Prof. Roberto de Mattei: Tajomný pôvod koronavírusu, VIII. časť – záver

Roberto de Mattei
4. septembra 2021   Spoločnosť   Koronavírus

pokračovanie VII. časti a dokončenie série

Nehoda v laboratóriu?

Psychologické účinky pandémie nie sú len nepriame, spôsobené pocitmi frustrácie a dezorientácie. SARS-CoV-2 tiež priamo spôsobuje duševné poruchy, ako je napríklad brain fog (zastretie mysle) alebo „kognitívna hmla“, ktoré postihujú vyliečených. Viaceré štúdie potvrdzujú, že u veľkej časti vyliečených z Covidu-19 dochádza k zastretiu mysle, ktoré im sťažuje vykonávanie aj bežných činností (tu).

Táto schopnosť vírusu tak jemne sa prispôsobiť ľudským bunkám v priebehu času posilňuje hypotézu o genetickej manipulácii v laboratóriu. SARS-CoV-2 má okrem iného zvláštnu modifikáciu, ktorá sa nevyskytuje u iných koronavírusov rovnakého typu: malá sekvencia génu umiestnená na strane „spike“ proteínu, ktorá zrejme bola umelo vložená ako súčasť experimentu pri manipulácii s vírusovým genómom. Táto sekvencia umožňuje vírusu SARS-CoV-2 účinnejšie sa ukotviť v ľudských bunkách a preniknúť do nich. Podľa prof. Tritta ide o „dokonalý postup, ktorý maskuje vytvorenie rekombinantného chimérického vírusu“ (str. 136).

Názor prof. Tritta nie je izolovaný. 16. apríla 2020 nositeľ Nobelovej ceny za medicínu Luc Montagnier vyhlásil, že SARS-CoV-2 je vírus vytvorený v laboratóriu vo Wu-chane z vakcíny proti AIDS. V ďalšom rozhovore pre France Soir zo 17. decembra Montagnier opakuje: „Nevieme, či vírus unikol, mohli by sme povedať, že išlo o ‘vykalkulovaný únik’ alebo test.“ Jednou z námietok vznesených proti Montagnierovi je, že na vytvorenie takéhoto vírusu by boli potrebné technické znalosti na veľmi vysokej úrovni. Vedci, ktorí spolupracovali s Wu-chanským virologickým inštitútom, sú však rovnako ako Ralph Baric špičkovými odborníkmi vo svete genetického inžinierstva aplikovaného na vírusy.

Baric je jedným z osemnástich amerických, kanadských a britských vedcov, ktorí 3. novembra 2020 podpísali list adresovaný časopisu Science, v ktorom vyzvali na dôkladnejšie preskúmanie možnosti, či SARS-CoV-2 nie je výsledkom experimentov v laboratóriu vo Wu-chane. Ako prví v tomto smere ponúkli vedecké zdôvodnenie Kanaďan Yuri Deigin a Talianka Rossana Segretová z Univerzity v Innsbrucku, autori dôležitej štúdie, v ktorej formulovali konkrétnu hypotézu o laboratórnom pôvode SARS-CoV2 ako výsledku chimérickej kombinácie (tu). Okolo nich vznikla skupina výskumníkov rôznych národností pod skratkou DRASTIC (Decentralised Radical Autonomous Search Team Investigating COVID-19), ktorá začala na internete zverejňovať obrovské množstvo dokumentov a rozhodujúcim spôsobom prispela k vedeckej diskusii o možnom úniku vírusu z laboratória vo Wu-chane. Časopis Newsweek im venoval rozsiahlu reportáž.

Isabelle Lasserreová 3. mája 2021 v rozsiahlom článku v denníku Le Figaro vysvetľuje, ako sa stopy po úniku z laboratórií stávajú čoraz dôveryhodnejšími, v neposlednom rade aj po sérii otvorených listov adresovaných WHO, ktoré zverejnili viacerí vedci patriaci do medzinárodnej skupiny neformálne nazývanej „Parížska skupina“ („groupe de Paris“). Táto skupina vznikla na jeseň roku 2020 okolo virológa Etienna Decrolyho, riaditeľa výskumu v CNRS v Marseille, ktorý poukázal na prítomnosť sekvencie vo víruse, ktorá ho robí mimoriadne vhodným pre infikovanie človeka. Francúzsky virológ potom podpísal predslov ku knihe Bricea Perriera SARS-COV-2. Aux origines du mal (Belin, 2021), v ktorom zistenie pôvodu koronavírusu označuje za „zásadnú otázku pre budúcnosť ľudstva“.

