Sv. Kristína, panna a mučenica

24. júla 2022   Svätec týždňa

Životopisné údaje

Sv. Kristína narodila sa na konci 3. stor. v mestečku Tyre na ostrove jazera Bolsena, v provincii Viterbo v dnešnom strednom Taliansku. Jej otec Urban pochádzal zo staroslávnej rodiny Aniciov a bol plukovníkom cisárskej telesnej stráže. Bol to horlivý a surový pohan, ktorý kresťanov vo svojom dome často hrozne mučil. Útla Kristína musela sa preto často pozerať na ukrutné muky, ktorými bývali trápení kresťania v otcovom dome. Stálosť, trpezlivosť a tichosť mučených kresťanov dojímali veľmi nevinné srdce útlocitnej Kristíny, ktorá nad ich trápením tajne mnohé slzy vylievala. Dvanásťročné dievča túžilo poznať, čo za previnie to je, pre ktoré boli tak neľudsky mučení. A od kresťanských žien sa dozvedela pravú príčinu. Odvtedy nemala pokoja, kým nebola vo viere kresťanskej dokonale vyučená a pokrstená. Pri sv. krste prijala meno Kristína.

Od toho času, ako prijala sv. krst, zostala celkom zmenená. Keď počula, že jej pohanský otec opäť mučí kresťanov, zavierala sa do svojej izby, modlievala sa za nich i za neho. Veci, ktoré jej slúžky k obetovaniu bohom donášali, vyhadzovala von oknom, hľadela do neba, modlila sa a plakala. Slúžky sa tomu čudovali:

«Čo ti je, veliteľka naša, že plačeš a bohom tymián neobetuješ? Nahnevajú sa na teba a na otcov dom.» Kristína ich však pokarhala: «Čo to hovoríte, slepé a hluché duše? Či neobetujem živému Bohu, ktorý stvoril nebo a zem?» Slúžky padli pred ňou na kolená a hovorili: «Mocná a vznešená veliteľka naša, ako môžeš cudzieho Boha vzývať a Jemu obetovať? Keby to vedel tvoj otec, usmrtil by svoje otrokyne, že sme ťa priviedli k povere, kvôli ktorej dal toľkých umučiť a zabiť. Kde sa ukryjeme?» A Kristína im odpovedala: «Prečo dáte sa mámiť diablovi? Utiekajte sa k Pánu Ježišovi, oslobodí vás od zlých duchov a budete žiť večne.»

V tom vstúpil do izby Urban a otrokyne mu oznámili, že dcéra jeho neobetuje bohom. Pohanský otec sa spýtal: «Dcéra moja, čo to má byť? Prečo opovrhuješ bohmi našich predkov? Alebo sa snáď už i ty klaniaš tomu, ktorého Židia ukrižovali? Milá moja jediná dcéra, obetuj našim bohom, aby sa na nás nehnevali.» Kristína mu odpovedala: «Volaj ma dcérou toho, ktorý ma učil, že mám nebeskému Bohu obetovať.» Pohan si pomyslel, že mieni jeho boha, pristúpil preto k nej a objal ju: «Neobetuj len tomu jednému bohu, ale všetkým, aby neboli urazení.» Kristína riekla: «Pravdu hovoríš, tak treba. Obetujem Otcovi, Synovi a Duchu Svätému, aby Trojjediný Boh na zemi bol oslávený. Áno, Trojjedinému Bohu, Pánovi neba a zeme sa klaniam, Toho ctím a vzývam, a radostne donesiem obetu svojho života pre Jeho oslávenie.»

Zadivený Urban sa spýtal: «Dcéra moja, klaniaš sa teda trom bohom?» A ona odpovedala: «Klaniam sa len nebeskému Bohu, ktorý je v podstate jeden nerozdielny; prečo mi teda natískaš cudzích bohov? Pošli mi nevinné dary, obetujem ich.» A zaslepený otec jej poslal rôzne drahocenné dary. Ona si vybrala biele rúcho, obliekla ho a chystala sa na nastávajúci boj. Niekoľko dní zotrvala v modlitbách a vo svätom rozjímaní. A rozbila sošky strieborných a zlatých bôžikov a striebro i zlato potom rozdala chudobným.

Pohanské otrokyne oznámili Urbanovi, čo jeho dcéra urobila s darovanými bôžikmi. Ten sa nahneval tak veľmi, že zaprel v sebe všetok otcovský cit, a kričal: «Nevďačné dieťa, ako si mohla bohov tak zneuctiť?» A Kristína smelo odpovedala: «Tvoji bohovia sú bezmocné mŕtve sochy, ktoré nikomu pomôcť nedokážu. Len jeden je Boh, Stvoriteľ neba i zeme. Toho vzývam a aj ty ho musíš spoznať a Jemu sa klaňať, keď nechceš byť zatratený.» Pohanský otec po týchto slovách zaprel v sebe posledné zvyšky otcovského citu a nechal svoju dcéru bičovať.

