Sv. Scholastika
Plinio de Oliveira
9. februára 2020
Svätec týždňa
Svätec na február
Životopisné dáta
Sv. Gregor hovorí, že sv. Scholastika bola sestra sv. Benedikta a zasvätila sa Bohu v skorom veku. Pod vedením svojho brata založila a spravovala veľkú rehoľnú komunitu neďaleko Monte Casina. Zomrela okolo roku 543.
Komentár prof. Plinia
Sv. Scholastika bola sestra sv. Benedikta a jej dielo bolo tesne späté s jeho dielom, pretože bola zakladateľka Benediktínskych sester. Podobne bola sv. Klára spätá so sv. Františkom. Pavol VI. spravil zo sv. Benedikta patróna Európy. Myšlienka ustanoviť jedného patróna pre Európu a voľba sv. Benedikta súvisí s niektorými skutočnosťami, ktoré chcem objasniť.
Geograficky je Európa polostrovom Ázie. Tento polostrov, ktorý predstavuje len malú časť sveta, sa však stal dejiskom najdôležitejších svetových udalostí.
A aká najdôležitejšia vec sa v Európe udiala? Bolo to priľnutie jej národov k učeniu katolíckej Cirkvi. Európa je kontinent, ktorý bol vo veľkej miere verný katolíckej Cirkvi. Odtiaľ vzišla kresťanská civilizácia, v ktorej bol svetský poriadok a usporiadanie preniknuté nadprirodzenou silou a milosťou, ktorú spoločnosť obdržala skrze katolícku Cirkev.
Takto to bolo: Iba katolícka Cirkev učí pravdivú morálku a iba katolícka Cirkev dáva ľuďom nutnú silu túto pravdivú morálku zachovávať. A robí to skrze sviatosti. A iba táto morálka umožňuje vybudovať v spoločnosti poriadok, systém. Preto dokonalý systém jestvuje len tam, kde jestvuje a je prijímaná katolícka Cirkev. Iba katolícka Cirkev je základom skutočného poriadku.
Usporiadanie spoločnosti možno prirovnať k usporiadaniu ľudského tela. Ak je všetko v poriadku, telo dobre funguje a dá sa očakávať že jeho pohyby, reakcie, imunitný systém atď. budú primerané. Ale ak je niečo v neporiadku – vykĺbená malá kostička v zápästí – prichádza bolesť, pomalé reakcie, zápal, možno gangréna – všetky tieto nepríjemnosti.
Tak to je aj s civilizáciou. Ak je ako celok založená na katolíckej morálke, dajú sa od nej očakávať všetky druhy dobra, dokonca aj v drobnostiach. Ale keď opustí katolícku morálku, dokonca aj v maličkostiach, ktoré sa môžu zdať nedôležité, dajú sa od nej čakať všetky druhy biedy a zla.
Sv. Benedikt bol, skrze svojich mníchov, vynikajúcim misionárom, ktorý priniesol kresťanskú civilizáciu medzi germánskych barbarov. Na jednej strane dal obrovský impulz evanjelizácií, ktorou si získal národy západnej a strednej Európy, ale i Škandinávie a východnej Európy.
Na druhej strane, po celej Európe vytvoril sieť kláštorov, ktorá šírila katolícku morálku a katolícke myslenie. A tak sa z barbarskej invázie zrodil nový svet.
Korene sociálnej štruktúry prenikla milosť a priniesla obdivuhodné ovocie, ktorým bola Európa. A veľmi dlhý čas Európa uskutočňovala ideály Kontrarevolúcie. Pozeráme na Európu s nostalgiou, obdivom a láskou. Prišla revolúcia, ktorá sa usiluje zničiť katolícku Európu.
V základoch všetkého dobrého, čo Európska civilizácia priniesla, nachádzame sv. Benedikta a pre zásluhy jej modlitieb a kontemplácie aj sv. Scholastiku.
Sv. Scholastika založila rehoľný rád, ktorý nebol zameraný na spoločenské diela ani na výuku katechizmu. Podľa moderného chápania nerobili nič užitočné. Ale to, čo robili, bolo oveľa dôležitejšie. Modlili sa a obetovali sa. Ich príklad bol ich odkazom: Ak bol apoštolát mužskej vetvy produktívny, bol taký preto, že ženská vetva sa modlila, rozjímala a prinášala obety. To bola úloha ženskej vetvy.
A tu vidíme mimoriadnu, nenahraditeľnú a neporovnateľnú úlohu sv. Scholastiky. Je málo tých, čo chcú pracovať, menej tých, čo chcú bojovať a najmenej je tých, čo chcú trpieť. Nemám dosť slov, aby som vyjadril svoj obdiv k apoštolátu tých, čo trpia – ktorí berú svoje kríže, ba viac, ktorí berú kríže iných a želajú si trpieť, aby urobili apoštolát druhých plodným. Jeden z motívov, ktoré najviac vzbudzujú môj obdiv a úctu je plodnosť apoštolátu trpiacich.
Nie je nič slávnejšie ako človek, ktorý sa podujal trpieť, ktorý obetuje svoje šťastie a blaho pre víťazstvo iného. Len Boh pozná takých hrdinov.
Takto vidím život sv. Scholastiky, život, o ktorom treba hovoriť s obrovskou úctou.
