Porážka progresívcov? Postsynodálna exhortácia nelikviduje kňazský celibát

pch24.pl
12. februára 2020
  Cirkev

Pápež František v očakávanej apoštolskej exhortácii na tému Amazónie nepodporil návrh predkladaný počas jesennej synody progresívnymi hierarchami, na kňazské svätenie stálych ženatých diakonov, s cieľom vyriešiť problém nedostatku kňazov vo vzdialených, ťažko dostupných oblastiach.

Zdroj: wikipedia.com

V piatej apoštolskej exhortácii Františka so španielskym názvom „Querida Amazonia“ – „Milovaná Amazónia“ pápež zdôrazňuje význam Záverečného dokumentu synody, ktorá sa konala v dňoch 6. – 27. októbra 2019 v Ríme na tému „Amazónie: nové cesty pre Cirkev a integrálnu ekológiu.“ „Nebudem tu rozvíjať všetky otázky, bohato predstavené v Záverečnom dokumente. Nemienim ho ani nahrádzať ani opakovať“ (č. 2) – objasňuje Svätý Otec v úvode svoj zámer. „V exhortácii nebudem tento dokument citovať, pretože pozývam prečítať si ho v celku“. (č. 3)

Querida Amazonia (Milovaná Amazónia) je text rozdelený do 111 odstavcov v štyroch kapitolách. Pápež František ho adresuje „Božiemu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle“. Zdôrazňuje, že sa neobracia len na oblasť deviatich krajín Amazónie, ale na celý svet.

Exhortáciu považuje za zhrnutie záverov prác tohto grémia. Vyjadril ich vo forme štyroch snov: sociálneho, kultúrneho, ekologického a ekleziálneho. V poslednej kapitole sa nezaoberal návrhom niektorých synodálnych otcov týkajúcim sa kňazského svätenia zrelých a pripravených ženatých mužov.

Poukazujúc na spoločenské otázky zdôraznil: „Snívam o Amazónii, ktorá integruje všetkých svojich obyvateľov a pomáha im, aby sa mohli tešiť dobrému životu“ (č. 8). Kritizoval zneužívanie zdrojov Amazónie, ktoré nazval nespravodlivosťou a zločinom (č. 14). Pápež vyzval na dôrazné odmietanie vykorisťovania a na hľadanie alternatívnych spôsobov rozvoja, ktoré rešpektujú dôstojnosť a právo obyvateľov na vzdelanie otvárajúce dvere do lepšej budúcnosti. Pripomenul prínos misionárov chrániacich domorodé obyvateľstvo pred „lupičmi a tyranmi“ a ospravedlnil sa za „kruté zločiny, ku ktorým došlo v dejinách Amazónie“ (č. 19). Svätý Otec vyzval na vytvorenie hrádze proti „sieti korupcie“ a na spoločenský dialóg.

František zdôraznil kultúrnu a etnickú rozmanitosť amazonských národov a vyzval ich, aby ju „pestovali bez vykorenenia; rozvíjali bez oslabovania identity; propagovali bez uzurpácie “(č. 28). Poukázal na význam koreňov. Zdôraznil, že identita a dialóg nie sú nepriateľmi, a varoval pred rôznymi formami uzatvárania sa do seba, pričom zároveň vyzýva na potrebu starostlivosti o kultúrne hodnoty domorodých skupín obyvateľstva. Pápež tiež poukázal na rozpad rodín, ktorý ohrozuje odovzdávanie kultúrneho dedičstva.

Ďalšou témou, ktorej sa Svätý Otec venoval, je ekologický problém, ktorý je pre Amazóniu zásadný, pretože škody spôsobené prírode sa bezprostredne dotýkajú pôvodných obyvateľov tohto regiónu. František si je vedomý životodarného významu Amazonského povodia a tamojšieho pralesa, ktorý je „pľúcami sveta“, a uviedol: „Záujmy niekoľkých mocných spoločností nemôžu byť nadradené dobru Amazónie a celého ľudstva.“ (č. 48). Pápež povzbudil: „Učiac sa od pôvodných obyvateľov môžeme Amazóniu kontemplovať, nie iba analyzovať, aby sme spoznali toto vzácne tajomstvo, ktoré nás presahuje. Môžeme ju milovať, nie iba využívať, aby táto láska vzbudila hlboký a úprimný záujem. Ba čo viac, môžeme sa cítiť s ňou vnútorne zjednotení, nielen ju brániť, a potom sa Amazónia stane našou matkou “(č. 55). Dodal: „My veriaci nachádzame v Amazónii teologické miesto (locus theologicus), priestor, kde sa sám Boh ukazuje a volá svoje deti“ (č. 57). František zdôraznil, že veľká ekológia má vždycky aj výchovný aspekt, ktorý pobáda rozvíjať nové návyky u ľudí a skupín obyvateľstva a že „Nebude zdravej a udržateľnej ekológie (…)  pokiaľ sa nezmenia ľudia a pokiaľ nebudú povzbudzovaní k inému štýlu života, ktorý je menej chamtivý, pokojnejší, úctivejší,  menej úzkostlivý a bratskejší“ a ubezpečil, že aj Cirkev chce priniesť svoj vklad k ochrane a rozvoju Amazónie.

