Protestanti nemajú ekvivalent Katechizmu katolíckej Cirkvi (Seriál Problémy s protestantizmom I.)
John Martignoni
11. novembra 2019
Spoločnosť
Problémy s protestantizmom
Ak sa opýtate katolíka: „Čo katolícka Cirkev učí o…“ a potom uvediete ktorúkoľvek konkrétnu tému, katolík môže odpovedať: „Pozri sa do Katechizmu katolíckej Cirkvi (KKC) a tam nájdeš odpoveď.“
Ak sa spýtate protestanta, „Čo učí protestantská cirkev o…“ a potom spomeniete nejakú konkrétnu tému, protestant nemôže odpovedať: „Pozri sa do Katechizmu protestantskej cirkvi (KPC), a tam nájdeš odpoveď.“ Protestanti to nemôžu povedať, pretože nič také ako protestantský katechizmus neexistuje. Prečo je toto problém protestantizmu?
Je to problém vo svetle toho, čo Pavol povedal Timotejovi: „…prosil som ťa, aby si zostal v Efeze a prikázal niektorým, aby neučili inak,“ (1 Tim 1:3). Pavol povedal Timotejovi, aby prikázal niektorým ľuďom, že nemajú učiť iné učenie.
Neexistuje nič také ako Katechizmus protestantskej cirkvi, pretože protestanti všade učia „inak“. Napríklad niektoré protestantské denominácie tvrdia, že treba krstiť deti. Iné hovoria, že netreba. Niektorí hovoria, že krstom dochádza k znovuzrodeniu (že krstom sa človek „znovu narodí“). Iní hovoria, že krst je len symbol. Niektoré denominácie učia „rapture“ (vytrhnutie, vychvátenie). Iné to odmietajú. Existujú denominácie, ktoré učia once saved always saved (spasenie raz a navždy), podľa ktorého, keď raz človek uverí a prijme Ježiša Krista, už má zaručenú spásu. Iní protestanti toto popierajú. Existujú denominácie, ktoré učia o tom, že pre dosiahnutie spásy postačuje viera. Podľa iných denominácií viera nepostačuje. Niektoré denominácie majú kňazov, iné nemajú. Niektoré denominácie majú biskupov, iné nemajú. Niektoré denominácie majú sviatosti, iné nemajú. Niektoré denominácie učia, že muži sa môžu sobášiť s mužmi, a ženy so ženami. Iné hovoria, že manželstvo je iba medzi jedným mužom a jednou ženou. Niektoré denominácie slávia sobotu, iné nedeľu. Niektoré denominácie dovoľujú rozvod a nové manželstvo. Iné to nedovoľujú. Viaceré denominácie hovoria, že potrat je v poriadku. Iné hovoria, že nie je v poriadku. Biblia je neomylná. Biblia nie je neomylná. Boh je Otec. Nie, Boh je Matka. Boh sú tri Osoby, ale jeden Boh. Nie, Boh je jedna Osoba, ale má tri rôzne mená.
A tak ďalej a tak ďalej… Takže Katechizmus protestantskej cirkvi je čosi nepredstaviteľné, pretože o akejkoľvek téme v hypotetickom protestantskom katechizme, by boli minimálne dve (v skutočnosti omnoho viac) rôzne vzájomne si odporujúce učenia. Povedané inými slovami, neexistuje nijaké učenie o viere a morálke, o ktorom by bolo možné povedať, že je univerzálne prijímané v celom protestantizme, azda s výnimkou Sola Scriptura – Biblia ako jediné pravidlo viery. Hoci aj táto základná dogma protestantského učenia má rôzne interpretácie. Napríklad: Je Biblia „jedinou“ autoritou alebo jedinou „neomylnou“ autoritou, pokiaľ ide o otázky viery a morálky? Odpoveď závisí od konkrétneho protestanta, ktorému túto otázku položíte.
Protestantský katechizmus neexistuje preto, lebo protestanti učia „inak“, čiže učia iné učenie. Ako to môže byť v poriadku? Ako sa s tým protestanti vyrovnávajú? No, povedia vám, „áno, existujú rozdiely v doktríne, ale tieto rozdiely sú v ‚nepodstatných‘ doktrínach. V ‚podstatných‘ doktrínach rozdiely nejestvujú.“
To je prinajlepšom omyl, prinajhoršom lož. Azda náuka o Najsvätejšej Trojici je „nepodstatná“? Pretože sú aj protestanti, ktorí prijali Ježiša Krista do svojho srdca ako svojho osobného Pána a Spasiteľa (t. j. sú naisto „spasení“), ale neveria v Trojicu! Ak sa pri krste človek znovu narodí, potom by nemal byť krst detí „podstatnou“ doktrínou? (Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva – Ján 3:3-5) Napriek tomu sú protestanti rozdelení vo veci krstu detí. Takže nielenže sú protestanti rozdelení v mnohých, ak nie všetkých, tzv. „podstatných“ doktrínach, oni sa medzi sebou nezhodnú ani na tom, čo treba považovať za podstatné a čo za nepodstatné učenie.