13. mája 2021 štrnásť výskumníkov vrátane Rossany Segretovej, Yuriho Deigina a Etienna Decrolyho uverejnilo Výzvu na otvorenú vedeckú diskusiu o proximálnom pôvode SARS-CoV-2. Nasledujúci mesiac Jesse Bloom z Fred Hutchinson Cancer Research Center prináša nové poznatky o pôvode vírusu. Podľa Blooma skupina čínskych výskumníkov po získaní vzoriek vírusu od prvých pacientov z Wu-chanu uverejnila vírusové sekvencie v americkej databáze Sequence Read Archive, aby ich o niekoľko mesiacov neskôr odstránila. Bloomovi sa podarilo identifikovať niektoré z týchto sekvencií, ktoré boli odstránené (tu).

„Neexistuje nijaký vedecký dôvod na odstránenie už uložených sekvencií vírusov z databázy,“ povedal 25. júna 2021 pre agentúru ANSA Francesco Broccolo, virológ z milánskej univerzity Bicocca. „Objavenie uložených a následne vynechaných sekvencií SARS-CoV-2 vyvoláva čoraz viac pochybností o prirodzenom pôvode tohto vírusu na mokrom trhu.“

Dánsky výskumník Peter Ben Embarek, vedúci vyšetrovacej misie WHO vo Wu-chane vo februári 2021, 2. augusta v dokumente odvysielanom dánskou televíziou TV2 priznal, že bol pod silným tlakom pekinských orgánov, aby „zo správy vylúčil akúkoľvek zmienku o úniku z laboratória“. Z tohto politického dôvodu tím WHO vo svojej záverečnej správe uverejnenej v marci 2021 označil nehodu počas výskumu koronavírusu za „extrémne nepravdepodobnú“.

Vo výrokoch by sa dalo pokračovať, ale tie vyššie citované stačia na to, aby sme ukázali, ako je časť vedeckého sveta čoraz väčšmi presvedčená o možnosti úniku vírusu z čínskeho laboratória. Nemožno však ignorovať, že Wu-chanský virologický inštitút je miestom, kde sa vykonáva civilný aj vojenský výskum a že syntetická biológia svojou dvojakou povahou zahŕňa možnosť vytvárať vírusy na terapeutické aj vojenské účely.

Vojnový akt zo strany Číny?

15. januára 2021, krátko pred odchodom z Bieleho domu, vydal Mike Pompeo, minister zahraničných vecí amerického prezidenta Donalda Trumpa, vyhlásenie, v ktorom uviedol: „Utajovanie a nezverejňovanie informácií je pre Peking štandardnou praxou. Spojené štáty už mnoho rokov verejne vyjadrujú obavy z čínskej práce na biologických zbraniach, ktorú Peking napriek jasným záväzkom vyplývajúcim z Dohovoru o biologických zbraniach nedokázal zdokumentovať ani preukázateľne zrušiť. Hoci sa Wu-chanský virologický inštitút (WIV) prezentuje ako civilná inštitúcia, USA zistili, že WIV spolupracoval na tajných publikáciách a projektoch s čínskou armádou. Spoločnosť WIV sa minimálne od roku 2017 podieľa na utajovanom výskume vrátane pokusov na laboratórnych zvieratách pre čínsku armádu. Spojené štáty a ďalší donátori, ktorí financovali alebo spolupracovali na civilnom výskume vo WIV, majú právo a povinnosť zistiť, či boli naše prostriedky na výskum presmerované na tajné čínske vojenské projekty vo WIV“ (tu).

