Pomalá samovražda Európy a islam, XV. časť, 2. diel: Zlyhanie pastierov – brána pre príchod islamu

William Kilpatrick
17. novembra 2021
  Spoločnosť  


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Zdroj: Flickr

pokračovanie 1. dielu XV. časti

Bežný kresťan nebude mať veľa príležitostí prehovoriť v OSN, ale môže hovoriť vo svojej farnosti či kongregácii. V mnohých cirkvách sa celá pravda o islame nesmie hovoriť a je potláčaná. Toto je výzva pre radových kresťanov. Kresťania potrebujú solídne a presné informácie o islame, nie semináre v mudrlantstve a falši. Namiesto pozývania vyškolených moslimských apologétov praktizujúcich taqiyyu (= klamanie povolené za účelom oklamania nepriateľa), aby vysvetlili islam neopatrným farníkom, cirkvi by mali pozývať ex-moslimov, ktorí konvertovali na kresťanstvo.

Sv. Pavol v prvom liste Korinťanom sa pýta:

(1Kor 14,8): „A keby poľnica vydávala neurčitý zvuk, kto by sa strojil do boja?

Nuž cirkvi nevydali jasné posolstvo o islame. Zvuk vydaný cirkevnými lídrami je, jednoducho povedané, veľmi neurčitý. Čo si majú kresťania o islame myslieť? Ťažko povedať. Oficiálne vyjadrenia katolíckej Cirkvi o islame sú veľmi stručné. Jeden spôsob, ktorým by Cirkev mohla napraviť situáciu, je vydať nový dokument o islame, ktorý by bol doplnením neadekvátneho opisu v deklarácii Nostra Aetate. Účelom Nostra Aetate nebolo poučiť o islame, ale poskytnúť základnú bázu pre dialóg a vzájomné porozumenie medzi dvomi vierami.

To, čo však potrebujeme, je plná diskusia o islame vo forme porovnávania a kontrastov s kresťanstvom. Slúžila by na informovanie katolíkov a ostatných kresťanov. Kresťanskí lídri by mali zvážiť, či je rozumné hovoriť o islame ako o „abrahámovskej viere“. Vďaka práci mnohých schopných učencov, dnes toho o islame vieme oveľa viac, než tomu bolo v čase, kedy bola písana Nostra Aetate.

George Weigel: „Hovoriť o judaizme, kresťanstve a islame ako o troch abrahámovských náboženstvách, o troch náboženstvách Knihy, či troch monoteizmoch však viac zatemňuje než objasňuje. Tieto známe frázy je potrebné poslať do dôchodku.

Keby nasledovníci Krista boli verní tradičnému kresťanskému učeniu o antikoncepcii a potratoch, nemali by sme dnes populačné vákuum, do ktorého expanduje islam. Nové objavenie tradičnej kresťanskej úcty k manželstvu a k deťom prispeje v oveľa väčšej miere k záchrane západnej civilizácie, než lamentovanie nad globálnym otepľovaním či homofóbiou.

Európanom hrozí vyhynutie nie preto, že sú nedostatočne citliví voči rase, genderu a ekológii, ale kvôli nízkej pôrodnosti, ktorá je výsledkom ignorovania tradičného kresťanského učenia. To, čo sekularisti učili posledných 40 rokov: rob si po svojom, ľahký rozvod, potrat, sterilizácia, kultúrny relativizmus – sa teraz ukazuje ako recept na spoločenskú samovraždu. Toto je dobrá príležitosť pre Cirkev, aby pripomenula svetu, prečo sa táto kultúra nazýva „kultúrou smrti“. Inými slovami povedané, katolícka Cirkev by mala bez ostychu poukázať na súvislosť medzi antikoncepčnou mentalitou a skonom európskej kultúry.

Zdroj: Flickr

V USA je cieľom Moslimského bratstva infiltrovať sa a ovplyvňovať takmer každú oblasť verejného života. Moslimovia nech si majú právo uctievať Alaha, ale nie praktizovať šaríu. Problém je však v tom, že tieto dve veci nie je možné od seba tak ľahko oddeliť. Náboženský aspekt islamu treba chrániť, ale nie právny aspekt (šaría). Islam je politická ideológia. Prvou úlohou, ktorú Západ musí urobiť, je reklasifikovať islam ako politický systém s náboženskými aspektmi. Reklasifikovať ako politickú organizáciu. Islamskí lídri cynicky používajú náboženstvo ako krytie pre svoje politické ambície.

