Rodová rovnosť alebo: „Budeme ho mať dvakrát…!“, politická korektnosť v slovenskom jazyku, 2. časť

Branislav Michalka
23. marca 2021   Cirkev   Rodný jazyk

pokračovanie I. časti

V jednom komediálnom seriáli reagoval hlavný predstaviteľ na informáciu iného hrdinu, ktorý uviedol, že cíti určitú rozpoltenosť zdeseným pošepkaním manželke: „Budeme ho mať dvakrát…!“

To isté sa stalo v slovenskom jazyku, keď na jeho územie dorazila politická korektnosť v podobe tzv. rodovo neutrálneho jazyka. Tá sa, podobne ako takmer všetko pokrokové, začala šíriť z Bruselu na európsku perifériu od roku 2008, keď Európsky parlament prijal, ako jedna z prvých medzinárodných organizácií, viacjazyčné usmernenia pre rodovo neutrálny jazyk. Ako znela jeho definícia?

„Rodovo neutrálny jazyk je všeobecný pojem, ktorý zahŕňa používanie nesexistického, inkluzívneho alebo rodovo spravodlivého jazyka. Účelom rodovo neutrálneho jazyka je vyhnúť sa používaniu slov, ktoré sa môžu chápať ako zaujaté, diskriminačné alebo ponižujúce, keďže naznačujú, že normou je jedno pohlavie či spoločenský rod. Používanie rodovo spravodlivého a inkluzívneho jazyka takisto pomáha zmierňovať vytváranie rodových stereotypov, podporuje spoločenskú zmenu a prispieva k dosiahnutiu rodovej rovnosti.“

Príslušný európsky dokument dodáva, že „rodovo neutrálny alebo rodovo inkluzívny jazyk je niečím viac, ako len vecou politickej korektnosti. Jazyk významne odráža a ovplyvňuje postoje, správanie a vnímanie človeka.“ Pri všetkej úcte k EÚ však musíme konštatovať, že síce rodovo neutrálny jazyk zaiste predstavuje pokus presahujúci politickú korektnosť, veď ide o vytvorenie nového, pokrokového človeka, ale predsa len ten politický nátlak tam je, a preto je používanie pojmu politická korektnosť pre tieto snahy vhodné.

Aplikovaná rodová rovnosť v slovenskom jazyku vyvolala v prvom rade efekt „budeme ho mať dvakrát“. V oficiálnych dokumentoch sa teraz musia vymenovávať všetky popisované profesie v mužskom a ženskom rode, napriek tomu, že toto v slovenskom jazyku bežnou praxou nebolo. Naopak, bežnou praxou bolo v dokumentoch alebo oficiálnych dokumentoch, či prejavoch používať zástupný termín (vychádzajúci, podľa dnešných kritérií, sexisticky z faktu, že tieto povolania vykonávali kedysi len muži) v mužskom rode. Čiže, keď sa hovorilo v množnom čísle o „lekároch“ vo všeobecnosti, či o „spisovateľoch“ vo všeobecnosti, tak sa v slovenskom jazyku chápalo, že sa tým myslia obe pohlavia, vykonávajúce tieto povolania. Teraz sa nám pomaly udomácňuje zvyk vymenovávať všetko v mužskom aj ženskom rode. A to aj v pojmoch najvšeobecnejších – každý občan (každá občianka) a pod.

O tom, že rodovo neutrálny jazyk úspešne preniká do úradného a verejného života, svedčí napríklad dokument Analýza rozhovorov o používaní rodovo vyváženého jazyka vo verejnej správe¹. V ňom sa autorka Zuzana Maďarová zamýšľa nad diskriminačnou a sexistickou formou súčasného jazyka natoľko intenzívne, že dospieva k záveru o nutnosti výskumu v danej oblasti, ktorý realizovala oslovením členov Výboru pre rodovú rovnosť Rady vlády SR pre ľudské práva. Ten potom realizovali skúmaním v teréne. Celý text, pokiaľ by sme odhliadli od šialenej pojmovej pedantérie, voľkajúcej si v neustálom mandarínskom používaní cudzojazyčných politicko-korektných termínov, je prúdom neprerušenej zábavy pre čitateľov. Tu sú niektoré ukážky:

O: Čiže vidíte priestor pre rodovo symetrické vyjadrovanie najmä v oslovovaní, aby bolo adresné.

B: My oslovujeme „vážené členky a vážení členovia grémia“.

O: Áno, a mimo oslovení, keď sa hovorí všeobecne, tam to vidíte ako neproblematické. (výčitka, pozn. aut.)

Alebo negatívny prípad:

C: Ako hovoríme o pacientoch – vo všeobecnosti.

B: Áno, vo všeobecnosti – skupina pacientov, to sú aj pacientky aj pacienti. My hovoríme o právach pacientov, nehovoríme o právach pacientok a pacientov. Ale o právach pacientov, kde zahrnieme, teda to sú tí pacienti [dôraz na tí]. (autorka tu zdôraznila pravdepodobné sexistické správanie respondenta, ktorý tým demonštruje svoj tmársky prístup k rodovo neutrálnemu jazyku, pozn. aut.)

B: To keby už niekto začal rýpať do toho, že prečo tam máte Ochrana práv pacientov a nie pacientov a pacientok, tak to by som už na toho človeka pozeral, či ho netreba vyšetriť […].