Čínska kniha, ktorá sa dostala do rúk Austrálskemu inštitútu pre strategickú politiku (ASPI), potvrdzuje, že od roku 2015 sa čínski vojenskí vedci zameriavajú na to, čo nazývajú „nová éra genetických zbraní“ (tu). Dokument s názvom The Unnatural Origin of SARS and New Species of Man-Made Viruses as Genetic Bioweapons (Neprirodzený pôvod SARS a nové druhy vírusov vytvorených človekom ako genetické biologické zbrane), analyzuje v knihe What really happened in Wuhan (Čo sa skutočne stalo vo Wu-chane) Austrálčanka Sharri Marksonová, ktorú vydalo vydavateľstvo Harper Collins v septembri 2021 (tu).

V nej čínska armáda tvrdí, že „tretia svetová vojna sa bude viesť biologickými zbraňami“, a ďalej opisuje, ako možno vírusy získať z prírody a „umelo ich upraviť na nový vírus ľudskej choroby, potom ich posilniť a vypustiť“. Peter Jennings, výkonný riaditeľ ASPI, povedal, že dokument „jasne ukazuje, že čínski vedci uvažovali o vojenskom využití rôznych kmeňov koronavírusu a tiež o tom, ako ich využiť“.

Aj podľa Yan Limeng, výskumníčky z Hongkonskej univerzity, ktorá spolupracovala s Wu-chanským virologickým inštitútom a v apríli 2020 utiekla do USA, SARS-CoV-2 „nie je len biologickou zbraňou, je to nová a neobmedzená biologická zbraň. Je to vírus vytvorený na zabíjanie vo veľkom meradle.“ Yan Limeng tvrdí, že podľa dokumentu čínskej armády z roku 2015 „táto nová biologická zbraň na báze koronavírusu nepotrebuje vysokú úmrtnosť viac ako 10 % – pretože ak by to tak bolo, ľudia by okamžite vedeli, že ide o biologickú zbraň. Na druhej strane, ak je to menej ako 2 %, potom tento typ zbrane spôsobí sekundárnu formu katastrofy, tzn. zničí celý zdravotnícky aparát a bude mať vážne ekonomické a sociálne dôsledky. To všetko sa vo svete stalo presne tak, ako to bolo opísané. Dôvodom, prečo je to nová biologická zbraň, je ten, že vyzerá ako pôvodom z prírody, ale nie je. USA overili autentickosť textu“ (tu).

Argument, že smrteľnosť vírusu je zámerne nízka, je v súlade s teóriou, ktorú predložili Čchiao Liang (Qiao Liang) a Wang Siang-suej (Wang Xiangsui) v článku, ktorý sme citovali Vojna bez hraníc. Obaja čínski plukovníci popierajú potrebu „ultraľahkých“ zbraní, ako sú jadrové bomby, v budúcej vojne. Píšu: „Aký je rozdiel medzi tým, keď nepriateľa zabijete raz a keď ho zabijete stokrát?“ (str. 61), ak psychologickým efektom je v každom prípade porážka nepriateľa? „Menej krvavá zbraň je stále zbraň. To, že je navrhnutá tak, aby bola menej krvavá, neznamená, že jej účinnosť na bojisku je menšia“ (str. 62).

Menej krvavá povaha SARS-CoV-2 v porovnaní s inými vírusmi preto neoslabuje, ale naopak posilňuje argument biologického útoku. Ak by veľmoc ako Čína vytvorila vírus a vlastnila protilátku, jej hlavným záujmom by bolo skôr oslabiť biologickú a psychologickú obranu nepriateľa než ho vyhubiť. A práve to sa dnes deje na Západe.

Štáty, ktoré sú členmi bezpečnostného systému Five Eyes, ale aj iné štáty mimo neho, ako napríklad Izrael, India a Taiwan, túto hypotézu určite dôkladne preskúmali. Predpokladajme však, že niektoré z týchto krajín dosiahli istotu biologického útoku Číny proti Západu. Aký záujem by mali na jej odhalení, keď to Čína tají? Čína by túto skutočnosť naďalej popierala a táto krajina by prevzala zodpovednosť za zvyšovanie medzinárodného napätia i rizika vypuknutia svetovej vojny. Aké dôsledky by prinieslo verejné demonštrovanie vojnovej zodpovednosti Číny? V prípade konvenčného alebo dokonca jadrového útoku by bola oprávnená primeraná reakcia.

