Panna Mária – Spoluvykupiteľka ľudského pokolenia
vdp. Ľubomír Urbančok
13. júla 2019
Cirkev
Homília
Milovaní bratia a sestry !
V úryvku dnešného evanjelia sme si vypočuli Ježišove Slová o viniči a ratolestiach. “Ja som vinič a vy ratolesti”. Ježiš používa jednoduchý obraz viniča, aby nám poukázal na skutočnosť nášho kresťanského života. On je našim koreňom, on je ten nemenný, ten istý včera, dnes i naveky. My sme tí, ktorí závisíme od neho, tak ako on závisí od Otca. Nebeský Otec je ten, “každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia.” Sme ako vinič, ktorého rast závisí od koreňa, cez ktorý prijíma potrebné živiny. “My sa staráme o Boha a Boh sa stará o nás, avšak my sa nestaráme o Boha takým spôsobom, aby sme v ňom niečo zlepšovali, ale staráme sa o neho adorujúc ho, a adorujúc ho sa zase on stará o nás, aby nás učinil lepšími. Jeho starostlivosť o nás spočíva v tom, že vytrháva zlé semená z našich sŕdc, otvárajúc ich voči jeho slovu. On v nás zasieva semená svojich prikázaní a očakáva od nás ovocie zbožnosti” komentuje tieto slová sv. evanjelia sv. Augustín.
Prežívame mesiac máj, ktorý je mesiacom zasväteným Panne Márii. Máriini ctitelia tento mesiac zachovávajú pôst, prinášajú rôzne obety, modlia sa ešte horlivejšie mariánske modlitby, ruženec, aby si tak ešte väčšmi uctili jej Syna Ježiša Krista. Je to mesiac, kedy ako nám poukazujú veľký svätci, obdržiavame veľké božie milosti pre náš vzrast v duchovnom živote. Niet sa čomu čudovať, že nepriateľ našej spásy, Otec lži, diabol sa nám snaží túto životodarnú živinu otráviť. Robí to tak aj prostredníctvom tzv. profesorov teológie, ktorí sa nás snažia presvedčiť, že takáto úcta by bola na úkor ekumenickému úsiliu, alebo nedajbože pomenovanie Márie legitímnym titulom ako Spoluvykupiteľky, čo je pravda dosvedčovaná najväčšími svätcami dejín Cirkvi bolo doteraz nesprávne chápané a Mária je Spoluvykupiteľkou ľudského pokolenia len do tej miery, ako ním môže byť každý jeden z nás, pretože každý jeden z nás má aj svoj vlastný podiel na svojej vlastnej spáse v miere nakoľko spolupracuje s Bohom.
26. júna 1913 Posvätné ofícium, v dokumente podpísaným kardinálom Rampollom schválilo zbožný zvyk pridávať k Ježišovmu menu aj meno Panny Márie Spoluvykupiteľky: “Niektorí kresťania majú takú nežnú úctu voči tej, ktorá je požehnanou medzi pannami, že si nedokážu pripomenúť Ježišovo meno bez toho, aby k nemu nepridali slávne meno Matky, našej Spoluvykupiteľky, blahoslavenej Panny Márie. Neskôr rovnaké Posvätné ofícium schválilo modlitbu, ku ktorej udelilo špeciálne odpustky. Benedikt XVI. v Apoštolskom liste Inter sodalicia v roku 1918, rozoberá tému spolupráce Panny Márie v diele vykúpenia, pričom zvýrazňuje nasledovné prvky: Máriina prítomnosť na kalvárii bola súčasťou Božieho plánu a rozhodnutia, trpela spolu so Synom a takmer s ním zomrela, zriekla sa svojich materských práv nad Synom a obetovala ho Božej spravodlivosti. Nakoniec pápež uzatvára list slovami: “Preto sa dá právom povedať, že spolu s Kristom vykúpila ľudský rod”.
Pápež Pius XI. sa vyjadruje tiež jednoznačne a veľmi jasne zhŕňa túto skutočnosť našej viery:
“Na základe istej nutnosti, Vykupiteľ nemohol pripojiť svoju Matku k svojmu dielu, a preto ju vzývame titulom Spoluvykupiteľka. Darovala nám Spasiteľa a pripravila ho na dielo vykúpenia až po kríž, lde s ním zdieľala bolesti agónie a smrti, prostredníctvom ktorých Ježiš zavŕšil vykúpenie všetkých ľudí.”
