Svätá Eleonóra Provensálska

20. februára 2022   Svätec týždňa

Životopisné údaje

Ak chceme niekedy byť účastnými slávy nebeskej, musíme už tu na Zemi žiť ako v Nebi, preto hovorí a napomína sv. Pavol: „Tých vecí, ktoré zhora sú, hľadajte, kde Kristus je, sediac na pravici Božej! O veci, ktoré zhora sú, starajte sa, nie o tie, ktoré sú na Zemi!“

Život náš má teda už tu na zemi byť nebeský, má k nebeskej vlasti a nie k pominuteľným, hriešnym rozkošiam sveta smerovať. Svätá Eleonóra, kráľovná Anglicka, ktorej pamiatku dnešný deň konáme, už tu na Zemi nebeský život viedla. Napriek tomu, že kráľovstvom vládla, predsa v pokore slúžila Pánu Bohu, aby niekedy obsiahla najslávnejšiu korunu v kráľovstve nebeskom. Roku 1236 vstúpiac do stavu manželského s kráľom Henrichom, bohumilou nábožnosťou svojou i tohto priviedla k životu cnostnejšiemu. Ona ustanovila sebe za pravidlo života: uprostred slávy dvora kráľovského nikdy nespúšťať z pamäti, že jesto ešte i väčší Pán, ktorý bude súdiť i kráľov a trestať alebo odplácať ich skutky a že ani kráľ nie je zrodený, aby bol kráľom, lež aby Bohu, Kráľovi najvyššiemu slúžil, Jeho miloval, a niekedy blaženého požívania večnej lásky dosiahol.

Aby tomuto svojmu pravidlu dostála, ustavične rozjímala o Bohu, o večnom živote a o pominuteľnosti zemskej slávy. Rozjímanie o Bohu naučilo ju čím viac pokoriť sa, to jest pohŕdať sebou a Boha samého milovať; tým položila si základ všetkých cností, pretože pokora je každej cnosti tým, čím je základ stavaniu, koreň stromu. Táto pokora stránila od nej kráľa pýchy, diabla, ktorý k ľudom vznešeného rodu v dôstojnosti stavu, v lesku slávy, v pohodlí bohatstva, v užívaní práva, v konaní moci, v lichotení podriadených prečasto voľný prístup máva.

Za pominuteľný majúc život pozemský, hľadela si zabezpečiť žitie večné; ten krátky čas, ktorý jej Boh dal k putovaniu pozemskému, vynaložila na konanie skutkov milosrdenstva, dobre vediac napomínajúce slová Pánove, že treba pracovať, kým je deň; lebo príde noc, keď nikto nebude môcť pracovať. Jej dobročinnosť k chudobným, jej milosrdenstvo k opusteným učinili ju matkou ľudu. Veľmi mnoho vynaložila na pozdvihnutie služieb Božích, mnohé kostoly skveli sa krásou a velebou z jej darov.

Roku 1272 umrel jej kráľovský manžel. Vtedy Eleonóra, ktorá v srdci svojom dávno už zriekla sa sveta, opustila slávu dvora kráľovského a vstúpila do kláštora, aby tu pôstom, v rozjímaní a sebaumŕtvovaní bez prekážok Bohu slúžiť mohla. Vznešenou príkladnosťou svojou a zbožným životom svojím svietila všetkým svojim spolusestrám; ona opatrovala nemocných, tešila zarmútených, posilňovala slabých vo viere, slúžila každému a pravou pokorou svojou pritiahla k srdcu svojmu všetkých.

Takto ustavične prinášajúc seba Bohu za obeť, strávila celých 19 rokov v kláštore; potom usnula v Pánu zbožne a sväto tak, ako žila, roku 1292, aby vošla do radosti Pána.

Poučenie

Najpotrebnejšie tu na Zemi je, aby sme Boha poznali, Jeho milovali, Jemu slúžili a takto večné blahoslavenstvo dosiahli. Túto úlohu majú vyplniť panovníci i poddaní, vysokí i nízki, bohatí i chudobní, všetci ľudia bez rozdielu, stavu a okolností života. Boha poznať v jeho skutkoch a stvoreniach, Jeho, ako zasluhuje, nadovšetko milovať a Jemu slúžiť s telom i s dušou a takto spásu dosiahnuť, je to, o čom božský Spasiteľ riekol Marte: „Jedno len je potrebné!“ Alebo čo nám zvlášť na srdce klade, volajúc: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a spravodlivosť jeho; všetko ostatné bude vám pridané.“ O, ako pochabo činí človek, keď niečo iné než toto na zemi hľadá! Lebo „čo je platné človekovi, keby všetok svet získal, a na svojej duši škodu trpel?“

Sv. Eleonóra, obkľúčená leskom moci a slávy kráľovskej, nikdy nezabudla na tento svoj cieľ. Uprostred hojnosti statkov pozemských žijúc, nemala v nich žiadne zaľúbenie, vediac, že statky pozemské nemôžu ju opravdivo oblažiť, lebo márne sú a pominuteľné; človek však stvorený je pre Boha a blaženosť večne trvajúcu, a preto i duša jeho, ktorá schopná je Boha požívať, ničím nasýtená byť nemôže, a len v Bohu nachádza pokoj a nasýtenie. Sv. Eleonóra majúc to za najväčšie šťastie, že môže slúžiť Kráľovi všetkých kráľov, ktorému slúžiť viac je, než panovať nad krajinami a národmi, zložila korunu svetskú, aby v kláštore stala sa slúžkou Pána. Ako prosia a starajú sa mnohí, aby do dobrej služby sa dostali, alebo u vzácnej vrchnosti nejaké miestečko dostali: ale Bohu slúžiť, kto si toho všíma? Ako mnohí sú nad mieru pilní v službe svetských pánov, ale váhaví a leniví v službe Božej!

Drahý čitateľ, nepatríš aj ty k týmto? Či nezahanbuje ťa sv. Eleonóra, kráľovná, príkladom svojím? Pamätaj často, áno vždy, na svoj cieľ. Ako kormidelník na mori obyčajne len na hviezdy hľadí, a pocestný na ceste u jasajúcej chasy sa nezdržuje, ale k otčine sa poberá: tak pamätaj i ty vždy na svoj cieľ tam za hviezdami; opojeného sveta sebe nevšímaj, k otčine ponáhľajúc. Modli sa každý deň.

Modlitba

Pre Seba, ó Bože, učinil si nás; preto nemá pokoja srdce naše, dokiaľ v Tebe nespočinie. Hľa, chceme dosiahnuť pokoja srdca nášho v Tebe; preto zhliadni na nás, ó Pane, a na príhovor sv. Eleonóry podporuj nás, aby sme len Teba milovali a Tebe ustavične slúžili. Amen

PDF (formát pre tlač)