„Božské“ prikázania, ktoré sú v rozpore so zákonmi:

– Moslimské dievča môže uzavrieť sobáš v akomkoľvek veku. Manželstvo môže byť konzumované, keď dosiahne dievča vek deväť rokov;

– Muž sa môže oženiť až so 4 ženami;

– Muž sa môže ľahko rozviesť s manželkou, ale žena sa nemôže rozviesť bez súhlasu manžela;

– Moslimky sa nesmú vydať za nemoslima;

– Svedectvo ženy na súde má polovičnú hodnotu oproti svedectvu muža;

– Moslimovia môžu biť svoje ženy, keď sa obávajú, že budú neposlušné;

– Cudzoložstvo je trestané bičovaním alebo kameňovaním, krádež amputáciou;

– Rodičia a starí rodičia nie sú trestaní, keď zabijú svoje dieťa alebo vnuka – napríklad vražda zo cti.

Čiže, čo je v šaríi považované za zákonné, je podľa našich zákonov trestné. Podľa prieskumu v roku 2009 83 % Pakistancov je za kameňovanie cudzoložníkov, 80 % za amputovanie rúk, 78 % za trest smrti za opustenie islamu. Prieskum v Egypte priniesol podobné výsledky. Vari sloboda náboženstva umožňuje robiť čokoľvek v jeho mene?

John Adams: „Naša ústava bola prijatá iba pre morálne a nábožensky založených ľudí. Je úplne nevhodná pre vládu akýchkoľvek iných.

Otázka pre medzináboženský dialóg: Uctievame toho istého Boha?!

Podľa Deklarácie nezávislosti „sú všetci ľudia stvorení ako seberovní“ a „Stvoriteľ im dal určité neodcudziteľné práva“. Ktorého Stvoriteľa má Deklarácia na mysli? Nemá zmysel tvrdiť, žeby to mohol byť Alah, pretože v islame všetci ľudia nie sú stvorení rovní. Moslimovia, ktorí sú opísaní v koráne ako „najlepší ľudia“, sú považovaní za rozhodne nadradených nad nemoslimami. Napríklad podľa šaríe moslim, ktorý zabije moslima, zaplatí za to svojou hlavou, kým moslim, ktorý zabije nemoslima, zaplatí iba pokutu (blood money) príbuzným zavraždeného. Inými slovami povedané, Najvyššia Bytosť, na ktorú sa odvoláva v Deklarácii nezávislosti, je úplne iná Bytosť než tá, na ktorú sa odvoláva islam.

Islam je náboženstvo i tyranské politické hnutie zároveň. Vari naše zákony od nás žiadajú zachovávať prísnu neutralitu medzi náboženstvom, na ktorom je postavená naša civilizácia a náboženstvom, ktoré má za cieľ ho rozložiť?

Kevin Myers: „Nielenže nikde vo svete neexistuje jediná stabilná, prosperujúca moslimská demokracia bez terorizmu a fundamentalizmu, neexistuje ani spoločnosť, ktorá by prijala veľké množstvo moslimov a nebola by konfrontovaná s islamskou neposlušnosťou a vzdorom voči existujúcim spoločenským normám.“

Mnohí Európania sa na moslimov usídľujúcich sa v Európe už nepozerajú ako imigráciu, ale ako inváziu. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že masová migrácia a islamské dobývanie sú späté od čias Mohameda. Islamský kalendár sa datuje nie od prvého zjavenia Mohamedovi, ale od roku 622, keď jeho prví nasledovníci migrovali z Mekky do Mediny. Migrácia je príprava na džihád. Európski imámovia považujú migráciu moslimov do Európy za analógiu s Mohamedovou hedžrou (útekom) do Mediny.

Je celkom pravdepodobné, že keď Európania začnú vnímať moslimskú migráciu ako inváziu, že sa budú čoraz väčšmi odvracať od imigračnej politiky, ktorá favorizuje moslimov. Zároveň sa však mnohí pravdepodobne odvrátia od Cirkvi kvôli proimigračnému postoju mnohých jej biskupov. Samozrejme, že biskupi nebudú meniť svoje postoje, aby sa zapáčili ľuďom, ale zato by nemali byť hluchí voči ich oprávneným obavám. V niektorých štvrtiach v Európe je multikulturalizmus považovaný nie za dobre myslený projekt, ale za pomýlený experiment zameraný na podkopanie západných slobôd.

Geert Wilders: „V celej Európe multikultúrne elity vedú totálnu vojnu proti vlastnému obyvateľstvu. Ich cieľom je pokračovať v stratégii masovej imigrácie, ktorá nakoniec vyústi do islamskej Európy – Európy bez slobody: Eurábie.“

Wilders neobviňuje kresťanské cirkvi, ale ostatní áno. Napr. John Derbyshire: Kresťanstvo je „veľkým umožňovateľom“ islamu. A robí to presadzovaním paušálnej imigrácie. „Je neuveriteľné“, píše, „žeby niekto mal takýto samovražedný názor, ale mnoho kresťanov ho má.“ Dodáva: „A keď temnota, krutosť a tma džihádistického islamu zostupuje na naše krajiny, naše duše ho s radosťou vítajú.

