Profesor morálnej teológie z Pápežskej akadémie pre život akceptuje asistovanú samovraždu ako „menšie zlo“ - Christianitas

Profesor morálnej teológie z Pápežskej akadémie pre život akceptuje asistovanú samovraždu ako „menšie zlo“

Mikuláš Hučko
26. januára 2022
  Cirkev Spoločnosť


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Zdroj: rokna.net

Spoločenská akceptácia eutanázie a tzv. asistovanej samovraždy sa za posledných dvadsať rokov zvýšila. Čoraz viac štátov legalizuje tieto praktiky pod zámienkou zabezpečenia „ľudskej dôstojnosti“ a „individuálnej autonómie“. Učenie katolíckej Cirkvi je pritom jednoznačné: eutanáziu alebo „asistovanú samovraždu“ nemožno nikdy akceptovať.

Kongregácia pre náuku viery v dokumente Samaritanus bonus z 22. septembra 2020 pripomenula, že „eutanázia je vážnym porušením Božieho zákona ako morálne neprípustné dobrovoľné zabitie ľudskej osoby. Toto učenie sa zakladá na prirodzenom zákone a na písanom Božom slove, odovzdáva sa tradíciou Cirkvi a vyučuje ho riadne a všeobecné Magistérium. V závislosti od okolností prax eutanázie obsahuje zlo, ktoré charakterizuje samovraždu alebo vraždu“ (Ján Pavol II.: Evangelium vitae, 65).

V súčasnosti, keď taliansky parlament diskutuje o tom, či schváliť návrh zákona o dekriminalizácii asistovanej samovraždy, v novom čísle jezuitského časopisu La Civiltà Cattolica, ktorého návrhy vždy prechádzajú kontrolou vatikánskeho Štátneho sekretariátu, je článok s názvom Parlamentná diskusia o asistovanej samovražde od pátra Carla Casaloneho, bývalého talianskeho provinciála Spoločnosti Ježišovej, teraz člena Pápežskej akadémie pre život a profesora morálnej teológie na Pápežskej Gregoriánskej univerzite. Autor sa hlási k návrhu zákona o ukončení života, o ktorom sa diskutuje v parlamente: „V súčasnej kultúrnej a spoločenskej situácii sa pisateľovi zdá, že podpora tohto návrhu zákona nie je v rozpore so zodpovedným úsilím o možné spoločné dobro.“

Článok sa stretol s lavínou kritiky z katolíckych kruhov. V reakcii naň sa podpísalo už šesťdesiat organizácií. „Ochrana života a podpora tých, ktorí trpia, je bojom za rozum a civilizáciu, ktorý by sa preto mal týkať každého, a určite aj tých, ktorým nie sú ľahostajné ideály katolíckej civilizácie“ – argumentujú autori.

Kritici sa zhodujú v tom, že článok v Civiltà Cattolica pátra Casaloneho pôsobí traumatizujúco, keďže v ňom vyjadril nádej, že návrh zákona, o ktorom sa má hlasovať vo februári tohto roka, bude schválený. Nie, nie je to preklep, aby bol schválený. Ba rovnakú myšlienku vyslovil aj denník Avvenire, ktorý vydáva Talianska biskupská konferencia. Tento návrh je v rozpore s mnohými nedávnymi dokumentmi Magistéria i so základnými princípmi katolíckej morálky.

