Pohľad z Ruska alebo o väzení za šírenie „nepravdivých informácií“ a o tom, že Rusi a Ukrajinci sa nesmú navzájom zabíjať

Iľja Jašin
14. marca 2022   Politika

Rusko prijalo zákon o vojenskej cenzúre. Jeden z najtvrdších a najdesivejších zákonov posledných rokov, ktorý zničí životy mnohých našich spoluobčanov. Poslanci ho nazývajú zákonom proti falošným správam o špeciálnej operácii na Ukrajine.

To však nič nemení na podstate. Autori dokumentu sa ani nesnažia zakrývať, že ich úlohou je zastrašiť a umlčať všetkých, ktorí sú proti vojne.

Čo je podstatou zákona? Prejdime si jeho hlavné ustanovenia.

Za zverejnenie tzv. nepravdivých informácií o činnosti ozbrojených síl môžete byť uväznení na tri roky. Napríklad zverejníte fotografiu domu v Kyjeve alebo školy v Charkove, ktorá bola zničená pri bombardovaní.

A ministerstvo obrany hovorí: my za to nemôžeme, to Ukrajinci si ničia vlastné mestá.

Vaša informácia je tým pádom falošná a ráno k vám prídu vykonať prehliadku agenti FSB.

Tri roky môžete dostať aj za verejnú diskreditáciu ruských ozbrojených síl. Na sociálnych sieťach napríklad prirovnáte bombardovanie civilných miest k terorizmu.

Alebo kritizujete činnosť armády. To je neprípustné: podľa nového zákona sú ruské ozbrojené sily bez hriechu. Putin vydáva príkazy výlučne v mene dobra a spravodlivosti. Ak o tom niekto verejne pochybuje, je zločinec a patrí za mreže. V skutočnosti si vláda prisvojila výhradné právo určovať, aká je pravda o vojne. A tí, ktorí oficiálnu verziu neprijímajú a verejne ju spochybňujú, sú v skutočnosti vyhlásení za nepriateľov štátu. Zákon stanovuje mnoho priťažujúcich okolností. Maximálny trest, ktorý vám hrozí, je až 15 rokov väzenia.

Pre porovnanie, Skoprovského maniak, ktorý unášal a znásilňoval dievčatá, dostal 16 rokov väzenia. To znamená, že ak verejne poviete o vojne niečo iné, ako je Putinova oficiálna mienka, riskujete rovnaký trest ako vrah, násilník alebo terorista. Zdá sa, že ide o najšialenejší a najrepresívnejší zákon v moderných dejinách našej krajiny. Mimochodom, zákon bol prijatý bleskovo.

V priebehu jediného dňa ho jednomyseľne odhlasovala Štátna duma a okamžite ho schválila Rada federácie. A nemenej rýchlo zákon vstúpil do platnosti.

Prakticky všetka nezávislá žurnalistika bola v priebehu niekoľkých dní jednoducho spálená na popol napalmom.

Rádio Echo Moskvy bolo zlikvidované. Vysielalo viac ako 30 rokov, ale bolo úplne zlikvidované. Už sa nevysiela, kanál na YouTube bol odstránený. Sociálne siete stanice, jej šéfredaktora a väčšiny zamestnancov boli zmrazené.

Televízna stanica Dožď, ktorá mala milióny divákov vďaka spravodajstvu o vojne a poskytovala priestor obom stranám konfliktu, ukončila vysielanie. Po prijatí zákona o vojenskej cenzúre opustili Rusko takmer všetci zamestnanci Dožď, pretože sa obávali trestného stíhania.

Internetové noviny Znak a ruský servis BBC ukončili svoju činnosť.

Roskomnadzor zablokoval sociálne siete Mediazona, Republik, Meduza, Facebook a Twitter. Prebieha úplná likvidácia všetkého živého, čo bolo v našom mediálnom priestore. Z Ruska utieklo veľké množstvo novinárov a blogerov. Všetci hovoria to isté: tento vojenský cenzúrny zákon nám vzal možnosť profesionálne vykonávať našu prácu.

Už nemôžete objektívne informovať o priebehu bojov pod hrozbou väzenia, máte zakázané nazývať vojnu vojnou. Hoci aj sám Putin z času na čas zabúda, že podľa oficiálnej verzie nejde o vojnu, ale o špeciálnu operáciu.

V každom prípade, voľba pre novinárov je jednoduchá. Buď sa zapojíte do propagandy v prospech Kremľa, alebo držte hubu, alebo skončíte v base.

Samostatne by som chcel upozorniť na podlosť tohto zákona. V rozpore s ústavou má v skutočnosti retroaktívny účinok. Vysvetlím vám, ako to funguje. Článok 54 ústavy uvádza:

Zákon, ktorý stanovuje alebo zhoršuje zodpovednosť, nie je retroaktívny. Nikto nemôže niesť zodpovednosť za čin, ktorý v čase jeho spáchania nebol trestným činom.

