Sv. Regina, panna a mučenica

4. septembra 2022   Svätec týždňa

Životopisné údaje

V meste Autun v Burgundsku žil začiatkom 3. stor. rímsky sudca, horlivý pohan. Okolo roku 235 porodila mu manželka dcéru a zomrela hneď po pôrode. Zarmútený manžel a otec nevedel si rady so svojou sirotou; úradné povinnosti volali ho preč z domu a nebohú manželku miloval tak veľmi, že nechcel ani len pomyslieť na druhé ženenie. Čo mal teda robiť? Odovzdal svoju jedinú dcérku do opatery bývalej slúžke, ktorá bola vydatá na vidieku.

Bývalá slúžka však bola tajnou kresťankou a tak dcérka pyšného pohanského sudcu sala prsia kresťanky a s mliekom druhej dobrej mamičky aj kresťanskú vieru, ktorá sa v útlom srdiečku veľmi skoro hlboko zakorenila. Zbožná pestúnka vychovávala dieťa vo všetkých kresťanských cnostiach – v horlivosti a v stálosti vo vyznaní sv. viery. Dobre ona vedela, že keď sa pohanský otec dozvie, že jeho dcéra vyznáva Kristovo učenie, bude musieť byť pripravená na všetko trápenie. Rozprávala jej, aké muky museli podstúpiť útli mládenci a panny, muži a starci, a to aj tí najvznešenejší, pre sv. vieru, a ako vytrvalo a zázračne znášali všetky bolesti, keď ich Boh milostivo posilňoval. Vysvetľovala jej, aké je to šťastie pre toho, kto pre svojho Spasiteľa trpí, aká skvelá odmena ho očakáva v nebi, a aký drahý poklad je to pre človeka, ktorý zachová svoje nevinné srdce Bohu. Tajne dala pokrstiť kňazovi sudcovu dcérku, ktorá pri sv. krste dostala meno Regina.

Zbožná Regina zasvätila svoj panenský život Kristu a zahorela s celou láskou a túžbou, aby mohla trpieť pre svojho Stvoriteľa a Vykupiteľa. V meste Autun chystali sa pohania, že usporiadajú veľkú slávnosť k pocte svojich bohov. Najkrajšie panny z najbohatších domov mali obetovať dary. Aj pohanský sudca chcel prispieť k tejto slávnosti. Dal zavolať z vidieka svoju dcéru Reginu, ktorú od narodenia nevidel. Veľmi sa potešil, keď uzrel krásne rozkvitajúcu pannu, ktorá bola odleskom jeho milovanej manželky. Pyšný na jej krásu predstavil ju dôležitým predstaviteľom mesta. Regina žila potom utiahnuto v otcovom dome, nádherné šaty ju vôbec netešili. Začudoval sa nad tým pyšný pohan a rozmýšľal, čo je toho príčinou. Priblížil sa čas pohanskej slávnosti. Otec zaobstaral dcére nádherné šaty a šperky a učil ju, ako sa má ako prvá panna v meste na slávnosti správať.

Regina povedala: «Otče, ja nemôžem obetovať modlám, pretože som kresťanka.» Akoby bol hrom do pohanského sudcu udrel, tak zmeravel. Jeho rodičovská láska zmenila sa na surový hnev. Zvolal: «Obetuj bohom, alebo navždy opusť môj dom!»

Regina, ktorá milovala viac Boha, než pohanského otca, utiekla ako prenasledovaná holubica z otcovského domu späť k svojej zbožnej a láskavej pestúnke a vyrozprávala jej, aký strach podstúpila za ten krátky čas medzi nemravnými pohanmi, ktorí aj svoje dcéry sami obetujú necudnej bohyni Venuši, v ktorej chráme svoju panenskú nevinnosť obetovať musia.

Vychovávateľka utešovala útlu, zbožnú Reginu: «Drahé dieťa, aká si šťastná, že si ušla pred nemravnosťou a skazou svojej čistej duše! Otec nemá právo, aby ťa nútil k hriechu; bude však chcieť použiť svoje otcovské právo. Skry sa pred zlým svetom, aby si nebola smutnou obetou svojho otca.» Hneď vybrala sa starostlivá pestúnka s Reginou do hôr, kde ju zverila svojmu známemu, tiež kresťanovi. A sv. panna nezaháľala u svojho dobrodinca; lež pásla jeho ovce. Tichý kraj bol jej rajom. V krásnej Božej prírode mohla voľne premýšľať o dobrotivom Bohu a tešiť sa so svojím Spasiteľom, ktorému venovala svoj život. A rástla do ešte väčšej krásy, na tele i na duši a všetok ľud zveleboval vznešenú svätú pastierku.