Páter Casalone skúmal návrh zákona v jeho rôznych aspektoch a uznal, že sa „rozchádza s postojmi, ktoré Magistérium Cirkvi odsúdilo v nedávnych dokumentoch“. Podľa neho si však „posúdenie štátneho zákona vyžaduje zohľadnenie komplexného súboru prvkov vo vzťahu k spoločnému dobru, ako pripomína pápež František: V demokratických spoločnostiach treba k takýmto citlivým témam pristupovať pokojne: vážne a reflexívne a dobre pripravení nájsť riešenia – vrátane predpisov –, na ktorých sa zhodne čo najviac osôb. Na jednej strane je potrebné zohľadniť rôznorodosť svetonázorov, etických presvedčení a náboženskej príslušnosti v atmosfére vzájomného počúvania a prijímania. Na druhej strane sa štát nemôže zriecť ochrany všetkých zúčastnených a brániť základnú rovnosť, podľa ktorej je každý človek zákonom uznaný ako ľudská bytosť žijúca spolu s ostatnými v spoločnosti.“

Podľa katolíckeho filozofa Stefana Fontanu už to je znepokojujúce, že tento postoj je v protiklade s predošlým Magistériom a taktiež, že redukuje učenie Cirkvi o asistovanej samovražde na pozitivizmus pre katolíkov, pričom zabúda na obsah prirodzeného morálneho zákona. V skutočnosti sa hovorí, že tieto princípy síce platia, ale nie v pluralitnej demokracii.

Páter Casalone chce zákon schváliť preto, že v opačnom prípade by vraj došlo k referendu, ktorého výsledok by mohol byť horší zákon, ako je ten, o ktorom sa rokuje a ktorý je možné urobiť menej problematickým zmenou jeho najškodlivejších podmienok. Opäť teória menšieho zla! Stefano Fontana kladie rečnícku požiadavku: Uveďte mi príklad jediného prípadu, v ktorom sa táto logika menšieho zla vyplatila! Ak je „menšie zlo“ napriek tomu zlom absolútnym, ako je tomu v tomto prípade, nie je prípustné usilovať sa oň, aby sa zabránilo väčšiemu zlu, pretože už ono je väčším zlom!

Je ľahké si všimnúť, že v pozadí oboch predchádzajúcich tvrdení a tézy o „menšom zle“ je veľmi vážny problém opustenia náuky o vnútorne zlých činoch. Akoby v jednej Cirkvi existovali dve cirkvi, dve náboženstvá, dve morálky…

P. Carlo Casalone SJ
zdroj: youtube.com

Dôveryhodnosť inštitúcií na prvom mieste?

Na konci článku sa nachádza najprekvapujúcejší argument: „Vzhľadom na situáciu v krajine a výzvu Ústavného súdu adresovanú parlamentu sa nám zdá dôležité, aby tento zákon bol schválený. Nečinnosť zákonodarcu alebo potopenie návrhu zákona by bolo ďalšou ranou dôveryhodnosti inštitúcií v už aj tak kritickom čase.

Dôstojná smrť má byť zabezpečená všetkým: je to základný princíp starostlivosti o chorých, ktorých treba sprevádzať v poslednom štádiu ich života. (…) Sme presvedčení, že asistovaná samovražda a eutanázia nemôžu byť zaradené medzi odborné a deontologické povinnosti lekárov,“ zdôraznilo vo svojom vyhlásení Združenie talianskych katolíckych lekárov.

Článok uverejnený v La Civiltà Cattolica na tému legislatívy o asistovanej samovražde nás nepresvedčil. Je prekvapujúce, že autoritatívna publikácia, ktorá by mala byť ozvenou Magistéria Cirkvi, odzrkadľuje postoje, ktoré – hoci nepriamo – môžu v skutočnosti dať priestor „kultúre odpadu“, pred ktorej negatívnymi dôsledkami pápež František neustále varuje!“ pokračovali lekári.

Podľa Stefana Fontanu, ak sa prijmú zásady otca Casaloneho, politická angažovanosť katolíkov v politike už bude naozaj zbytočná. Ak na ospravedlnenie vnútorne nespravodlivého konania, ktoré stanovuje zákon, stačí pluralitný dialóg, špekulovanie o väčšom a menšom zle, či obrana dôveryhodnosti inštitúcií… nuž, na to kresťania skutočne nie sú potrební. Zvládne sa to aj bez nich.


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!