Prešiel istý čas a Urban práve súdil kresťanov vo svojom dvore a dal ich veľmi mučiť. Jeho dcéra Kristína sa verejne zastala mučených a riekla: «Viera, pre ktorú títo svätí ľudia tak vytrvale trpia, musí byť svätá. Uznajte to modlári!» Urban, aby dokázal, že nikomu neodpustí, kto sa priznáva ku kresťanstvu, dal vojakom rozkaz, aby aj jeho vlastnú dcéru do krvi bičovali. Kati mučili útlu pannu tak, že krv z nej cícerkom stekala a kusy tela na zem padali. Svätá panna obracala počas mučenia oči k nebu, hlasno sa modlila a trpela ako baránok všetky bolesti z lásky k ukrižovanému Spasiteľovi.

Tyranský otec sa zhrozil sám seba, keď videl svoju útlu dcéru takú zmučenú a rozkázal katom, aby ju do väzenia zaniesli. Keď sa o tom matka svätej panny dopočula, roztrhla od žiaľu svoje rúcho a bežala s rozpustenými vlasmi k svojej milovanej dcére do väzenia. S veľkým plačom volala: «Dcéra moja, zmiluj sa nado mnou; lebo pre teba zahynem. Len teba jedinkú mám; načo mi je bohatstvo bez teba?» A nahovárala ju, aby otcovu vôľu vyplnila a bohom aspoň na oko obetovala.

Kristína nedokázala zaprieť Spasiteľa ani na okamžik a riekla matke: «Ten, ktorého meno nosím, posilnil ma v boji a dal mi zvíťaziť nad tými, ktorí pravého Boha nepoznajú. Matka moja, poznaj ho a budeš večne žiť!» Pohanský otec a sudca dal opäť doviesť dcéru pred súdnu stolicu a prosil ju: «Zmiluj sa nado mnou, Kristína; veď si moja jediná dcéra. Obetuj bohom, aby ti pomáhali a oslobodili ťa od bludu, v ktorom žiješ. Keď to neurobíš, musíš podľa zákonov zomrieť – nie si len moja dcéra.» Svätá panna mu pokojne odpovedala: «Dobre si povedal – nie som tvoja dcéra, lebo čo sa narodilo tebe, je len telo, otec mojej duše je Boh, pre ktorého trpím a ktorý ju do svojej slávy vezme.»

Pohanstvom rozumu a srdca pozbavený otec rozkázal svoju dcéru k železnému kolesu priviazať, olejom poliať a oheň pod ňou zapáliť. Svätá panna riekla, keď ju kati ku kolesu viazali:

«Ó nešťastný, zaslepený otče, či ty nevieš, že Ježiš Kristus, Syn živého Boha z neba na zem zostúpil, aby nás vyslobodil? Pre Neho trpím tieto muky a On môže ľahko tvoju ukrutnosť zahanbiť.» Boh pomáhal svojej služobnici: oheň nedotkol sa jej tela; ale rozháňaný vetrom, ktorý sa náhle zjavil, popálil všetkých okolo stojacich pohanov. Zaslepený pohanský otec nepoznal v tomto zázraku prst Boží. Rozkázal, aby Kristíne k telu kamennú dosku priviazali, a tak ju do morskej hlbiny hodili. Ale svätá mučenica sa neutopila, lež vyplávala na breh. Neľudský otec, keď to videl, dal ju hodiť do žalára. Ukrutný pohan zomrel ešte tú noc náhlou smrťou.

Svätá Kristína oplakávala nekajúcnu smrť pohanského otca a prosila milostivého Boha, aby aj ju čo skôr k sebe ráčil povolať. Po smrti Urbanovej prevzal vládu v meste nový vladár, tiež zúrivý pohan a ten hneď rozkázal vojakom, aby sv. Kristínu do Apolónovho chrámu zaviedli, aby mu obetovala. Keď Kristína pred modlu predstúpila, modlila sa vrúcne k Bohu, a modla padla, rozbila sa na márne kusy a zabila nového miestodržiteľa ako aj mnohých pohanských žrecov.