Bez ohľadu na to, pre protestantov je problém, že Pavol povedal Timotejovi, „aby prikázal niektorým, aby neučili inak“ (1 Tim 1:3). (Roháčkov evanjelický preklad: „aby neučili iného učenia“.) Uvažujme takto: Učil Ježiš iné učenie Petra a iné Jakuba a Jána? Keď Duch Svätý uviedol apoštolov do „plnej pravdy“ (Ján 16:13), viedol Bartolomeja k iným pravdám než Filipa? Keď Duch Svätý pripomenul apoštolom všetko, čo im Ježiš povedal (Ján 14:26), azda Júdovi pripomenul nejaké iné učenia, ako Tomášovi? Azda Pavol chcel Timotejovi v skutočnosti povedať, aby: „…prikázal niektorým, aby neučili inak len podstatné doktríny?“
Nie, nie a nie! Ježiš predsa neučil každého apoštola čosi iné. Apoštoli, ktorých učil Ježiš a ktorých osvecoval a viedol Duch Svätý, neučili svojich učeníkov inak. Pavol inšpirovaný Duchom Svätým prikázal Timotejovi, svojmu učeníkovi, aby nedovolil učiť inak. Pavol, opäť pod inšpiráciou Ducha Svätého, učil Tita, svojho učeníka, že každý, koho Titus bude svätiť za biskupa, musí byť „taký, ktorý sa drží spoľahlivého slova podľa učenia, aby bol schopný aj povzbudzovať v zdravom učení, aj usvedčovať tých, čo protirečia.“
Drží sa
spoľahlivého slova
podľa učenia.
v zdravom učení
usvedčovať tých, čo protirečia zdravému učeniu.
Nie je tu priestor na nejaké „iné učenie“. Nie je tu zmienka o tom, že je v poriadku nesúhlasiť s učením, ktoré je „nepodstatné“, za podmienky, že súhlasíte s „podstatným“ učením.
Celé to tvrdenie o tom, že nie je problém, keď sa nezhodneme v „nepodstatných“ veciach, nemá nijaké opodstatnenie. (O čom z toho, čo učil Ježiš, môžeme povedať, že je nepodstatné?) Ježiš povedal, že kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom (Lk 16, 10; Mt 25, 21), a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom a nie je možné mu zveriť väčšie veci.
Takže uznávať, že protestantom nie je možné veriť v malých veciach – pretože sa môžu mýliť v tom, čo je „nepodstatné“ – ale potom tvrdiť, že môžu byť dôveryhodní, keď ide o väčšie veci –, čiže o to, čo je „podstatné“ – je presným opakom toho, čo učí Pán Ježiš! Keď sa v malých veciach mýlite, ako vám možno dôverovať vo väčších veciach?
Takže vieme, že ani Pán Ježiš, ani Duch Svätý neučili apoštolov a ostatných učeníkov odlišné učenia. Vieme, že ani apoštoli, ktorých viedol Duch Svätý, neučili svojich učeníkov a konvertitov inak. A keď vieme ako veľmi apoštoli dbali na to – ako to ukazuje aj Pavlov príklad -, aby ich učeníci neučili ďalšie generácie učeníkov nepravé učenie, prečo potom rôzne protestantské denominácie učia iné, ba neraz odporujúce si veci? Hmmm… dobrá otázka.
Áno, jedným z problémov protestantizmu je aj to, že nejestvuje protestantský katechizmus. Teraz mi dovoľte odpovedať na dve námietky, ktoré som dostal v minulosti, keď som sa ľudí pýtal na to, že neexistuje protestantský katechizmus:
1. námietka: Nie je to pravda, lebo čosi také, ako protestantský katechizmus existuje. Napríklad v protestantizme existujú rôzne „Vyznania viery“, ktoré sú v podstate katechizmy.
2. námietka: Aj v katolicizme existuje mnoho rozdelení a rôzne názory, takže nedá sa povedať, že katolíci majú jednotnú vieru, ktorá je formulovaná v Katechizme Katolíckej cirkvi.