Najviac miesta vo svojej exhortácii Svätý Otec pochopiteľne venoval „ekleziálnemu snu“. Pripomenul aktuálnosť viery a poukázal na to, že obyvatelia Amazónie majú právo počuť kerygmu, či „ohlasovanie Boha, ktorý nekonečne miluje každého človeka, a ktorý túto lásku úplne zjavil v Kristovi“ (č. 65). „Kerygma a bratská láska sú skvelou syntézou celého obsahu evanjelia, ktoré v Amazónii treba neprestajne ohlasovať,“ uviedol pápež.

Potom František poukázal na nevyhnutnosť inkulturácie, ktorá by viedla k syntéze viery s kultúrou amazonského ľudu, pričom je potrebné vo svetle evanjelia rozpoznať hodnoty prítomné v živote prvotných spoločenstiev. Poznamenal, že okrem ocenenia krásy a bohatstva prírody musí mať táto inkulturácia aj sociálny charakter a musí sa vyznačovať silnou ochranou ľudských práv. Musí tiež lepšie integrovať spoločenské a duchovné dimenzie, aby sa rodili svedectvá svätosti „s amazonskou tvárou“. „Skôr treba vedieť rozpoznať pšenicu, ktorá rastie pomedzi kúkoľ“ (č. 78) – uviedol Svätý Otec. Poukázal na to, že „je možné určitým spôsobom prijať domorodý symbol bez toho, že by sme ho nevyhnutne označili za idolatrický (modloslužobný). Mýtus nesúci duchovný zmysel možno valorizovať a nepovažovať ho vždy za pohanský omyl. Niektoré náboženské slávnosti obsahujú posvätný význam a sú priestorom pre zjednotenie a bratstvo, aj keď sa žiada pomalý proces očisťovania a dozrievania.“ (č. 79). Zdôraznil, že ide o spiritualitu zameranú na jedného Boha a Pána.

Pápež poukázal na nevyhnutnosť inkulturácie liturgie a poukázal na to, že sviatosti „by mali byť prístupné najmä chudobným a nikdy sa im nesmú odoprieť z finančných dôvodov“ (č. 84).

Osobitný význam má pododdiel venovaný inkulturácii ministeriality. Ako vieme v záverečnom dokumente synody (č. 111) sa objavila požiadavka svätenia náležite pripravených ženatých mužov za kňazov. František sa touto otázkou nezaoberal a zdôraznil, že iba kňaz môže sláviť Eucharistiu, odpúšťať hriechy alebo pomazávať chorých. Zároveň zdôraznil veľkú rolu laikov pri ohlasovaní Božieho slova. Nabádal biskupov, aby sa nielen modlili za kňazské povolania, ale aj aby boli veľkodušnejší, keď usmernia tých, u ktorých sa ukazuje misionárske povolanie, aby si vybrali Amazóniu. Na okraj poznamenal, že „v niektorých krajinách povodia Amazónie je viac misionárov pre Európu alebo Spojené štáty, ako tých, ktorí by chceli pomáhať svojim vlastným vikariátom Amazónie“ (poznámka pod čiarou 137). Svätý Otec tiež poukázal na potrebu, aby „stáli diakoni, ktorých by v Amazónii malo byť omnoho viac – a taktiež rehoľníčky, ako aj samotní laici, prevzali určitú zodpovednosť za rozvoj komunít“ (č. 92). Zdôraznil rolu laických lídrov a potrebu rozvíjať vlastnú, výrazne laickú cirkevnú kultúru.

V časti venovanej úlohe žien pápež zdôraznil ich prínos pre život spoločenstiev. Zároveň podrobil kritike požiadavky na ich svätenie. „Takýto prístup by v skutočnosti zúžil náš pohľad, viedol by nás ku klerikalizácii žien, znížil by veľkú hodnotu toho, čo už vykonali, a nenápadne by ochudobnil ich nenahraditeľný prínos“ (č. 100) – uviedol František. Dodal, že „ženy prinášajú svoj vklad do Cirkvi im vlastným spôsobom ako pokračovanie nežnej sily Panny Márie“ (č. 101). Zároveň povzbudil „vznik ďalších foriem ministeriality a ženských chariziem, ktoré by odpovedali na konkrétne potreby amazonských národov v tomto historickom okamihu “(č.  102). Zdôraznil, že ženy „by mali mať prístup k úradom, ako aj k cirkevným službám, ktoré si nevyžadujú vysviacku, a umožňujú im lepšie vyjadriť ich vlastnú rolu“ (tamže), čo si taktiež vyžaduje poverenie od biskupa.

Svätý Otec poukázal na dôležitosť ekumenického dialógu, v ktorom človek nemôže stratiť svoju identitu, keď hovorí, hľadá styčné body, spolupracuje i spoločne bojuje za dobro Amazónie. Exhortáciu ukončil modlitbou k Panne Márii, Matke Amazónie.