Prečo je zlo vo svete?

vdp. Ľubomír Urbančok
21. februára 2021
  Cirkev  

Bratia a sestry, toto je otázka, ktorá zamestnáva človeka po celé tisícročia. Dennodenne sa my kňazi, ale aj Vy veriaci konfrontujete s otázkou, prečo je prítomné zlo vo svete? Prečo zomierajú nevinní alebo mladí ľudia? Je to otázka, ktorá sa spolu s otázkou smrti pohybuje okolo nás. Preto som po dlhom čase aj ja siahol po knihe od švajčiarskeho kardinála svätého života, Božieho služobníka Charlesa Journeta, ktorú som mal na stole a ktorá sa zapodieva otázkou zla.

Otázka zla je zložitá, avšak to neznamená, že nemá riešenie, alebo že riešenie nie je isté. Znamená to však, že odpoveď na otázku zla sa nám naskytne, keď prídeme do istého bodu, kde sa všetko rozjasní. Prečo mnohokrát radšej prijímame nastoľovanie problémov než samotné odpovede na ne? Prečo je náš duch disponovanejší prijať chaos, než Pravdu samotnú?[1] pýta sa kardinál Journet.

Odpoveď na otázku zla nám dáva Božský Spasiteľ, keď sme dnes počuli v evanjeliu ako sa odoberá na púšť. Ježiš dnes odchádza na púšť, čím nám dáva príklad toho, čo je podstatné. Než by začal čokoľvek učiť, odobral sa na púšť, kde strávil 40 dní v hlbokom zjednotení so svojím nebeským Otcom. Človek poznačený následkami dedičného hriechu, zlými sklonmi, vášňami a osobnými hriechmi nad nimi nezvíťazí silou vlastnej vôle, ale potrebuje k tomu Božiu milosť. Tú má vždy, keď nie je v stave ťažkého hriechu a rozhojňuje ju práve modlitbou, ktorá je cestou hlbokého zjednotenia sa s Bohom a je skutočným predobrazom života v Nebeskej sláve.

Práve táto cesta púšťou je, podobne ako v prípade Izraelitov, cestou dobývania zasľúbenej zeme. Avšak začína práve púšťou, ktorá je následne aj miestom pokánia. V púšti nemajú Izraeliti ešte ani dobytú zem, nie sú národom, avšak nie sú viac ani otrokmi. Sú v nej sami so svojím Bohom a tento čas je veľmi milý v Božích očiach, avšak menej milý v očiach vyvoleného ľudu. Delí ich ešte dlhý čas od momentu Paschy, ktorá je predobrazom Vykupiteľovej Veľkej noci.

Je tomu už viac ako rok, čo zakúšame ľudskú bezmocnosť voči ochoreniu koronavírusom, ktorý by sa všetok z celého sveta zmestil a dal uzavrieť do plechovky od nápoja. Človek 21. storočia, ktorý si myslel, že už všetko môže a nič preňho nie je nemožné, je zrazu bezmocný. Bohatí ľudia sú schopní zaplatiť obrovské množstvo peňazí, aby sa mohli dať zaočkovať. Avšak smrť si nevyberá. Mladí, starí, bohatí i chudobní zároveň. Už aj u nás nieto nikoho, kto by neostal zaskočený správou o smrti jemu blízkej osoby.

Ľudstvo prechádza púšťou svojej existencie, ktorú Boh dopustil, aby sme pozdvihli svoje mysle i duše k nemu a obrátili sa dušou i telom.

Bratia a sestry!

Poľský národ sa už počas stáročí schádza v tomto čase k intenzívnej modlitbe vo varšavskej Bazilike svätého Kríža, kde vyprosujú Božie požehnanie pre celý národ. Práve na tomto mieste, kde uchovávajú relikvie dreva, na ktorom trpel náš Pán Ježiš Kristus, sa stali miestom útokov zástancov  inej epidémie – dúhového moru LGBT. Človek, ktorý zosadil Krista z Kríža, tam chce násilným spôsobom dosadiť seba samého. Vzbura stvorenia voči svojmu Stvoriteľovi, ktorá trvá od počiatku sveta, má vopred jasného víťaza.

Toto pôstne obdobie, do ktorého sme len pred niekoľkými dňami vstúpili, má byť teda časom púšte, v ktorej stredobode bude hlboké zjednotenie sa s Bohom skrze Ježišov vykupiteľský Kríž. Využime ho čo najlepšie, a čo najčastejšie rozjímajme nad utrpením Spasiteľa, ktorým nás vykúpil a tak nás urobil Božími deťmi.

Stanovme si ešte dnes, ako tento pôst prežijeme a každý deň si spytujme svedomie, ako sa nám naše predsavzatie podarilo napĺňať. Venujme denne aspoň 15 minút osobnej modlitbe. Či už rozjímaním krížovej cesty, čítaním o Spasiteľovom utrpení alebo modlitbou bolestného ruženca. Navštevujme naše kostoly počas prechádzky a pozdravme v nich Božského Spasiteľa. V nedeľu si prečítajme vopred čítania svätej omše a rozjímajme nad nimi. Nuž a napokon Vy, ktorí máte deti a svoje rodiny, vyučujte svoje deti o Spasiteľovom utrpení.

Nech sú nám napokon povzbudením slová Anjelského učiteľa, svätého Tomáša:

Ak chce niekto dokonale žiť, nech nerobí nič iné než pohŕda tým, čím pohrdol Kristus na kríži. A túži po tom, po čom túžil Kristus. Nie je žiadna cnosť, ktorá by nemala svoj príklad na kríži. Ak hľadáš totiž príklad lásky, nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za priateľov. (Jn 15,13)

A to urobil Kristus na kríži. Ak teda on za nás dal svoj život, nesmie nám byť zaťažko zniesť pre neho akékoľvek zlo. Ako sa mám odvďačiť Pánovi, že sa ma toľkokrát zastal? (Ž 116,12)

Ak hľadáš príklad trpezlivosti, najznamenitejší nájdeš na kríži. Veľká trpezlivosť sa prejavuje dvojakým spôsobom: buď, keď niekto trpezlivo znáša veľké utrpenie alebo keď znesie to, čomu by sa mohol vyhnúť, ale nevyhýba sa tomu. Kristus na kríži mnoho trpel: Ó vy všetci, ktorí idete po ceste, pozrite, či je taká bolesť, ako je bolesť moja. (Nár 1,12)

A niesol to trpezlivo, pretože keď trpel, nevyhrážal sa. (1 Pt, 2,23)

A ako ovca vedená na zabitie, ako baránok pred strihačmi zostal nemý. (Iz 53,7)

Mohol sa tomu utrpeniu vyhnúť, ale neurobil to. Či myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a neposlal by mi ihneď viac než 12 légií anjelov? (Mt 26,53)

Trpezlivosť Krista na kríži je teda veľká. Trpezlivo bežme do boja, ako nám bolo uložené, s pohľadom upretým na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa našej viery.“ (Heb 12,1-2) [2]

AMEN


[1] Charles Journet: Il male, saggio teologico

[2] Sv. Tomáš Akvinský – In Symbolorum

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!