Ďalší miestodržiteľ, menom Julián, považoval všetky divy, ktoré sa stali pri mučení svätej panny, za jej čarodejnícke skutky; a dal ju hodiť do ohnivej pece. Ale Boh zachránil služobnicu svoju. Zarytý pohan dal ju hodiť teda do jamy, ktorá bola naplnená hadmi. Hady sa skryli do dier pred svätou a ani raz sa jej nedotkli. Dal ju teda vytiahnuť a opäť do väzenia zaviesť. V noci k nej poslal pohanské ženy, aby ju odlákali od kresťanskej viery. Keď tie vkročili do jej väzenia, našli sv. Kristínu na kolenách, ako nahlas ďakovala Bohu, že jej doprial pre Jeho meno trpieť a zázrakmi sa osláviť. Pohanské ženy boli tak dojaté tým čo videli, že sa hneď kresťankami stali.

Ráno dal si Julián sv. Kristínu predvolať a povedal: «Kristína, čas rozmýšľania, ktorý som ti poprial, vypršal; a hovorím ti naposledy: obráť sa k bohom!» Svätá mu odpovedala: «Od tohto času nebudeš mať pokoja ani na tomto svete, ani na druhom.» I obrátila oči k nebu a zvolala: «Pane môj a Bože môj! Zhliadni na svoju služobnicu, a popraj milostivo, aby som ukončila svoje utrpenie!» Tieto slová naplnili srdce zlostného a bezcitného pohana besnotou. Rozkázal, aby jej vojaci jazyk vyrezali. A svätá nato riekla slávnostne: «Julián, ty chceš časť môjho tela, ktorým som Boha chválila; vezmi si ho, ale aj ty oslepneš!» A ponúkla katom jazyk, ktorí jej ho vyrezali. Zverský pohan rozkázal, aby ju o kôl priviazali a do nej šípmi strieľali. Vojaci posiali jej útle telo šípmi a tak odovzdala svoju krásnu dušu Stvoriteľovi dňa 24. júla roku 310 A. D. Kresťania vzali jej telo, pomazali ho masťami a slávnostne pochovali. Neskôr boli prenesené pozostatky svätej do mesta Palermo na ostrove Sicília, kde je až podnes ako patrónka tej krajiny uctievaná.

Sv. Kristína vyobrazuje sa ako mladá deva, v ruke má šípy, pri nohách hadov.

Poučenie

Sv. Kristína prišla k poznaniu svätej viery a jej nadzemskej moci, keď videla neohrozene zomierať mučeníkov, ktorých jej pohanský otec dal na cisárov rozkaz mučiť a usmrcovať. Boli to pre ňu hrozné dni trápenia, ktoré jej vlastný otec, zaslepený pýchou, zapríčinil.

Svätá Kristína poznala, že jej, pohanskými predsudkami zaslepený, otec je pripravený i k tým najkrutejším skutkom proti vyznávačom pravej viery, preto tak pokojne obetovala svoj mladý život za učenie božského Spasiteľa. Vedela, že si tým utrpením získa večné blahoslavenstvo. Preto zvelebovala Boha pri tých najväčších mukách za milosť, že jej umožnil trpieť pre svoje meno. A vypočul jej modlitbu, poprial jej svoju milosť, že mohla zachovať svoje presvedčenie až do smrti.

Málo je na svete ľudí, ktorí by tak vytrvalo a stále vyhľadávali večné blahoslavenstvo, ako sv. Kristína. Väčšina hľadá len svoj časný prospech a preň často všetko obetujú. Skúpy túži po bohatstve a zháňa sa za ním každým možným spôsobom; dusí v sebe každý prejav citu lásky k blížnemu, rovnako ako pohanský otec Urban dusil svoj rodičovský cit voči sv. Kristíne a dopúšťal sa na útlej nevinnej dcére tých najdiabolskejších ukrutností, lebo sa obával o svoje výnosné postavenie. Pyšný túži po svetskej chvále a zapredáva kvôli nej svoje kresťanské presvedčenie, prestupuje Božie a cirkevné zákony. Rozkošník vyhľadáva okamžité radovánky a nedbá, že si pri tom dušu usmrcuje.

Kresťan, neobzeraj sa po ľuďoch v živote, lebo na nich nemôžeš sa spoľahnúť. Dôveruj Bohu, On jediný ťa neoklame. Vyhľadávaj česť Božiu, ako sv. Kristína. Rozjímaj, aký máš úmysel pri každom svojom čine. Keď budeš sa starať o Božiu česť vo svojom konaní, budeš pracovať pre svoj prospech – zabezpečíš svoje duševné spasenie.

Modlitba

Ó Bože, popraj nám milosti, žeby sme na príhovor sv. Kristíny, Tvojej vernej služobnice, vždy sa usilovali Tvoju česť vyhľadávať, a čistým a zbožným životom blahoslavenstvo svojej duše si zabezpečiť mohli. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen

PDF (formát pre tlač)