Niekoľko rokov žila sv. Regina ako anjel pri svojom stáde a tešila sa, že jej dobrotivý Boh poprial už v mladosti pre Jeho meno možnosť znášať chudobu a trpieť. Ale nevystala ani ťažšia skúška! Rímsky vladár Olibrius prišiel do toho kraja, v ktorom sv. Regina ovce pásla, a uzrel náhodou krásnu pastierku. Vyzvedal sa kto a čo je, a niekto mu riekol, že je to dcéra bohatého sudcu z mesta Autun. Zahorel k nej nečistou láskou a túžbou po sudcovom bohatstve, ktoré mu už predtým závidel. Akonáhle prišiel Olibrius do mesta Autun, oznámil otcovi, kde sa jeho dcéra zdržiava a pýtal si ju za manželku. Vyslal do hôr vojakov, ktorí svätú pannu chytili a priviedli k nemu. Necudný a lakomý pohan žasol nad jej krásou, vyznal jej svoju lásku a úmysel, že si ju chce za manželku vziať. Kresťanská panna mu odpovedala: «Mojím ženíchom je Ježiš Kristus, ktorého ty nevyznávaš. Od Neho ma nič neodlúči!» Začudovaný vladár sa spýtal: «Čože, aj ty pridŕžaš sa toho Galilejčana?» Svätá panna horlivo dokazovala svätosť božského učenia a smiešnosť pohanstva, ktoré klania sa nemým modlám, zverom a hriešnym, nemravným ľuďom. Keď Olibrius videl, že ani prosby ani hrozby nemajú zmyslu a že sv. Reginu nedokáže nakloniť k pohanstvu a k manželskému zväzku, dal ju odviesť k otcovi, aby ten zlomil jej tvrdohlavosť.

Pohanský otec, pozbavený rodičovského citu, usiloval sa všemožne, aby svätá panna zaprela Krista, stala sa pohankou a vydala sa za Olibria. Márne sa však namáhal – sv. panna nechcela zaprieť sv. vieru, nechcela podať ruku nemravnému pohanovi. Dal preto otec sv. Reginu zavrieť do žalára, reťazami spútať, že ani ležať, ani hýbať sa nemohla. Časom posielal ukrutný otec svojej nevinnej dcére kúsok chleba a trochu vody. Takto bola sv. Regina trápená celý mesiac. Milosrdný Boh však neopustil sv. pannu, posilňoval ju a naplňoval jej srdce nesmiernou útechou, že ešte spanilejšia sa objavila pred panovníkom.

Nemravný pohan, keď ju uvidel, padol na kolená pred sv. pannou a prosil ju, aby sa stala jeho manželkou – sľúbil jej, že bude môcť v tajnosti vzývať svojho Boha. Sv. Regina dobre poznala nemravného pohana a riekla, že ona sa za neho nemôže vydať, keďže sa zasľúbila nebeskému Ženíchovi. Olibrius sa rozhneval, dal ju späť do väzenia odviesť a rozkázal ju bičovať.

Okolo stojaci pohania riekli: «Svoju zriedkavú krásu stratíš týmto ukrutným bičovaním! Poslúchni a obetuj bohom, aby si trápeniu ušla!» A sv. Regina zvolala rozhorčene: «Oj, biedni radcovia! Nikdy neprivolím a neobetujem diablom, pretože ja patrím Kristovi, ktorý ma posilňuje.» Kati ju bičovali, až krv potokmi tiekla po jej krásnom sv. tele. Celá zakrvavená ležala v žalári, keď tu zrazu nebeská jasnosť ju ožiarila. A uzrela žiarivý kríž a na ňom bielu holubicu. A zaznel nadpozemský hlas: «Pozdravená buď, Regina! Máš prichystanú korunu večnej slávy, otvorený je pre teba raj, ktorý zakrátko uzrieš!»