Iniciátori vojenskej cenzúry sa však nestarajú o také banality, ako je ústava. Výslovne zavádzajú princíp retroaktivity.

Napríklad pred týždňom, keď tento zákon ešte neexistoval, ste na sociálnych sieťach napísali protivojnový príspevok.

Podľa ústavy za to nemôžete byť potrestaní. V skutočnosti sa prípady podávajú v akomkoľvek časovom období, pričom sa jednoducho ignorujú základné právne normy.

Už deň po hlasovaní Duma vypracovala správu o dievčati z Kostromy, Irine Šumilovovej. Predtým sa vybrala demonštrovať. Postavila sa s transparentom, na ktorom stálo, že nie je správne míňať miliardy na vojnu v krajine, kde sa peniaze za operáciu detí získavajú prostredníctvom príspevkov za SMS správy.

Teraz je Šumilovová stíhaná na základe nového zákona. V správe sa uvádza, že „bola proti nasadeniu ruskej armády na podporu mieru a bezpečnosti tým, že držala transparent a ukazovala ho občanom“.

V obci Karabanova polícia zadržala rektora chrámu Kristovho vzkriesenia. Na webovej stránke svojej cerkvi zverejnil protivojnovú petíciu a počas kázne povedal, že ukrajinské mestá by sa nemali bombardovať. Ďalší prípad bol začatý proti obyvateľovi Kemerova Maximovi Muraškovi, ktorý bol pokutovaný za výzvu proti vojne na sociálnych sieťach. A hrozí mu väzenie, ak by opäť, ako sa uvádza v správe, „diskreditoval armádu“.

Toto je naša nová realita, priatelia.

Bielorusko a Severná Kórea sú nám bližšie, ako sme si mysleli. Nová legislatíva je napísaná v najtemnejšej tradícii diel Georgea Orwella, kde by sa otroctvo malo nazývať slobodou a vojna by sa mala nazývať mierom.

Dnes chcem hovoriť o svojich osobných plánoch a o tom, ako sa ja sám plánujem správať v tomto novom prostredí.

Pozrite sa: existujú tri spôsoby.

Prvý, najzrejmejší, je emigrácia.

Takmer všetci moji známi, ktorí sa venujú opozičnej politike alebo nezávislej žurnalistike, opustili Rusko. Dokonale chápem, prečo ľudia odchádzajú. Majú zaručenú bezpečnosť, ktorá im umožňuje hovoriť, čo si myslia, bez obáv z trestného stíhania a bez ohľadu na vojenskú cenzúru.

Ale mne to nevyhovuje. Nemôžem a nechcem opustiť Rusko.

Tu je môj domov, tu je moja rodina, tu sú moje korene. A nie som pripravený to všetko opustiť, pretože nejakí šialenci sa rozhodli premeniť moju krajinu na ríšu zla. Chcem tomu odolať. A neverím, že môžem byť účinný mimo Ruska. Som presvedčený, že protivojnový hlas je oveľa hlasnejší a silnejší, keď sa ozve tu v Rusku. Preto sa nikam nechystám a budem sa brániť tmárstvu, kým na to budem mať silu.

Druhý spôsob je prispôsobiť sa novej realite.

Po prijatí falošného zákona som sa, samozrejme, poradil s právnikmi a tiež s právnikom, ktorý ma zvyčajne obhajuje na súdoch. Odporučili mi, aby som aspoň dočasne vyčistil alebo úplne zrušil svoje účty na sociálnych sieťach. Je jasné prečo.

Každý deň od začiatku vojny som neustále vyzýval na zastavenie krviprelievania a hovoril som, že Rusi a Ukrajinci by sa nemali navzájom zabíjať. Podľa nového zákona by sa to mohlo ľahko interpretovať ako diskreditácia ruskej armády. Vyzval som ľudí, aby sa zapojili do protivojnového hnutia a aktívnejšie vystupovali proti nepriateľským akciám na Ukrajine.

Podľa nového zákona to stačí na to, aby ma obvinili z marenia vojenskej operácie, ktorú ohlásil Putin. Zverejnil som uznesenie rady poslancov nášho Krasnoselského okresu, ktoré protestuje proti vojne a vyzýva vrchného veliteľa Putina, aby stiahol ruské vojská z územia Ukrajiny.

Celkovo som podľa právnikov zatiaľ nevyslovil nič také, aby ma mohli odsúdiť na 15 rokov podľa nového zákona. Ale na desať rokov – je to celkom reálne. A buďme realisti – pravdepodobnosť je veľmi vysoká. Preto mi právnici odporučili, aby som svoje prejavy a výzvy vymazal a tváril sa, že som nič také nepovedal.