Čo však robiť v prípade biologického útoku? Etické problémy sú obrovské v scenári, v ktorom by na jednej strane stála diktatúra, ktorá by vďaka systematickému používaniu vonkajšej agresie a vnútornej represie bola súdržná, kým na druhej strane by boli demokratické krajiny s nestabilnou verejnou mienkou spracovanou psychologickou propagandou nepriateľa.

Hypotézy a pravdepodobnosť

Bez ohľadu na manévre a ideologické projekty, ktoré na seba narážajú v ére koronavírusu, historik sa nemôže vyhnúť týmto základným otázkam:

– Vytvorili a rozšírili SARS-CoV-2 globalistické mocnosti ako destabilizačnú zbraň na podmanenie ľudstva?

– Bol SARS-CoV-2 vyrobený a rozšírený komunistickou Čínou ako biologická bojová zbraň?

– Unikol SARS-CoV-2 z čínskeho laboratória neúmyselne?

– Je SARS-CoV-2 výsledkom prirodzenej mutácie u zvieraťa, ktoré ho neskôr prenieslo na človeka?

Dve hypotézy sú veľmi nepravdepodobné: prvá je, že vírus je výsledkom zoonózy, teda prirodzeného druhového skoku medzi zvieraťom a človekom. Nikomu sa nepodarilo dokázať, kde a ako sa to mohlo stať. Je tiež vylúčené, žeby vírus bol vytvorený v laboratóriu globalistickou oligarchiou. Táto hypotéza je ešte nepravdepodobnejšia ako predchádzajúca, pretože akýkoľvek pokus o identifikáciu subjektov a spôsobov operácie sa dostáva do neprekonateľných rozporov.

Namiesto toho je vysoko pravdepodobné, že vírus bol vyrobený v čínskom laboratóriu. Americkí vedci školili čínskych vedcov a francúzski vedci vybudovali laboratórium vo Wu-chane, ale naša historická rekonštrukcia dostatočne preukázala, že za vytvorenie vírusu bola priamo zodpovedná Čína.

Zostávajú dve ďalšie hypotézy, pričom obe sú pravdepodobné: prvou je, že vírus neúmyselne unikol z Wu-chanského virologického ústavu; druhou je, že ho čínska vláda vypustila zámerne ako skrytý vojnový akt proti Západu.

Treba zdôrazniť, že keď hovoríme o pravdepodobnosti, nepoužívame matematické alebo kvantitatívne kritériá, ale logické a kvalitatívne. V poznávacom procese by sa istota, ktorá vylučuje všetky pochybnosti, nemala zamieňať s hypotézou, ktorá vyžaduje dôkaz, aby sa stala istou tézou. Teórie pravdepodobnosti sa vzťahujú na konkrétne situácie, v ktorých nemožno s absolútnou istotou rozhodnúť, čo sa stalo alebo stane. Neistota však neznamená, že všetky odpovede sú rovnocenné. Niektoré hypotézy sú pravdepodobnejšie ako iné. Sú oblasti, ako napríklad história, v ktorých sa uplatňuje kritérium hodnovernosti, „inak“, ako poznamenáva Leibniz, „by sa stratilo všetko historické poznanie, a nielen to. (…). Keď teda nemožno rozhodnúť otázku s absolútnou istotou, je možné aspoň určiť mieru pravdepodobnosti (rôznych riešení) vo svetle dôkazov“ (Scritti Filosofici, UTET, 1967, s. 502–3).

Keď sa vylúčia nepravdepodobné hypotézy a zostanú hypotézy pravdepodobné, obozretnosť učí postupovať podľa lectio difficilior. Preto taký majster katolíckeho myslenia, akým bol Plinio Corrêa de Oliveira, učil, že keď má pred sebou dve pravdepodobné hypotézy, vždy uprednostňuje pesimistickejšiu hypotézu. „V otázke hypotéz sa vždy riadim nasledujúcou zásadou: ak je možné formulovať dve hypotézy týkajúce sa jednej skutočnosti, pričom obe sú pravdepodobné, ale nie sú rovnako pravdepodobné – jedna je pravdepodobnejšia ako druhá, ale druhá je horšia ako prvá – netreba uprednostniť hypotézu pravdepodobnejšiu, ale horšiu. Veď keď budeme študovať tú najhoršiu, aj keď sa nenaplní, bude jednoduchšie improvizovane nájsť riešenie pre tú menej zlú, než naopak, čiže študovať tú menej zlú a potom musieť improvizovať a hľadať riešenie pre tú horšiu, ak by sa naplnila. Preto je múdrejšie a správnejšie dávať prednosť horšiemu variantu. Ak je však rozdiel v pravdepodobnosti veľmi veľký a najľahšia hypotéza je najpravdepodobnejšia, mala by sa uprednostniť. V takom prípade by bolo chybou plytvať časom a fosforom na štúdium najhoršieho scenára“ (Roberto de Mattei, Plinio Corrêa de Oliveira, Apostolo di Fatima. Profeta del Regno di Maria Plinio Corrêa de Oliveira, Apoštol z Fatimy. Prorok Máriinho kráľovstva, Trust Editions, 2017, str. 38).