Ihneď sa zacelili rany na zbičovanom tele sv. panny a ona zvelebovala milostivého Boha za ten zázrak. Na druhý deň dal Olibrius sv. Reginu zavolať, a začudoval sa jej zázračnému uzdraveniu. Povedal: «Obetuj už teraz bohom, ktorí ťa uzdravili!» Sv. Regina odpovedala odvážne: «Nikdy neobetujem vašim smiešnym modlám. Môj Boh je Pán Ježiš Kristus, ktorý vydal za mňa svoju krv. On ma uzdravil tejto noci, potešil a božskú silu poprial. Jemu s radosťou obetujem svoju krv a život!» Mnoho pohanov počulo tieto slová. Olibrius sa zahanbil a rozkázal v zlosti katom, aby svätú pannu vyzliekli a železnými hákmi jej obnažené telo trhali. Pohania šomrali a odvrátili svoje tváre od toho krvavého divadla.

Ukrutný pohan zvolal: «Zaslepená úbožiačka!» Svätá Regina ozvala sa: «Ty si zaslepený úbožiak! Aj v mukách som šťastnejšia, než ty, ktorý žiješ v rozkošiach! Nikdy neporuším vernosť Pánu Ježišovi, ktorý je pravý Boh!» Keď kati jej doráňané telo žeravými železami pálili, modlila sa sv. Regina k Bohu. A opäť zaznel nadpozemský hlas: «Poď, Regina a prijmi korunu svojho Spasiteľa!» Keď to prítomní pohania počuli, mnohí sa stali kresťanmi. Rozpálený Olibrius rozkázal, aby jej kat zoťal hlavu. Keď sa k nej kat blížil, sadla si biela holubica na jej hlavu. Sv Regina prespevovala žalm (65): «Šli sme skrze oheň a vodu; ale Ty, ó Pane, uviedol si nás do občerstvenia!»

Jej okovy praskli a zem sa zatriasla, keď kat zoťal jej hlavu. Keď to videli a počuli pohania, vyše 800 sa ich obrátilo na sv. vieru. To sa stalo roku 251 za krvavého prenasledovania kresťanov pod cisárom Deciom. Telo sv. Reginy pochovali zbožní kresťania. A Boh oslávil svoju vernú služobnicu mnohými zázrakmi. Jej ostatky boli neskôr prenesené do Milána. Na jej príhovor vyzdravel mladík Heruboldus, keď ho utrápení rodičia priniesli do chrámu k ostatkom sv. Reginy, inému chlapcovi vrátil sa stratený zrak.

Svätá Regina vyobrazuje sa spútaná okovami, ako kľačí v žalári, žiarivý kríž pred ňou, na ktorom sedí holubica.

Poučenie

Akonáhle sv. Regina spoznala všemohúceho a láskavého Boha, obetovala sa Jeho službe, horlivo vyznávala Jeho sv. náboženstvo, nebála sa od svojej útlej mladosti žiadneho prenasledovania, lebo dôverovala v milosrdenstvo a moc Božiu. A dobrotivý Boh posilňoval ju v trápení, keď ju neľudský otec z domu vyhnal, keď v cudzom svete musela ovce pásť, keď muky a hanbu znášala. A korunoval ju večnou slávou.

Kresťan, či nasleduješ sv. Reginu v dôvere k všemohúcemu Bohu? Či sa nestrachuješ pred možným nešťastím?

Keď nemáš dôveru v Boha, keď žiješ v strachu pred nešťastím: máš vedieť, že je to vnuknutie zlého ducha. Kto verí v Boha, má v Neho dôveru skladať vo všetkých prípadoch života. A keď ťa aj nešťastie postretne, keď musíš znášať chudobu, chorobu, ponižovanie, potupu a hanu, nezarmucuj sa a nezúfaj. A keby ťa aj celý svet zavrhol, dôveruj v Boha ako sv. Regina; lebo ti On už omnoho viac poprial, ako si potreboval. Preto hovorí sv. Augustín: «Nezabúdaj, že máš v Krista dôverovať, hoci by sa i tvoja noha hýbala, čoby i klesala, čoby si aj nevíťazil, čoby si sa začal aj topiť, nuž volaj: Pane, hyniem, osloboď ma, aby si nezahynul.»

Modlitba

Popraj nám, ó Bože, prosíme Teba, na príhovor sv. Reginy, svoju milosť neohrozenej dôvery v Tvoju milosť a milosrdenstvo. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen

PDF (formát pre tlač)