asOslavujeme veľkého
mučeníka katolíckeho Východu, sv. Jozafáta. Na neho možno aplikovať slová
z listu sv. apoštola Jakuba: „Blahoslavený
muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh
prisľúbil tým, čo ho milujú“ (Jak 1, 12).
Od útleho
detstva ho rodičia viedli k láske ku Kristovi. Keď ešte ako dieťa počul
z úst svojej matky hovoriť o jeho utrpení, zasiahol do jeho srdca šíp
lásky z boku ukrižovaného Krista a on prijal mystickú ranu nášho Pána
do svojho vlastného srdca.[1]
Táto rana ho potom viedla k tomu, že si nesmierne zamiloval slávenie sv.
omše a posvätnú liturgiu. Tu sa totiž najdokonalejším spôsobom odhaľuje toto tajomstvo utrpenia Pána.
Z jeho životopisov vieme, že miloval východný
obrad sv. omše a svoje tradície, počas celého svojho života presadzoval a
chránil čistotu liturgického obradu a staral sa tiež o jeho vonkajšiu krásu. Podľa svojho
životopisca sv. Jozafát poznal celú liturgiu naspamäť. Nikdy nevynechal žiadnu z bohoslužieb, čo potvrdili všetci
svedkovia pri procese jeho blahorečenia. Po tom, ako sa stal biskupom,
nezaviedol do liturgie žiadne novoty. Úzkostlivo dbal na dodržiavanie
liturgickej praxe v súlade s liturgickými knihami.
Táto láska
k východnej liturgii mu však nebránila v láske k liturgii katolíckeho
Západu, ktorá v sebe niesla iné dôrazy a odrážala tajomstvo smrti a vzkriesenia
Krista z druhej strany. Preto, že miloval Krista, miloval liturgiu, stal
sa tiež veľkým hlásateľom, obhajcom a podporovateľom zjednotenia veriacich
východného byzantského obradu s Rímom.
Jednota
totiž, podľa svätca, stála na vyznávaní jednej katolíckej viery, ktorá sa má potom
črtať v liturgickom slávení a naopak. Vonkoncom odmietal politikárčiť,
snažiť sa byť pohodlní pre všetkých a robiť nejaké kompromisy, hoci by išlo
o najpohodlnejší postoj, pretože jeho nepriatelia a nepriatelia zjednotenia
s Rímom sa mu od začiatku vyhrážali smrťou.
On však
nebol muž dvoch tvárí. Hovoril priamo a jasne. Toto v ňom vybudovalo
hlboké zjednotenie sa s Kristom v modlitbe a v slávení sv.
omše. Sv. Jozafát žil veľmi prostým a jednoduchým životom. Politikárčenie
vo viere nevstúpilo do jeho vnútra. Pretože bol pokorným, žil v pravde
pred Bohom, hľadal pravdu a nie schodnú cestu pre dve strany, preto sa aj
snažil o obrátenie odpadlíkov.
Pápež Pius
XI. o ňom píše takto: „Všade
vyhľadával argumenty, ktoré by ho mohli podporiť a upevniť. Študoval najmä liturgické
knihy, ktoré bežne podľa predpisov svätých Otcov používali sami oddelení
východní kresťania. S takouto dôkladnou prípravou sa teda pustil do práce na obnove
jednoty. A potom pôsobil tak silno, príťažlivo a úspešne, že ho aj protivníci
nazývali „uchvatiteľom duší“.“[2]
Jeho
vnútorná sila vyvierajúca z lásky k dušiam a túžby po ich spáse
sa dokonca prejavila tak, že keď sa dostal počas pastoračnej návštevy vo Viterbsku
do konfliktu s tými, ktorí odmietali úniu s Rímom, s veľkou jednoduchosťou
a odvahou pred nich predstúpil, túžiac po ich spáse a so zármutkom,
že sa deje konflikt kvôli viere a hovoril: „Deti moje, ak máte niečo proti mne, hľa, tu som“[3].
Táto jeho
jednoduchosť, pokora a vernosť Kristovi jeho protivníkov prekvapili a tak
rozzúrili, že sa naňho okamžite vrhli a na mieste ho zabili. Jeho krv však
netiekla nadarmo, pretože mala za následok konverziu množstva odpadnutých veriacich,
ktorí sa vrátili pod autoritu Ríma.
Tento životný
príbeh sv. Jozafáta sa do určitej miery opakuje aj v týchto našich časoch.
Aj my máme pred sebou množstvo veľkých mužov Cirkvi, ktorí zápasia za krásu a čistotu
liturgie, za zjavenú Božiu náuku a takto podávajú dôkazy vernosti Rímu. A sú
za to očierňovaní a označovaní za nepriateľov, za tých, ktorí prinášajú
nejednotu a nepokoj.
Ak
uvažujeme nad našimi súvislosťami na Slovensku, človeku napadá práve blížiaca
sa návšteva veľkého kardinála Svätej Cirkvi, Raymonda Lea Burkeho. [4]
Hneď, ako sa oznámila jeho účasť na trnavskej novéne a zverejnil sa jeho program,
zdvihol sa v liberálnych médiách odpor voči jeho osobe, voči jeho
návšteve.