Najpesimistickejší z pravdepodobných scenárov je ten, že Čína sa dopustila aktu biologickej vojny. Len tí, ktorí nepoznajú zvrátenú podstatu komunizmu, môžu zostať nedôverčiví voči tejto možnosti. Zatiaľ čo jadrovú vojnu doteraz veľmoci nerozpútali z obavy pred ničivou reakciou protivníka, v posledných desaťročiach sme svedkami rozvoja foriem ekonomickej, psychologickej a počítačovej vojny, ktoré sa vyznačujú princípom utajenia. Biologická vojna je súčasťou tejto asymetrickej vojny s temnými kontúrami.

Kresťanská filozofia dejín a Božieho trestu

Dalo by sa namietať, že umelý pôvod SARS-CoV-2 zostáva hypotézou, hoci je pravdepodobný, a nie istý. Ale história, podobne ako veda, nikdy nedospeje k absolútnym istotám, ktoré sú výsadou teológie, filozofie a morálky.

Isté je, že filozofia kresťanských dejín vždy považovala epidémie, podobne ako vojny a hladomory, za sociálne pohromy, ktoré Boh dopustil, aby očistil ľudstvo od hriechov. Pri prosebných procesiách na vyprosenie pomoci neba proti nešťastiam sa modlí: A fame, peste et bello libera nos, Domine: Od hladu, moru a vojny, vysloboď nás, Pane.

V mariánskom proroctve z Fatimy, ktoré je syntézou kresťanskej teológie dejín 20. storočia, sa uvádza, že Boh trestá hriechy nekajúceho sa sveta pohromami, ako sú vojna, hladomor a prenasledovanie Cirkvi a Svätého Otca (tu). Fatimské posolstvo nehovorí o chorobách, ale ak by bol pôvod koronavírusu výsledkom zlomyseľnosti, jeho šírenie po svete by mohlo spadať do kolónky bakteriologickej vojny ako nástroja sebazničenia ľudstva, popri atómovej a konvenčnej vojne.

Panna Mária vo svojom posolstve trom fatimským pastierikom opisuje aj budúci scenár, v ktorom Rusko „rozšíri svoje bludy po celom svete“. Bludy Ruska v roku 1917 boli bludmi komunizmu, ktorý sa dostal k moci v krajine cárov. Dnes sa sovietske impérium rozpadlo, ale jeho rozpad uvoľnil ideologické miasmy podobné vírusom, ktoré sa podobne ako SARS-CoV-2 svojím spike proteínom vešajú na ľudské bunky a infikujú ich.

Ideologický vírus komunizmu nešetrí žiadny kút zeme, ale po rozpade Sovietskeho zväzu je jeho najagresívnejším prejavom Čína, krajina, ktorá do sveta preniesla SARS-CoV-2.

Je určite možné, že únik tohto vírusu z Wu-chanského virologického ústavu nebol úmyselný, ale dôsledok nehody. To by ukázalo, ako iba Boh je Pánom dejín, Ten, na ktorom sa každý ľudský projekt triešti, pred ktorým sa každé koleno ohne, každý zlý čin poslúži dobru, každá zdanlivo náhodná udalosť nadobúda zmysel a význam, pretože všetko, čo sa deje v čase, bolo Ním od večnosti chcené a usporiadané.

Našou úlohou je bojovať proti zlu, aj keď to nebudeme my, ale jedine Boh, ktorý spôsobí víťazstvo dobra.

(Koniec)

PDF (formát pre tlač)