Boj so starým človekom a feudálno-buržoáznymi prežitkami

Je to však aj vnútorný boj so starým človekom v každom z nás, predovšetkým v samotných pokrokových ženách. Niektoré svedectvá pripomínajú surrealistické priznania kajúcnikov z komunistických monsterprocesov:

Účastníčky rozhovoru prevažne opisujú cestu k rodovo vyváženému vyjadrovaniu ako plynulú a prirodzenú, len v jednom prípade sa vyskytol opis prekonávania vnútorných prekážok.

D: Lebo, ja si pamätám, keď to začali baby [rodové trénerky] robiť a začalo sa hovoriť o rodovo citlivom jazyku, sama som z toho bola taká pobúrená, že to je kravina a odteraz budeme hovoriť, že Victor Hugo napísal Bedári a bedárky? Srandu som si z toho robila. Potom som pochopila, že vlastne to, ako rozmýšľate a ako rozprávate, formuje to, ako sa vnímate. A to je strašne dôležité.

Po „prebudení“ a osvietení sa dostaví u pokrokových súdružiek hnev:

E: Mňa osobne sa dotýka, keď tam je iba mužský tvar a ak tam nie som uvedená ako žena.

O: A čo s tým potom robíte?

E: No nič, nahnevám sa a mám pocit, žeby mali vedieť, že majú dočinenia s mužmi a ženami.

Preto je treba situáciu v slovenskom jazyku riešiť, ako hovorili súdruhovia: každý/-dá na svojom pracovisku, každý/-dá vo svojej domácnosti:

Napríklad respondentka I hovorí o pracovisku, ktoré vypracúva odporúčania úradných dokumentov, smerníc, vyhlášok a iných materiálov a ktoré môže byť kľúčovým miestom v implementácii princípov rodovej rovnosti, vrátane rodovo symetrického jazyka. Uvádza, že súčasťou jej odporúčaní je vždy aj rodovo citlivý jazyk, ktorý používa rôznymi spôsobmi.

Obzvlášť osviežujúce sú príklady z typicky „maskulínneho“ prostredia:

Respondent z Ministerstva obrany sa obracia na zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (č. 346/2005 Z. z.).

K: Používa pojem profesionálny vojak, ktorý zahŕňa aj pojem profesionálna vojačka. Profesionálna vojačka sa zahŕňa v špeciálnych prípadoch vtedy, keď je potrebná nejaká osobitná starostlivosť v rámci materskej dovolenky, aby to bolo rozlíšiteľné. Čo sa týka bežného kontaktu, tak v oslovovaní nie je problém – poručík, poručíčka – používajú sa obe varianty, alebo náčelník – náčelníčka, s týmto problém nie je. Čo sa týka nejakého formálneho jazyka, väčšinou je zaužívané používať tú dominantnú – mužskú variantu.

Jednotne, proti generickému maskulínu!

Pod tlakom z Bruselu sa podobné formy uvažovania postupne udomácňujú aj v slovenskom jazyku. Napriek všetkému majú pokrokové súdružky stále pocit, že: „Žijeme v temnom svete generického maskulína a rodovo nekorektného jazyka,“ ako nás ubezpečuje napr. Soňa Hrúziková. Momentálne sú pre ňu predmetom rozhorčenia aj ženské slovné koncovky, oddelené „lomkou“ od mužského variantu slova, ako polovičatá snaha o neutralitu. Lucia Molnár Satinská nevidí riešenie ani vo vymenovávaní mužského a ženského variantu pojmu.

Riešením je, ako uvádzajú v príručke Ako používať rodovo vyvážený jazyk², väčšia neutralita jazyka (kedysi sa tento proces nazýval kastráciou): „Riešením je okrem obmieňania ženských a mužských tvarov aj využitie kolektívnych a neutrálnych podstatných mien. Vtedy hovoríme o neutralizácii. Neutralitu jazyka dosiahneme, keď budeme siahať po výrazoch ako personál, zamestnávateľský subjekt, čitateľská obec. Tento postup je vhodný najmä v situáciách, keď na rode naozaj nezáleží.“

V uvedenej príručke si môže čitateľ overiť na vlastné oči, kam až dospela zamýšľaná politická korektnosť v slovenskom jazyku. Že sa za neutrálne slovo považuje pojem „osoba“, na ktorú sa ukazuje ženským zámenom „tá“ a politicky korektné texty tým dostávajú ženský nádych, čo je v rozpore s kýženou neutralitou, to už evidentne bojovníkom/bojovníčkam za rodovo neutrálny jazyk nevadí. (Keď sa namiesto pojmu „obvinený“ použije pojem „obvinená osoba“.) Navyše by bolo dobré opýtať sa, ako je možné, že mohlo v tmárskom sexistickom prostredí vzniknúť označenie pre niečo tak všeobecné a teda zahŕňajúce čo najväčší počet ľudí, slovo „osoba“, ktoré je ženského rodu?

Pokiaľ niektoré príklady vyvolávajú dnes smiech, nezabúdajme, že to tak bolo aj pri iných politicky korektných inováciách v minulosti. Dnes sa už nikto neodváži zasmiať. Podobne ako pred rokom 1989.

1 https://www.researchgate.net/publication/334279480_Analyza_rozhovorov_o_pouzivani_rodovo_vyvazeneho_jazyka_vo_verejnej_sprave

2 http://www.ruzovyamodrysvet.sk/chillout5_items/1/5/9/9/1599_8a6542.pdf

PDF (formát pre tlač)