K prvej námietke: To, že som uviedol, že jestvujú rôzne vyznania viery (približne zodpovedajúce katechizmu) dokazujú správnosť môjho argumentu, že protestantizmus nemá ekvivalent Katechizmu katolíckej Cirkvi. Protestantizmus nemá žiaden prameň, na ktorý by sa mohol katolík obrátiť, aby zistil, čo protestanti veria o ktoromkoľvek článku viery alebo ohľadom morálky. To neplatí pre katolicizmus. Okrem toho často sú mi ako dôkaz uvádzané vyznania viery – napríklad Tridsaťdeväť článkov anglikánskej cirkvi – 1563, Belgické vyznanie viery – 1561, Augsburgské vyznanie viery – 1530, Baptistické vyznanie viery – 1689, Westminsterské vyznanie viery – 1646 a ďalšie a ďalšie – tie všetky sú v konflikte medzi sebou v jednej alebo viacerých oblastiach… čo len dokazuje správnosť môjho názoru. Tieto vyznania viery môžu byť dobré pre danú denomináciu (hoci v mnohé články už neveria dokonca ani tieto denominácie), ale nie sú všeobecne prijímané v rámci protestantizmu.
Pokiaľ ide o druhú námietku: katolícka Cirkev má jeden súbor učení… jeden. Ak ľudia, ktorí sa nazývajú katolíkmi, nesúhlasia s jednou alebo viacerými doktrínami a dogmami Cirkvi, ide o disidentov. V podstate sú to však protestanti. Už viac nie sú jedno s Cirkvou. Súbor doktrín a dogiem Cirkvi je však jeden. Existuje v protestantizme jeden súbor učenia a dogiem? Nie, neexistuje. V protestantizme je nespočetné množstvo názorov a presvedčení (všetky údajne vychádzajú z jednej a tej istej Biblie) prijímaných nespočetným množstvom denominácií a väčšina protestantov s tým nemá nijaký problém. V protestantizme človek nemôže byť disidentom či heretikom, lebo stačí, že založí novú denomináciu a potom sa jeho odlišná viera akceptuje ako normálna. Áno, v Katolíckej cirkvi sú disidenti a môžu sa skutočne pokúšať vydávať za „katolícke“ to, čo učia, ale na to nemajú úradnú pečiatku, ktorá by z toho urobila oficiálne učenie. V rámci katolíckej Cirkvi existuje autoritatívny orgán (magistérium), ktorý ako taký uznávajú katolíci i nekatolíci, a ktorý vydáva svedectvo iba o jednom súbore oficiálnych a autoritatívnych učení – o súbore učení nachádzajúcich sa v Katechizme katolíckej Cirkvi. Protestantizmus nemá nič podobné.
Otázka na záver: „Pokiaľ ide o protestantské katechizmy, ktoré spomínate, naozaj chcete tvrdiť, že sú podobné Katechizmu katolíckej Cirkvi? Naozaj?! Katechizmus katolíckej Cirkvi je systematickým a podrobným vysvetlením katolíckej viery. Ak ho niekto prečíta, bude poznať oficiálne učenie katolíckej Cirkvi. Ktorý katechizmus môžem prečítať, aby som sa dozvedel oficiálne učenie každého protestanta? Je katechizmus kalvínov oficiálnym učením baptistov? Je katechizmus baptistov oficiálnym učením metodistickej cirkvi? A čo všetky tie nekonfesijné denominácie? Kde sú katechizmy s ich oficiálnym učením? Ktorý z protestantských katechizmov, o ktorých viete, predstavuje oficiálne učenie celého protestantizmu? Škoda, ale neexistuje žiadna zdrojová kniha, v ktorej by katolíci mohli nájsť oficiálne učenie všetkého protestantizmu. Táto kniha neexistuje. Zatiaľ čo prvotný prameň, v ktorom môžu protestanti nájsť oficiálne učenie všetkých katolíkov, existuje.“
Z toho všetkého vyplýva, že neexistencia katechizmu protestantskej cirkvi je veľkým problémom pre protestantizmus, pretože svedčí o tom, že v protestantizme nejestvuje oficiálny, autoritatívny súbor učenia napriek tomu, že Biblia jasne ukazuje, že v ranej Cirkvi – Cirkvi, ktorú založil Pán Ježiš –, takýto oficiálny, autoritatívny súbor učenia existoval. Jeden oficiálny a autoritatívny súbor učenia však má katolícka Cirkev – Cirkev, ktorú založil Ježiš.
Zdroj: http://www.biblechristiansociety.com