Kardinál
Burke je verným synom Cirkvi. Mnohí ho označujú za nepriateľa pápeža. On sám
však povedal v rozhovore z dňa 9. novembra: „Počas celého môjho kňazského života ma kritizovali, že som príliš
pozorný na to, čo povie pápež. A teraz zisťujem, že som v situácii,
kedy ma nazývajú jeho nepriateľom, ktorým nie som. Ja som sa nezmenil. Stále
učím tie isté veci, a tie nie sú mojimi výmyslami. Teraz, zrazu, sa toto
vníma ako opozícia voči pápežovi. (...) On sám ma nikdy nekarhal, nepovedal mi
nič také. Nikdy som nemal dojem, že by si myslel, že som jeho nepriateľom.“[5]
Je to
podobne ako v prípade sv. Jozafáta. Podsúva sa nám tu, že snaha
o lásku k liturgii, o vernosť náuke Pána Ježiša je
nepriateľstvom a nejednotou. Liberáli roztáčajú toto kolo nenávisti. Chcú
vykresliť boj medzi pápežom a zlými biskupmi či kardinálmi. Toto je
demagógia. Svätý otec František nás už toľkokrát upozornil, ako médiá vykrúcajú
jeho slová aj obraz o ňom.
Podobné sa
deje tomuto mužovi Cirkvi. Dokonca ani naša katolícka televízia Lux nevysiela
ani jednu sv. omšu, ktorú kardinál Burke bude v Trnave sláviť, naživo! Ani
v sobotu, ani v nedeľu! Ako je to možné? O čo tu ide? Keď
niektorí veriaci kritizovali toto rozhodnutie, odpoveďou im bolo, že sa bude
nahrávať sv. omša v nedeľu do záznamu a potom sa bude dať nájsť v archíve.
Avšak, koľko starších ľudí príde o cenné duchovné povzbudenie len preto,
lebo nemajú možnosť či ani nevedia hľadať v nejakých online archívoch.
Po minulé
roky nebol žiadny problém. Keď sa majú vysielať rôzne charizmatické podujatia,
o ktorých by sme mohli polemizovať či falošné evanjelizačné koncerty ako
Godzone, to nie je problém. No prítomnosť kardinála Burkeho vyrušuje. Toto je agenda
poplatná politikárčeniu, falošnému pohľadu na Cirkev. Preto stojí za to
uvažovať nad tým, ako je toto možné, kto za týmito ideami u nás stojí
a či takých máme podporovať!
Kardinál
Sarah napísal: „Spoločným základom
všetkých súčasných kríz je tekutý ateizmus, ktorý bez tohto, aby popieral Boha,
jednoducho žije prakticky akoby neexistoval. (...) Spočíva v tom, že popri viere pripustíme aj
radikálne pohanské a svetské spôsoby myslenia alebo života. (...) Prvá reforma,
ktorú treba uskutočniť, je v našich srdciach. Spočíva v tom, že už viac
nebudeme uzatvárať spojenectvo s klamstvami.“[6]
Za takýmto uvažovaním
stojí v konečnom dôsledku vlastne falošná viera, že takýmto politikárčením
sa musím chrániť pred nevyhovujúcimi vplyvmi. Práve preto by sa dnes mnohí
vysmiali aj sv. Jozafátovi. Na smiech vy vyznela jeho láska k liturgii,
jeho vernosť Božiemu zjaveniu a aj jeho opravdivá vernosť rímskemu
pápežovi. Kto neverí v nadprirodzenú povahu Cirkvi, v to, že Božie
zjavenie je smerodajné, ten si potrebuje aj liturgiu, aj Božie zjavenie, aj
lásku k Petrovmu stolcu prispôsobiť a nanovo definovať.
Každá kríza
je v prvom rade duchovnej povahy a preto proti nej treba použiť
duchovné zbrane. Obráťme sa na Pána, vložme v tejto chvíli do jeho
láskavých rúk všetky tieto okolnosti a modlime sa. To je najefektívnejšia
činnosť. My musíme veriť, že Boh pretvára srdcia, nesmieme upadnúť do beznádeje
a do politikárčenia vo viere.
Nech
milosti plynúce z presvätej obety menia naše srdcia, aby sme boli pokorní
a jednoduchí ako sv. Jozafát. Len tak sa budeme môcť s pokojom
pozrieť aj do tváre nepriateľov Kristovho kríža či tým, ktorí robia kompromisy
so svetom a stať sa úrodnou pôdou pre konanie Boha.
Panna
Mária, Prostrednica všetkých milostí, oroduj za nás, sv. Jozef, jej prečistý
ženích, oroduj za nás, sv. Jozafát, oroduj za nás.
[1] Breviarium Romanum, S. Josaphat
Episcopi et Martyris, III. class, Ad Matutinum, Lectio III.
2
Pius XI. encyklika Ecclesiam Dei, 23. 12. 1923 (AAS 15 [1923], 573. 576-577); online:
https://www.ewtn.com/catholicism/library/on-st-josaphat-3507
3 Breviarium Romanum, S. Josaphat Episcopi
et Martyris, III. class, Ad Matutinum, Lectio III.)
4„Veľkým kardinálom“ nazval Burkeho
emeritný pápež Benedikt XVI. vo svojom liste, v ktorom odpovedal na pozvanie
zúčastniť sa slávenia mimoriadnej formy rímskeho rítu v Ríme. Napísal doslova:
„Som veľmi rád, že Usus antiquus teraz žije v rámci Cirkvi v plnom pokoji, ako aj
medzi mladými a je podporovaný a slávený veľkými kardinálmi. Online: https://www.lifesitenews.com/pulse/pope-emeritus-benedict-considers-cardinal-burke-among-great-cardinals
