnej vety: „Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom.“ Pred ním to nik tak jasno nepovedal a po ňom to už nik nezabudne. Toto jeho dielo nám poskytuje široký a kompletný výklad tradičného učenia Cirkvi tých čias. Je to veľmi vzácny dokument.

Sv. Irenejovi sa pripisuje krátka Modlitba proti bludom, v ktorej prosí Boha, aby chránil tých čo hľadajú pravdu pred každou falošnou doktrínou:

„Pokorne Ťa prosím Bože, Boh Abrahámov, Boh Izákov, Boh Jakobov a Boh Izraela, ktorý si Otcom Nášho Pána Ježiša Krista, ktorý si učinil Nebo a Zem, a ktorý vládne nad všetkým, jediného a pravého Boha, udeľ nám skrze Nášho Pána Ježiša Krista a Ducha Svätého moc vyvarovať sa každého bludu. Daj, aby sa každý kresťan vyhol každej kacírskej a bezbožnej náuke. Amen“

Zachovalo sa aj viacero inšpiratívnych citátov sv. Ireneja z Lyonu, z ktorých niektoré vyberáme:

– Je zbytočné hľadať pravdu mimo Cirkvi, pretože mimo Cirkvi niet pravdy. Učenie Cirkvi je bránou do života, je prameňom života.

– Najdôležitejšou úlohou katolíka počas života je žiť v súlade s Božími prikázaniami a pripraviť sa na svoju smrť.

– Cez strom (jabloň v Rajskej záhrade) prišiel do sveta ľudí hriech a smrť, cez strom (drevo Kríža) a Kristovu obetu prišla do sveta ľudí spása.

– Počas Sv. omše sa chlieb konsekruje, prestáva byť bežným chlebom a stáva sa Eucharistiou. Keď prijímame Eucharistiu, prestávajú byť naše telá bežnými telami, pretože máme nádej na Vzkriesenie.

PDF (formát pre tlač)