Zdroj: Flickr

Derbyshire nikdy nebol priateľom kresťanstva, takže jeho komentáre je možné brať s rezervou. Jednako však, keď človek číta európske webové stránky venované hrozbe islamu, badať v nich rastúce presvedčenie, že moslimská imigrácia je agendou elity vnucovanou obyvateľstvu. V mnohých prípadoch sa biskupi ukázali ako tí, čo stoja pri elitách – nielen v otázke prisťahovalectva, ale aj v ich opozícii proti zákazu burky a ich kritike švajčiarskeho hlasovania o zákaze minaretov (nie mešít!).

V odpovedi na švajčiarske hlasovanie sa kardinál Jean-Louis Tauran (1943 – 2018), predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, vyjadril o „pocite strachu“, ktorý bol spojený s hlasovaním, ako za „alarmujúci“ a mierne pokarhal voličov: „Chcel by som vedieť“, povedal, „či títo ľudia poznajú (nejakého) moslima a či (vôbec) niekedy otvorili korán.

Kardinál však aspoň nenaznačoval, že sú to zlí kresťania. V Holandsku sa 75 % protestantských cirkevných lídrov vyjadrilo, že kresťan nemôže voliť Geert Wildersovu protiimigračnú stranu, pretože, ako povedal jeden pastor, „názory Wildersa a jeho strany sú v protiklade s kresťanstvom“. Ak však Wilders má pravdu, kresťania v Holandsku budú podrobeným národom: bude s nimi zaobchádzané tak, ako je dnes zaobchádzané s kresťanmi v Egypte, Pakistane a Iraku. Môže byť antikresťanské chcieť predísť podrobeniu a možnej eliminácii kresťanstva? Vari všetci pápeži a biskupi, ktorí vzdorovali islamizácii Európy v minulých storočiach boli antikresťanskí?

Biskupi v Európe a Amerike by nemali svoje plachty prispôsobovať práve vejúcim vetrom, ale mali by vypracovať vyvážené stanovisko k prisťahovalectvu. Malo by byť prisťahovalectvo „bez ladu a skladu“, alebo by sa mali brať do úvahy motívy a agendy imigračných skupín? Mali by hostiteľské kultúry akceptovať imigrantov, ktorí so sebou prinášajú semená nepriateľskej ideológie? Mali by hostiteľské kultúry akceptovať skupiny imigrantov, ktorí zo sebou prinášajú model, ktorý považujú za lepší než náš?

Z diskusie na portáli sme.sk:

Nevedú snahy o spravodlivosť voči jednej skupine k veľkej nespravodlivosti voči druhej skupine? Katolícke učenie nepredpisuje nijakú konkrétnu imigračnú politiku, ale vždy zakazovalo samovraždu a zdá sa, že aspoň v Európe je súčasná prisťahovalecká politika nastavená samovražedným smerom.

Bolo by čosi úplne iné, keby Európania boli vynaložili úsilie asimilovať predchádzajúce generácie prisťahovalcov. V prípade kresťanov by to znamenalo pokus evanjelizovať moslimov. Ale to je čosi, čo sa kresťania veľmi zdráhajú robiť. Nenastal čas, aby sme začali rozmýšľať o konverzii moslimov?

***

Preložené s miernymi úpravami textu podľa knihy Christianity, Islam and Atheism: The Struggle for the Soul of the West, s aktualizovaním niektorých informácií a zverejnené so súhlasom autora.

1. časťKresťanstvo a islam – boj o dušu Európy
2. časťKresťanstvo, islam a ateizmus: Boj o dušu Európy
3. časťIslamizácia sveta
4. časťUmožňovatelia a uľahčovatelia islamu
5. časťAká je úroveň knihy Korán?
6. časťKorán považuje Ježiša iba za proroka, aj to nie veľmi významného…
7. časťČo by robil Mohamed? Hlavná otázka moslima
8. časťSnažia sa moslimovia o osobnú svätosť? V aké nebo veria?
9. časťKultúrna vojna a teroristická vojna: Nevyhadzujte Britney s vodou po kúpaní
10. časťKultúrna vojna a teroristická vojna: Vojnový kód verzus Da Vinciho kód
11. časťStratégia umiernených moslimov. 1. časť: Existujú umiernení moslimovia?
12. časťStratégia umiernených moslimov. 2. časť: Kedy sa stávajú moslimovia „umiernenými“
13. časťJe islam príliš veľký na to, aby padol?
14. časťKresťanstvo verzus islam – vojna ideí, (XIV. časť)
15. časť Pomalá samovražda Európy a islam, XV. časť, 1. diel: Ako brániť Západ pred islamom?


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!