Na II. Vatikánskom koncile bola veľká snaha o vyhlásenie tejto pravdy viery, avšak liberálne krídlo nemeckých teológov presvedčilo koncilových otcov, aby pre tzv. ekumenické dôvody túto pravdu hoci ju označili ako “verissimus” teda veľmi pravdivú, vynechali, aby sa tak prípadne nedotýkala niektorých protestantov. Avšak veľký Mariánsky ctiteľ pápež Ján Pavol II. sa pravidelne vracal k tomuto pomenovaniu Panny Márie. 10. decembra 1980 sa prihovoril chorým nasledovne:
“Drahí chorí, aj vás pozývam, aby ste myšlienku horlivej úcty upriamili na Máriu. Hoci sme skúšaní bolesťou, nemôžeme opomenúť, že sa máme radovať z nášho Boha, ktorý nás zaodel rúchom spásy a plášťom svätosti, aby sme boli schopní premieňať naše utrpenie v láskyplnú obetu v nasledovaní Panny Márie Spoluvykupiteľky.”
Drahí bratia a sestry!
Nenechajme sa opiť tekutým ateizmom. Práve takýto názov dáva nástrahám súčasného moderného sveta už v 70 rokoch minulého storočia francúzsky mních otec Jeroným. Už to nie je jasný ateizmus, ktorý bol proti Bohu. Ale je to akési sofistikované prikyvovanie rozličným veciam, ktoré síce nepoznáme, ale s nimi ticho súhlasíme. Kresťania ticho prisviedčajú k rôznym sloganom, hypotézam, postulátom. Prijímajú rôzne idey, bez toho aby rozlíšili odkiaľ pochádzajú. Tieto myšlienky môžu prebývať v nás, bez toho aby sme si to jasne uvedomovali.
Musíme si uvedomovať, že tento tekutý ateizmus prúdi v našich žilách. Nikdy nie je pomenovaný jeho vlastným menom, ale je všade prítomný, aj v Cirkvi.
Pozýva nás k tomu samotný Apoštol národov, sv. Pavol: “Neťahajte jarmo s neveriacimi! Veď akú účasť má spravodlivosť na neprávosti?! Alebo čo má spoločné svetlo s tmou?! Aká zhoda je medzi Kristom a Beliálom?! Aký podiel má veriaci s neveriacim?! A ako súvisí Boží chrám s modlami?! A vy ste chrám živého Boha…” (2Kor6, 14-16).
Bratia a Sestry, nenechajme sa oklamať rozličnými novotami. Zárukou pravosti našej viery a teda toho, že krv, ktorá prúdi v našich žilách je správna je kontinuita našej viery od Ježiša Krista až po dnešné časy. Sudcom tejto kontinuity je zbor Apoštolov a ich nástupcov. Ak by sme videli aj dejiny náuky o Márii Spoluvykupiteľke, videli by sme že to nebol akýsi výmysel niektorého z Pápežov, ale že to bolo dlhodobé povedomie zbožných veriacich, teológov a svätcov.
Nikto, hoci nástupca Apoštolov predsa nemá od Ježiša právo aby hlásal iné evanjelium. K tomu nás učí samotný sv. Pavol. “Ale keby sme my alebo aj anjel z neba hlásali iné evanjelium namiesto toho, ktoré sme vám hlásali — nech je prekliaty! “ (Gal 1,8). Nenechajme sa otráviť všelijakými modernými výmyslami, ktoré sa chcú vmiesiť do našej viery. To by nás viedlo k otrave krvi v našich žilách a k smrti našej viery, tak ako to pozorujeme na západe. Využime tento Mariánsky mesiac a horlivo sa utiekajme v modlitbe k Márii, majme v rukách neustále ruženec a na perách Máriine meno, lebo kto nemá Máriu za Matku, nemôže mať Ježiša za brata. “Krásne meno Márie, v srdciach našich nech žije” ako spieva krásna mariánska pieseň.
Ona nech oroduje za Cirkev, sv. Otca i všetkých nás, aby naše srdcia horeli jedinou túžbou, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v Nebi na zemi i v podsvetí a aby každý Jazyk vyznával Ježiš Kristus je Pán, na Slávu Boha, Otca. Amen