Ja to však nebudem robiť. Nebudem si zatvárať ústa. Neodvolám ani jedno slovo, ktoré som povedal. Nebudem sa ponižovať pred darebákmi, ktorí chcú zastrašiť celú krajinu svojimi obscénnymi zákonmi.

Včera som povedal a dnes to opakujem: Rusi a Ukrajinci sa nesmú navzájom zabíjať.

Občania Ukrajiny by nemali zomierať pod ruskými bombami a utekať zo svojich zničených miest. Som presvedčený, že vojaci ruskej armády by mali brániť svoju vlastnú zem namiesto toho, aby prelievali krv na cudzej.

Som proti bombardovaniu Kyjeva a Charkova, Odesy a Mykolajova. Posielať našich spoluobčanov umierať v boji proti Ukrajincom mi pripadá ako strašná zbabelosť. Vojna, ktorú rozpútal Putin, sa mi hnusí. A budem to hovoriť nahlas, keď budem v Rusku, bez ohľadu na to, aké zákony sa prijmú a aké osobné riziká sú s tým spojené.

Toto je tretí spôsob. Môj vlastný spôsob.

Každému poslancovi, každému senátorovi, ktorý hlasoval za tento zákon, chcem povedať jednu vec: páni, ste hanbou Ruska. Nie je tajomstvom, že mnohí z vás sú touto vojnou šokovaní. Dobre viete, k akým obludným dôsledkom to povedie. Ale nikto z vás nemal odvahu hlasovať proti. A vašu zbabelosť považujem za zradu. Preto každému z vás radím, aby ste tento zákon vzali, zhrnuli ho do rúrky a strčili si ho do zadku. Práve tam patrí tento kus papiera. Osobitne by som chcel povedať pár slov ľuďom, ktorí sledujú môj kanál a neustále sledujú moju prácu.

Veľmi často dostávam od vás v komentároch a súkromných správach rovnakú otázku. Iľja, nemáš strach?

Počúvajte ma, chlapci. Len blázni a fanatici sa ničoho neboja. Viem, čo je smrť. Stál som nad mŕtvolou svojho priateľa Borisa Nemcova, ktorého zastrelili priamo pred Kremľom. Bola to najhoršia noc v mojom živote. Minulú sobotu som bol v trestaneckej kolónii, kde je môj priateľ Alexej Navaľnyj. Videl som kasárne, ostnatý drôt, ozbrojené stráže vo vežiach a štekot psov pri bráne.

Väzenie, smrť, represie – to všetko je veľmi desivé. A nechcem vám klamať: niekedy pociťujem taký strach, až mi mrznú dlane. Sú však veci, ktoré sú silnejšie ako akýkoľvek strach. Napríklad sebaúcta, česť. Ako pocit dlhu voči svojim kamarátom, ktorí boli zabití a uväznení.

Rovnako ako pocit neuveriteľnej podpory, ktorú vidím u obrovského množstva ľudí, ktorí zdieľajú moje názory. Som si vedomý, že vojenský zákon o cenzúre veľmi pravdepodobne povedie k môjmu zatknutiu. A úprimne o tom hovorím svojim blízkym. Pripravujem na to svoju rodinu. Úprimne povedané, varoval som svoju matku, čo ma možno čaká v blízkej budúcnosti. Všetci sme na to psychicky pripravení.

A chcem vám všetkým dať verejný sľub. Ak ma zatknú za to, že som proti bombardovaniu Kyjeva a Charkova, proti zabíjaniu Ukrajincov, proti stovkám a tisícom ruských rakví, ktoré sa vracajú domov… Ak ma zatknú za to, že som proti tejto bratovražednej vojne, prijmem to so vztýčenou hlavou. Sľubujem, že ak si pre mňa prídu, budem sa správať dôstojne.

Budem sa správať ako ruský vlastenec, ktorý urobil všetko pre záchranu svojej vlasti od tejto národnej hanby. A chcem, aby sme sa všetci naučili v takýchto významných historických okamihoch držať nervy na uzde. Je dôležité pochopiť, že my sme väčšina.

Úprimne tomu verím. Úrady vytvárajú ilúziu masovej podpory vojny tým, že zaplavujú sociálne siete miliónmi nahnevaných a jednovetných komentárov od botov a trollov.

Je to súčasť informačnej vojny, na ktorú sa zjavne pripravovali. Ale neverím, že väčšina Rusov je ochotná ospravedlniť toto šialenstvo. Obraz horiacej Ukrajiny nemôže väčšina občanov našej krajiny vnímať ako normu.

Pamätajte si: úrady nás všetkých nebudú môcť postaviť mimo zákon. Musíme prekonať svoj strach. Musíme si vziať späť našu krajinu a stať sa tu pánmi.

Vytrhnite si strach z hrude a povedzte nahlas a jasne. Som proti vojne!

Titulný obrázok – maxpixel.com

PDF (formát pre tlač)